Ako sa zmieriť so stratou milovanej matky?
Ahoj prosím ako ste sa zmierili zo stratou mami ja to mam už 2roky a nedokážem sa stým zmieriť !vôbec ma nič nebaví nemám chuť byť na tomto svete len prežívam ,není dňa aby som nanu nemyslela a neplakala moja mama bola premna všetkým a hlavne mojim deťom ty ju milovali a keď vidím staršiu dcéru 14r ta nesmierne na nej lipla všetko voľný čas bola unej proste zbožňovali sa a keď vidím ako jej babka chyba zavre sa a plače je to strašne😭chodíme psychológovi ale vôbec to nepomáha fakt už som v koncoch chodíme výlety chodím cvičiť aby hlava bola inde ale nejde to každá sekunda v mojej hlave je moja mama a zvlášť keď viem ze to bola úplne zbytočná smrť lebo ju zanedbali lekári po operácii proste je to dlhý príbeh ktorý by som písala aj týždeň.😭😭😭😭
Je mi ľúto, co prežívaš, ale toto už nie je normálne. Nepoviem, keby 14 ročne dievča takto plakalo za mamou, ale za babkou? Ved ona musí mať svoj svet vonku s kamarátmi. Nie je to tak, že ty tvoj smútok prenášas aj na ňu?
Je mi ľúto, co prežívaš, ale toto už nie je normálne. Nepoviem, keby 14 ročne dievča takto plakalo za mamou, ale za babkou? Ved ona musí mať svoj svet vonku s kamarátmi. Nie je to tak, že ty tvoj smútok prenášas aj na ňu?
@anonym_e330c2 práveže nie ja pred ňou neukazujem smútok aj keď spolu spomíname nanu tak sa snažím neplakat ,ale dcera nesmierne bola navyknuta nanu ako druha mama strážila ju keď ja som chodila do prace , proste není dňa aby ju nespomínala napr keď varím alebo pečiem niečo hneď ma slzy v očiach a povie mi to nám aj babka robievala ;( a každý deň je takýto chodíme k psychológovi ale nevidím žiadnu zmenu .
@anonym_e330c2 práveže nie ja pred ňou neukazujem smútok aj keď spolu spomíname nanu tak sa snažím neplakat ,ale dcera nesmierne bola navyknuta nanu ako druha mama strážila ju keď ja som chodila do prace , proste není dňa aby ju nespomínala napr keď varím alebo pečiem niečo hneď ma slzy v očiach a povie mi to nám aj babka robievala ;( a každý deň je takýto chodíme k psychológovi ale nevidím žiadnu zmenu .
@tamia3072024 Tak jej vysvetli, že ty si jej matka a si tu pre ňu. Že babku nemôžete spomínať každý boží deň. Vyhnať ju von medzi kamarátov. To je jej život. Babku si pripomínajte len symbolicky. Musíš ju v tomto zastaviť.
Riešte psychológa OBE.Vy už 2 roky nežijete len prežívate.
Po 2 rokoch by sa to malo zlepšovať, ináč to vie prerásť do depresie. A ako sa s tým vysporiadať? Tak hlavne mať jasno, že všetci zomrieme, mať predstavu a názor na smrť a čo je či nie je po nej.. a spomínať na mŕtvych v dobrom, obcasne, príležitostne, naplno.
Je mi to ľúto, ale...už prešli 2 roky...treba zájsť za psychológom, treba žiť ďalej, nájsť svetlo a zmysel v živote