Ako si odpustiť?

A ešte dodam že vlastne nejde len o toto kojenie, ale celkovo o chyby ktore som v zivote urobila. A pre tie chyby žijem teraz taku pritomnost aku žijem... ale ako pišu baby ktovie možno si len ja moc ružovo predstavujem že by všetko bolo lepšie keby som v minulosti neurobila hento tamto 🤷‍♀️

no moja uprimne toto nie je zamyslanie sa nad chybami minulosti, alebo co by bolo keby boli vecii inak....si vycerpana asi totalne, (mozno aj lahka poporodna depresia) a bludis v kruhu...a jasne ze aj myslienky su kadejake....
Ja som sice kojila, ale nerobila by som vedu keby aj nie...
dietatko odstav a fungujte na umelom...o nicom ho neukratis....skor si myslim ze bude spokojnejsie lebo aj ty budes nebudes mat taky stres chaos co skor....

Ahoj,ja by som ta chcela povzbudiť. Neviem aké veľké je tvoje dieťa,ale ja som so synom zazila niečo podobné počas prvých dvoch mesiacov. Chcela som veľmi dojčiť,no nebola som si v tom istá a z kazdej strany som počúvala ako malo priberá,ako málo vypije,ako to nepôjde,ked už teraz dokrmujem s podobne. Aj keď som si hovorila,ze ak to nepôjde,nic s tým nespravím,stále som s tým nebola stotoznena a bolo to ešte horšie. Syn pil naozaj málo,málo priberala,ja som odsavala,dokrmovala,v noci každú chvíľu hore,ked syn zbadal prsník,spustil strašný plač,po každom dojčení som musela ešte dokrmovat nutrilonom,..ked mal dva mesiace,natrafila som na úžasnú pani,ktorá má povzbudila,skontrolovala prisatie,aj napriek tomu ze vypil málo,uistila ma,že saje pekne a tak som fľašu úplne zrušila. Plač rychlo ustal,syn si zvykol,na dojčenie sa tesil,ja tiež a dojči sa 4 roky 😄
Niekedy nás okolností tak zneistia,ze samé nevieme co robiť a odra,i sa to nie len na nás,ale aj na dieťatku. Preto treba kľud,pokoj a hlavne sa nevzdavat.
A inak vstavaná som v noci aj tak 7-8krat ale bolo to oslobodzujuce,ked som zrazu iba ponúkla prsník a nemusela absolvovať pol hodinové procedúry

@ejbyk dakujem 🥰

@ivankatal tiez by som rada zažila tento štastny koniec. Moje dieta ma už takmer 5 mesiacov a mne ale prsnik nechyti vobec, ani ked spi že nevnima. A odsavam takmer od začiatku.

Hovorí z teba vyčerpanosť, neboj nič, prejde pár mesiacov a zase to bude iné. Inak ja som nekojila a paradoxne mi to vyhovovalo. Ale je pravda ze ja niesom nejaky kojaci maniak (prepáč za výraz) proste nešlo, skúsila som viac x, podla mna som urobila všetko preto aj ked nevravím ze by sa nedalo viac...Mesiace kedy som mala mlieko a musela odsavat boli náročnejšie na čas, potom mlieko nebolo a vela času ktorý som minala na odsávanie som mohla venovať niečomu inému. Tak hlavu hore, ked nekojis nieje to koniec sveta. Ani to nieje to najlepšie co dieťatu môžeš dat (často používaná veta spolu s kojenim) najlepšie co dieťaťu môžeš dat je láska tu určite dávaš a ďalej spokojná a vyrovnaná mama tak natom zapracuj. Keď bude dieťa väčšie, nebudeš padať od únavy na hubu tak aj svet bude krajší 🙂 Drž sa

@leskovael dakujem 😊

Si na seba moc prísna 😐.. Verím, že robíš pre rodinu to najlepšie čo vieš.. každá mamina dokáže pochybiť a hlavne si to neurobila so zlým úmyslom. Skôr to všetko na teba dolahína, hlavne tá únava.. potom sa človek cíti psychicky zle.
Príjmy to už, ako to je a hlavne si to už nevyčítaj. Drzkaj sa!

Všetko je vždy presne tak ako ma byť... let it be.... aj tak sa to stalo presne tak ako sa vedelo stat... to nie je o odpustení sebe, ale prestať to/ sa ľutovať... kde berieš tú istotu, že si to mohla mať tak a tak mi je záhadou... život mieša karty z hodiny na hodinu

@tina_8d dakujem ti za pochopenie a mile slova.

osobne som sa prestala niektorymi vecami trapit, vela chyb som urobila, mnohe som olutovala, ale proste treba zit dalej a nezozierat sa minulostou 🙂

ako si na tom ?? po dvoch rokoch ?? ja momentalne preživam skoro rok niečo podobne ..vela sa obvinujem vyčitam vylievam a mix vsetkeho

@niktooooo ahoj to mi je ľúto ze prežívaš niečo podobne 😔 ja som na tom teraz dobre. Proste som vtedy bola neskutočne vyčerpaná a preto som videla všetko úplne negatívne a čierno. Neviem nad čím konkrétne sa trápiš ale určite si to skus čo najviac si zjednodušiť, oddychovať. Ja som sa vtedy tak vyčerpala ze som rozmýšľala len nad smrťou a túžila som po nej. A nechápala som ze ľudia chcú žiť. Postupne som sa z toho dostala a teraz už sa aj ja teším zo života. Prestala som sa trápiť nad tým co nemôžem zmeniť a premohla som sa a začala robiť a vylepšovať v mojom živote to co sa dá zlepšiť.

Týka sa to expriateľky, výčitky pocity viny sebaobvinovanie, tlačenie veci napraviť, bludný kruh, tie myšlienky napádajú aj mňa, ale viem že čas prelieči všetko ale rok som už hotový a je to niečo hrozne ..apatia voči všetkému ..úprimne veci ľutujem trápim sa a až chorobne to chcem napraviť čo viem že nieje až tak dobre ..ale psychika je silná

@niktooooo áno psychika je neskutočne silná. Ja som sa z toho dostala tak, že najskôr som porozmyslala že čo by ma urobilo šťastnou. Potom som skúsila urobiť všetko čo sa dá aby sa naplnila predstava v mojej hlave. Niektoré veci sa mojou snahou zlepšili, niektoré nie. Tie veci ktoré nešli zmeniť som proste v pokore prijala ze je to tak ako je. V tom mi pomohla aj viera v Boha. Proste som si povedala ze to nechávam na ňom. Urobím co je v mojich silách a zvyšok nechávam na Bohu. Samozrejme nešlo to zo dňa na deň, odpustiť si. Hocikedy ma ešte chytili stavy zúfalstva pre rôzne rozhodnutia ktoré som v živote urobila. Ale časom sa to zlepšilo. Aj teraz ma hocikedy napadne, keby som vtedy urobila, alebo povedala hento, tamto, všetko by teraz bolo iné, lepšie. Snažím sa taketo myšlienky hneď stopnúť. A poviem si je to takto ako to je a ja DNES urobím všetko preto aby budúcnosť bola lepšia a aby som nemusela po rokoch ľutovať co urobím dnes. Ale samozrejme aj teraz robím chyby, bez toho to nejde v živote ale už to beriem ináč. Proste to berem tak ze som len človek, obyčajný človek ktorý robí chyby. A ktovie možno časom zistím ze to co si teraz myslím ze bola chyba, vlastne chyba nebola. Veľmi ti prajem nech sa z toho dostaneš, poznám tu napätiu. Ešte aj teraz mam taky deň. Proste nasilu vstaň a urboc co cítiš ze je správne. Urob,, dnes,, to, co pozitívne ovplyvní tvoju budúcnosť.

dakujem velmi za rady. Viem, že raz ma to určite prejde. Ale je to už skoro rok. som na dnes zufaly..obvinujem sa a kladiem si slovíčka keby keby ,mal som mohol som a keby hento a tamto ..to ma všetko zožiera ničí dusi nikedy mam pocit že až fyzicku bolest mam z toho ...uorbil som co bolo v mojich silach pre napravu aby mi osoba odpustila ..možne aj nemožne..až prehnane som to velmi chcel ..teraz sa učim prijat reralitu a prestat sa sebaobvinovat...povedat si ,,tak to malo byt,, aj ked teraz tomu nechapem a nechcem sa s tym zmierit

@niktooooo keď si teda urobil všetko čo sa dalo, tak už naozaj len to prijať. Tým že sa trápiš si nijako nepomôžeš. Akurát si potom apaticky, nič ta nebaví a brzdí ta to aby si mohol pracovať na lepšej budúcnosti. Ja som si v tom hroznom období veľa čítala aj motivačné knihy, články, pozerala motivačné videa to mi dosť pomohlo a modlila sa, neviem ci si veriaci. Viem je to hrozne hnusný stav, neustále vyčítanie si. Naučila som sa, ze nemusíme zobrať každú myšlienku čo nám pride, dá sa to ovládať. Často ma napadne hocičo napr keby som robila veci inak keď som bola mladšia mohla som teraz bývať niekde inde. Keby som si urobila školu, mohla som dnes robiť niečo úplne iné. Ale to sú len naše predstavy. My si predstavujeme ako by boli veci lepšie, ale my predsa nevieme čo by bolo keby sme urobili iné rozhodnutia. Možno by sme neboli šťastnejší, ako si to predstavujeme. Naozaj to už zahod, porozmýšľaj co by ta urobilo šťastným a začni preto niečo robiť. Keď budeš veselý, nájdeš si inú babu. Ale keď budeš smutný okolie to cíti a budú od teba bočit. Keď som bola negativna, nik nebol rad v mojej prítomnosti a môj muž a deti pri mne trpeli.

👏 ❤