Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako si udržať dobrý vzťah s mamou?

tinka_21
1. júl 2013

Hanbím sa tak trochu že sa uchyľujem k tomuto kroku, no trápi ma to už dlhšie a neviem s kým sa poradiť, a aj moje podvedomie v snoch už začalo kričať o pomoc... Mám 6-mesačnú dcérku, ostali sme samy dve, a už vlastne pred jej narodením som sa vrátila domov k mamine, kde spolu bývame - tri baby 😉 Predtým som študovala a pracovala v ČR, takže značnú časť roka som bola mimo domu, hoci som chodila domov celkom často. S maminou sme vždy mali veľmi blízky vzťah, boli sme na seba naviazané, aj preto že ma vychovávala sama. Keď sa mi rozpadol vzťah, a priviedla som na svet svoju dcérku, bola mi skutočnou oporou, a všetko to čo pre mna urobila a stále robí, jej nikdy nezabudnem a dúfam, že jej to budem môcť niekedy oplatiť... Ale, narážame na problémy v našom vzájomnom vzťahu mamy a dcéry, a trápi ma to už dlhšiu dobu. Sú to také banality, ale keď sa raz za čas nakopia, človek má toho dosť. Mám pocit, že ma stále berie ( čo je samozrejmé) ako dieťa, resp. dospelá som pre ňu len vtedy keď jej to vyhovuje. Keďže mám sama dcérku tak sa tou dospelou snažím byť, byť mamou. A preto keď prídu momenty, ako tento víkend napríklad, keď začne na verejnosti do mňa štýlom "čo ti to tak dlho trvá?!", "čo si tam toľko robila?!", zahanbuje ma to a trochu aj ponižuje. Vadilo mi to už aj predtým, no teraz do toho pribudol nový prvok - moja dcéra - zatiaľ to nevníma, no čo keď to bude robiť aj pred ňou? Ako potom pre ňu budem autoritou? Stále som v pozore a sledujem jej reakcie a správanie, či som zas dačo nespravila zle, alebo naopak neurobila niečo čo sa odo mna očakávalo... Mamina si dá záležať na poriadku, ja sa snažím všemožne jej pomáhať aj s upratovaním bytu a tak, ale vy samy maminy uznáte, že pri malom dieťati to nie je vždy možné. Aj dnes som sa snažila postupne upratovať byt, no nestihla som všetko, takže zase bol problém, ked prišla domov, že nie je povysávané, a že je všade prach a chumáče vlasov, a že to mala radšej ona urobiť včera (ja som povedala nech to nechá tak, nech si oddýchne, že to dnes urobím). A keď ju nechám, tak potom je schopná urobiť si to všetko sama, a večer odpadne unavená, a ja mám opäť výčitky. Ale rozkrájať sa neviem. A keď jej navhrnem riešenie a ponúknem pomoc, tak ked mi to dlho trvá a nie je to hned podla jej predstáv, tak tiež je zle. Dnes napríklad, sa so mnou pomaly ani nerozrpávala. Prišla hned za malou, ale mne sa ani nepozdravila, a mňa to mrzelo, lebo tiež som doma celé dni sama len s malou.
V skratke, vždy sme mali pekný vzťah, no kazí sa. Som vďačná za to že som sa mohla vrátiť domov, hoci už mamina mala mať v úvodzovkách pokoj, a teraz má na krku nie jednu, ale rovno dve. Je to jej byt, jej domácnosť, a tak viem, že sa musím prispôsobiť fungovaniu. Zvlásť ked som na rodičovskej, takže ani finančne nie som samostatná. No zároveň by som si priala, aby ma trochu viac rešpektovala ako osobnosť, osobu ktorá je dospelá a sama sa snaží byť tou najlepšou mamou pre svoje dieťa. Nikdy neprestanem byť dcérou, ale už mám aj novú úlohu - úlohu mamy.
Chcela by som nájsť nejakú tú správnu zlatú strednú cestu, no každý môj pokus končí zle. Navyše ma to vyčerpáva, a potom tým trpí moje dieťatko, a to nechcem. Tak prosím o radu vás. Ďakujem
PS: Neviem či to čo píšem má hlavu a pätu... snád mi to prepáčite. Aspoň je vidieť, že ja sama sa nevyznám v tom čo sa deje ☹

matulinka5
1. júl 2013

Ahoj, no práve som si prečítala tvoj príspevok. Poviem ti, máš to teda riadne zamotané. Byť v takej situácii v podstate u maminy a zároveň starať sa a vychovávať dieťatko je veľká zodpovednosť a určite aj kopec kompromisov. Podľa mňa, nepoznám vás ani maminu tvoju ani teba a tak neviem ako riešite problémy ale najúčinnejšia rada je komunikácia. Povedz mame, čo sa deje, čo cítiš a spýtaj sa jej ako si predstavuje že bude vyzerať Váš život v tejto trojici ako ste teraz v budúcnosti. Nech ti povie, čo od teba čaká a ty od nej. Urobte si harmonogram kto kedy uprace alebo vynesie odpadky napríklad...Každopádne veľa sily všetkým trom, lebo narovinu...my baby sme hrozné 🙂

mihouk
1. júl 2013

@tinka_21 Povedz jej to co si sem napisala, je to tvoja mama a pochopi to. Bude to pre nu zo zaciatku tazke zmenit na teba pohlad a brat ta ako dospelu, ale zvykne si aj ona aj ty. Drzim palce, bude to dobre. 😉

jonas17
1. júl 2013

@tinka_21 viem, o čom hovoríš...ja som bývala s rodičmi , mojim mužom a dvoma deťmi 15 rokov. dnes viem, že to bolo najhoršie obdobie v našom živote a ustáli sme to ako rodina snád len preto, že mám tolerantného muža a vedela som, že sa raz osamostaníme. naši pomáhali, nosili nám deti do školy, postrážili, ked sme niekam išli, ale nevýhod bolo isto viac. stále sme boli pre rodičov len deti, ktoré , podľa nich, museli poslúchať. museli sme sa o všetkom radiť, všetko nám chceli schvaľovať, najpr sa muselo upratať, navariť a tak sme niekam išli, lebo inak sme to mali vykričané. ráno sa nesmelo vyspávať, v noci ponocovať, ak im deti vadili, museli ísť spať...tým, že som bola doma, varila som pre všetkých, upratovala po každom a aj tak po príchode z práce si našli milion dôvodov, čo nebolo dostatočne urobené, čo deti pokazili, ušpinili, prečo kričia, prečo sa bijú...a stále , aj ked jedno ochorelo, bola som na vine ja. a tie reči pred ich známymi ? my nikdy nič nebudeme mať, nikdy si dom nepostavíme, nikdy nebudeme mať poriadok, ked neurobí mama, otec, nie je to urobené...ak sa nám nepáči, nemusíme u nich bývať a dookola to isté. veľmi ma to mrzelo, lebo obaja sme robili, muž bol pre nich cudzí človek a nebrali ohľad ani na neho. strašne veľa sa v tom čase vo vzťahoch pokazilo.môj muž je dodnes k nich chladný.naše deti nebrali nás ako rodičov, ale stále bol dôležitý názor starých rodičov.
dnes už 10 rokov bývame sami. sami sme si postavili dom, sami sa o seba staráme a nikdy som nepočula od našich pochvalu. akože nejde mi o to, lebo nám je dobre, upracem si kedy chcem, vstanem kedy chcem a varím, čo chcem. dnes už toľko nekibicujú, ale stále majú tendenciu sa starať.napr. syn si vybral vysokú školu v Prahe, tak to bolo pár mesiacov rečí, že či v Košiciach je málo škol, prečo mu to dovolíme, čo je to za rozum a tak dalej. ale robíme si posvojom. dnes už sa tým netrápim, ale vtedy to bol riadny boj. rodičia niekedy nevedia pochopiť, že ich deti vyrástli, dospeli, že im treba poradiť, možno usmerniť, ale nie riadiť život a aspon naši, veľmi dlho si mysleli, že len oni vedia všetko najlepšie . a ja sa modlím, aby som sa vedela inak správať k svojim synom, ich ženám a nechcieť, aby všetko robili podľa mna. hoci je to ťažké. veľa sa na mna z rodičov nalepilo . možno to chce len zmeniť pohľad na mamu a nechať ju, lebo neviem, či to pochopí, že si dospelá a tiež mama. možno to chce z tvojej strany veľa tolerancie, trpezlivosti a tešiť sa na to, ako sa raz osamostaníš. mne to pomáhalo. mamu nezmeníš. ona ti vlastne chce len dobre. chce ťa naučiť, aby si vedela všetko robiť tak dobre, ako ona. inak sa správať nevie. myslí to dobre. len ty sa pri nej cítiš stále ako dieťa....

dendy1
1. júl 2013

@tinka_21 má to hlavu aj pätu. .....ja si myslím, že by sa mnohé zlepšilo už len po tom, ak by si tvoj príspevok mohla prečítať aj tvoja mamaina 🙂 Viem, že takto by si jej to asi nevedela povedať a pritom je v tom tak veľa. Tvoja mama s tebou bola v rovnakej situácii ( sama na dieťa, aj ten zhon okolo bábätka, finančné obmedzenie a pod.) ale časom sa na to zlé, ťažké a náročné zabudne a teraz sa zdá, že ťa nechápe. Nie je to celkom tak. Skús jej dať prečítať tvoj pohľad, nájdi vhodnú chvíľu na debatu, snáď by to mohlo pomôcť 🙂

jankaja
2. júl 2013

@tinka_21 súhlasím s
@mihouk, povedz jej to tak, ako si to napísala. V prípade, že s ňou nevieš mať takýto rozhovor, napr. sa to vždy stočí niekam inam, ukáž alebo vytlač jej toto. Napísala si to veľmi pekne, je v tom aj tvoja láska k dcére, aj tvoja láska k mame, tvoje starosti aj nádeje.
Je to tvoja mama, pochopí to.

sissy27
2. júl 2013

@tinka_21 no ja stále hovorím, že veci sa dajú spraviť troma spôsobmi - dobre, zle alebo tak, ako to chce mama 🙂 úplne viem o čom píšeš, mám to dodnes deň, aj keď už dávno mám svoju domácnosť, ale vždy sa nájde niečo, čo som neurobila podľa nej dosť dobre 😀 teraz už nad tým mávnem rukou, lebo keď aj sa zastaví na návštevu, tak viem, že zas aj odíde a aj keď prídeme my k našim, tak keď chcem sa zdvihnem a odídem ja...
ty teraz veľmi na výber nemáš, ja by som ti radila povedať mame všetko tak, ako si to napísala sem nám, myslím, že si to napísala slušne, bez zlosti a urážok a že mamina to pochopí a tiež sa trošku posnaží prispôsobiť 😉 no a do budúcna snažiť sa riešiť samostatné bývanie pre teba a dcérku, lebo tieto generačné konflikty budú pod jednou strechou vždy ...

angua27
2. júl 2013

@tinka_21, úplne Ťa chápem. napísala si to veľmi pekne, je s Tvojho príspevku cítiť lásku a že Ťa to úprimne trápi. skús si s mamou sadnúť, keď malá zaspí a povedz jej všetko tak ako cítiš. bez výčitiek, iba to, že Ťa to trápi. ak mama nechce počúvať, alebo máš pocit, že by Ti skákala veľa do reči, napíš jej list, v ktorom svoje pocity vyjadríš a ten jej odovzdaj. určite pochopí, čo sa jej snažíš povedať. ak ste mali blízky vzťah, možno aj ona cíti, že sa to kazí, že to nie je ono. dôležitá je komunikácia.
ja som s mojimi rodičmi a synom bývala 4 roky a neboli to ľahké 4 roky, ale zvládli sme to. ľúbim mojich rodičov a aj oni nás. ale na začiatku ako sme sa s malým nasťahovali sme si spolu sadli všetci traja do kuchyne a určili pravidlá - ja som sa starala o domácnosť a varila som, oni zabezpečovali financie. výchova môjho syna bola podľa mojich pravidiel, aj keď veľakrát som sa radila, občas sme sa kvôli tomu dostali do konfliktu, ale vždy sme si dokázali veci vyjasniť. dôležitá je komunikácia. hovoriť, hovoriť, hovoriť. toto sme si uvedomovali všetci traja. jasné, boli aj hádky, ktoré ale vždy dobre prečistili vzduch a fungovalo sa ďalej.
keď sa spätne pozerám na toto obdobie, bolo to pekné obdobie. ja som si vďaka mojim rodičom mohla užiť materskú s malým. oni si užili plne malého a majú s ním skvelý vzťah. ale všetci sme radi, že už bývame zvlášť. 😉 držím palce, aby ste si s maminou dokázali povedať, čo vás trápi a mali spolu pekný život.

zuzkanik
2. júl 2013

Všetko toto dôverne poznám aj ja. Mám 36 rokov, dve deti ale v očiach mojej mamy som stále decko, ktoré treba napomínať a usmerňovať: Obliekla si deti teplo. Obliekla si ich nevhodne. U mňa všetko zjedia, u teba nie, čiže nie je problém v deťoch. Ten klobúk sa malej nehodí k sukni. Prečo si im kúpila červené topánky,ktoré sa nehodia k ničomu.? Ako môžeš mať dvojtýždňovú kopu nevyžehleného prádla? A prečo zase kričíš po deťoch? Už asi naozaj nemáš nervy v poriadku. Kým si tu nebola, boli zlaté, ale ty ich rozmaznávaš. Prečo deťom zakazuješ sladkosti, veď cukor im treba (zakazujem mladšej dcére,lebo nič iné potom nechce jesť). Prečo nechávaš staršiu dcéru tak času samu doma (chodím do práce pol siedmej a domov prídem o piatej). Prečo ju zaťažuješ toľkými krúžkami? (chodí dvakrát týždenne na ľudové tance a raz na dramatický krúžok a má ešte kopec času na kamarátky a iné aktivity). Prečo malú stále uspávaš?
A takto by som mohla pokračovať donekonečna. Jediným riešením je, nestretávať sa s mamou často. Nevšímať si reči. Ak príde strážiť deti a požehlí, naučila som sa z toho tešiť, že aspoň ja nemám robotu... Keď nezje, čo navarím, nevadí, zostane nám viac. Nie je to môj problém, hladná bude ona. Veľakrát sme sa tak pohádali, že som plakala a ona bola urazená, keď som jej niečo povedala. Ale nemá to význam. Môj muž sa hnevá, keď som neústupčivá, mám vraj podľa neho zavrieť uši aj oči a nevšímať si ju. A tak sa to snažím aj praktizovať. Mama je len jedna, pomáha mi s deťmi keď potrebujem a ktovie, aká budem ja. 🙂

zuzkanik
2. júl 2013

Tak dnes som sa poriadne naštvala na moju mamu. Moja 3 a pol ročná dcérka už druhý mesiac nechodí do škôlky,lebo bývala často chorá a lekárka odporúčala nechať ju doma. Kým som v práci, opatruje ju moja mama, za čo som jej veľmi, veľmi vďačná, lebo inak by sme si neporadili. Lenže som zistila, že mama je asi bacilonosič, lebo často máva problém s dutinami a dnes jej zase odchádza aj hlas. Aj sa mi sťažovala na hrdlo. Tak som ju POPROSILA, aby išla na vyšetrenie, nech jej zoberú výter a dajú ATB. Lenže ona na mňa hneď vyskočila, že načo pôjde, že aj tak jej ATB nedajú, lebo nemá teplotu (inak je bývala zdravotná sestra). Tak som jej povedala, že aspoň budeme vedieť, čo má za bacila v prípade, že Adelka zase ochorie. Adelka mi totiž prezradila, že keď ju stará mama kŕmi, zakaždým jej oblizuje lyžičku. Lenže mama zlostná, že to naopak Adelka ju nakazí vždy, lebo po nej žuje žuvačku. A ani za ten svet nechce ísť na vyšetrenie. A moje dieťa už má toľko rôznych sirupov na podporu imunity, na kašeľ, na alergiu... Hrôza. Naposledy mala Adelka Klebsiellu vo výtere. Navyše som mame zakázala dávať malej sladkosti, lebo odmieta ovocie a zeleninu a nechce poriadne jesť. Dnes jej, samozrejme, dala lízatko. A ked som ju upozornila, že to nemala robiť, tak mi len odvrkla,že asi už ozaj nemám tie nervy v poriadku. Tak mi teraz poraďte, čo mám robiť. Mám pocit, že nemám žiadne východisko a musím iba čakať.

ywet72
2. júl 2013

@zuzkanik vieš čo to asi nezmeniš - ja mám svokra ktorý by do malej natlačil aj s prepáčením hovno keby je sladke!!!!! stretávame sa síce len raz za týžden ale mám dosť - mala žuje pukance a on jej džgá do ust lentilku 🙄 proste katastrofa nedojde lízatko - ponuka lentilky nezje tie dáva kindervajco a stále by do nej džgal a džgal - chvalabohu že je to raz týždenne a malá sa potom spamätáva z toho prísunu cukru celý čas - keby to mám na dennom poriadku tak mu tie sladkosti asi nadžgám ja do ust :D ale darmo hovorim - nedávajte jej už nič - o chvílu večera.....nechce lentilky nebude ani lízatko a pod. dokola ako gramofon - vidi že žuje tie pukance a dáva jej lentilku PRE BOHA taku chut mu mám vraziť tu lentilku medzi oči :D ale nepomôžeš si starí ludia su takí.....

tyssa
2. júl 2013

tinka_21 moja mama je tiež autoritatívna, chodím k rodičom často, hlavne teraz na materskej, pretože bývame 230 km od nich a keď deti začnú chodiť do školy a ja do práce tak si ich veľmi neužijú a ja som jedináčik, takže iné vnúčence nebudú, keď som doma, tak spolu voláme minimálne 2 x denne a "komanduje ma aj cez telefón", tiež sa všetko robí tromi spôsobmi dobre, zle a podľa mami 😀 , od 18 sa starám sama o seba a dakedy mi tieto keci veľmi vadili, čím som staršia, tým mi to vadí menej pretože vo finále si stále spravím tak ako chcem ja a keď to mame prekáža je to jej problém, ak sa urazí tak sa aj "odrazí",...doteraz v obchode napr. s oblečením so mnou jedná jak s malým deckom, dokáže ma totálne strápniť,.. lenže treba si uvedomiť že-obe sa veľmi ľúbime, všetky takéto trapasy si vydiskutujeme /viem že jej správanie sa aj tak nezmení,.. 😝 /,.. na záver len niečo, čo mi povedala kamoška, keď som mala 25 rokov a pohádala som sa s mamou /ona mala vtedy 30 a mamina jej zomrela keď bola dieťa/ - váž si čo máš, ja by som sa veľmi rada s mamou pohádala, čo by som dala za to, keby sa ma teraz spýtala či mám sveter,..

petula8
2. júl 2013

bože akokeby som čítala o sebe. Aj ja by som potrebovala nejaký dobrý recept na vzájomný súlad s mojou mamou. Rozprávala som sa s jednou psychologičkou a tá mi povedala, že vie kde je problém, v mojom prípade. Tehotná som prišla domov, od otca dieťaťa som odišla, nakoľko ma v tehotenstve zbil a bála som sa o dieťa a aj o svoje zdravie. Vtedy sa somnou nerozprávala o mojom vzťahu resp. o bývalom partnerovi, mama ho neznášala. Venovala som všetko len tehotenstvu, aby som sa dobre cítila a aby bolo bábo v pokoji a zariaďovaniu detskej izby. No a teraz má dcéra 8 rokov a cez dcéru mi mama vykrikuje veci , čo sme si mali dávno vydebatovať o mojom bývalom partnerovi, čo jej vadilo a tak. Lenže ja by som aj teraz sa o tom s mamou rozprávala, ale to už dopredu viem, že bude hádka medzi nami, lebo ona si hovorí len to svoje a mňa mrzí, že mama do toho všetkého zaťahuje dcéru a cez ňu mi vykrikuje veci, čo by si mali vydebatovať dospelí ľudia. Toto mám radu od psychologičky , vyskúšaj ju, držím ti palce. Porozprávaj sa s mamou pomôže to.

luciferkax
2. júl 2013

Možno by stačilo, aby si tvoja mamina prečítala tento príspevok, aby ťa pochopila, aby videla, čo máš na srdci.... žiť spoluv jednej domácnmosti, s kýmkolvek, sa yslím, bez hádok nedá 🙂 a tiež bez kompromisov 🙂

tinka_21
autor
7. júl 2013

Kočky, Ďakujem za vaše príspevky a rady. Keď som si ich prečítala, upokojila som sa, že veď sa to všetko dá zas do poriadku, porozrpávame sa, prípadne jej napíšem list a bude zas všetko dobre. V tejto eufórii som sa vznášala asi 3 dni, s maminou sme si zas rozumeli, tak som asi nemala potrebu niečo riešiť... a včera bum, a bolo to. Naštvala sa na mňa pre nejakú blbosť, tak som pri tej príležitosti rozprúdila debatu a načala to, a povedala niečo z toho čo som písala aj sem vám. Nestretla som sa s pochopením... resp. ja som rozprávala, podotýkam rozprávala, nezvyšovala som hlas ani nič, nič som nevyčítala, niekoľkokrát som prízvukovala že to myslím v dobrom a že sme si obe na začiatku povedali, a toho sa snažím držať aj teraz, že ak chceme spolu fungovať, tak si veci musíme povedať narovinu.
Mamina povedala že je unavená (to ja viem ☹ má veľa práce, a síce má priateľa, ale ten sa tiež ukáže raz za mesiac, a aj teraz ideme na dovolenku všetci štyria, teda oni dvaja a vezmú aj nás s dcérkou, a všetko musí chystať ona, ja som povedala že jej pomôžem ako len budem vedieť a môcť, ale napr. nákupy nespravím, kedže s kočíkom toho veľa neodveziem/neodnesiem, auto nemám... ) Keď aj poviem, že niečo môžem spraviť, tak nie nechaj tak, staraj sa o malú. Bolí ju chrbát, a ked poviem nech počká s malou, že ja tie veci ponosím, nie, aj tak si to nosí ona, tak ja už neviem čo mám robiť. Pri tomnašom rozhovore (alebo viacmenej mojom monologu) som povedala, že sa jej snažím pomáhať ako viem... a jej reakcia, že ja jej nemám čo pomáhať, ja tu mám normálne fungovať, kedze tu žijem, a je zvedavá ako by som to sama zvládala, keby som na to všetko bola sama, že ma nechá na týždeň samu a uvidíme... ostala som takmer s otvorenými ústami,... mrzí ma že si to vyložila po svojom a vzala si z toho len niečo, a v zlom...
V sobotu mala moja dcérka uvítanie do života, tešila som sa na to, že to bude taká pekná príležitosť na oslavu, chcela som maminu potom pozvať na obed niekam, že si pekne spolu tri urobíme pekný deň... miesto toho, sme si odsedeli obrad (aspon ten som sa snažila vychutnať si a nenechať si ho pokaziť) a bol pokus o oozvanie na obed z mojej strany, ale schylovalo sa k burke, a mamina že v sekunde mozeme zmoknut ani neprejdeme do reštiky, tak som to vzdala, a šli sme domov. Objednala som pizzu a a zbytok víkendu bola tichá domácnosť. Vlastne stále je... na snahu o komunikáciu dostávam odpovede jednou vetou. A v podstate už pri tom našom "rozhovore" nech som povedala čokolvek, alebo položila otázku, bolo ticho, alebo povedala, že sa mám zamyslieť...
Vyšla som z toho ako nevďačná dcéra... a to naozaj nie som ☹
Len mám teraz iné priority, to či je moje dieťa najedené, prebalené, spokojné, je pre mňa dôležitejšie ako to, či je práve v tej chvíli povysávané alebo či sú vyžehlené utierky, ked na to v tej chvíli jednoducho nemám čas.
Uf, už neviem, točím sa stále dookola... a po pravde, aj ja už som unavená. Z toho že si musím stále domýšľať čo som urobila alebo neurobila a mala som urobiť... aj to som JEMNE naznačila, že si neviem domýšľať, prečo sa zas na mna hnevá, a na to mi povedala, že škoda že by som si mala...

tyssa
8. júl 2013

tinka ja mam 35 rokov a napisem priklad zo soboty-suseda nabonzovala ze je na cintorine burina, mama bola na odchode /je zivnostnicka, isla do prace/ tak povedala otcovi aby siel potrhat, otec ju zrusil ze nejde tak sa otocila ku mne ze "chod ty" 😝 ja na to " nejdem" ale aj tak sme obe vedeli ze pojdem, ze to vytrham,.. moja mam si pri otcovi vela zo zivota neuzila /tazky alkoholik, dennodenne cirkusy, prepite peniaze, musela nas vsetkych zivit,.. teraz je nastasie uz otec par rokov abstinent,../, proste je zvyknuta rozkazovat a ja to beriem ako normalnu komunikaciu, uz to neriesim,....dala by nam modre z neba, pamatam ked ma jak decko donutila 5x pozmyjat chody, bo som vzdy daky kut vynechala, 😀 a vobec mi tento jej cit pre detail neuskodil vo vychove, skor ma posunul,..
tinka_21 trpite ponorkou, to sa utrasie,.. 😀

meiwe
8. júl 2013

Uplne chapem prezivam nieco podobne ale s babkou=) mam dve deti Tobiaska a Nikusu, Tobias ked sa narodil som u nej byvala tiez neskor sa odstahovala, vtedy som este dieta bola, maly mal tazku diagnozu a vela mi pomohla vtej dobe. Teraz sa narodila Nikusa a som tu zas a cakam tu asi 5mesiacov dokym sa nam postavi domcek=)
Moja babka ma berie furt ako dieta nic ine nepocujem len chod dat malemu jest pit, zakry ich potrebuju teplucko, setri vodou, neper tolko( naj hlaska), mala ma siat ako vojvodkyna, naj boj je ked je vsetko Nikuse male=) podotykam ze ma 2mesiace a je jej male oblecenie na 6mesiacov=).
Ma to ale aj vyhody obsite diery, postrazenie krpca na par minut, teplu stravu=)
Vsetko je to o kompromisoch, dnes som sla napr.nakupit ja s malou, do kocika sa mi toho tiez vela nezmesti=) mam stokke ale predsa sa niak vynajdem=) ,
Pre rodicov sme deti a tvoja dcerka bude pre teba tiez dieta=)
Ja mam deticky dve s toho maly je tazko postihnuty, malinka je mala
Snazim sa tiez a vzdy sa nieco nepaci, treba to brat vypocut si a zobrat si s toho ponaucenie a ked nieco slubis tak sa to pokus dodrzat, alebo sa skus s mamou dohodnut na kompromise napr ona navari ty oper( pere pracka=)), vyvesaj, utri prah, nieco ty nieco ona=)=)=) mozno je chyba na obidvoch stranach=)

sisamato
14. sep 2013

Ahojte,
precitala som si vase prispevky a ak mozem tak j som zas v nej situacii. S mamou som nemala dobry vztah nikdy, pre nu som bola butlava vrba iba vtedy ked sa hadala s ocom a za mnou chodila a mlela o jej problemoch s ocom...uvedomila som si tuto chybu az ked som mala prve dieta...v podstate mi nikdy nepovedala mam ta rada, ani mi nezablahozelala ked som spromovala, z toho ostal moj vtedy priatel uplne obaareny...ked som potrebovala pomoc zo studijneho pobytu v taliansku tak mi nikto doma nedvihal telefon...ked som utiekla kvoli ich hadkam pocas Vianoc naspat na intrak taak k tomu po navrate nepovedala nic...ked som 2.x po sebe otehtnela tak chuda to prve...ked som prisla z porodnice s prvym dietatom a muz musel vtedy do nemoccky na operaciu tak sa vecer vyparila a ja sama s dietatom v byte...proste veci ktore jej nikdy neodpustim a myslm ze aj podla toho aj tak fungujeme...jedine stastie ze byvame od seba hodinu cesty, a na navstevy chodim iba kvoli detom...takze to ze som od nich, povazujem za vyhru a mam pokoj v rodine ktoru by som za nic na svete nevymenila...nevolame si kazdy den, ani mi to nechyba, ked zaola tak len o detoch...po poslednej navsteve som stratila vsetku snahu o lepsi vztah...ked som u nich tak sa vsetko toci o detoh, ja si s nou uz nemam co ine povedat...

sisamato
14. sep 2013

apropo, co som si u nej vsimla: vsetko co urobia ini je spravne a super, co ja s muzom je hlupost...ja som zila v tom ze dieta je pre vas na prvom mieste a az tak ini, ale u nej nie...dufam ze ja taku chybu robit nebudem, chcem mat s detmi pekny vztah...

ozoracka
31. okt 2016

Ajaj, vitaj v klube! Typická mamička ktorá so buduje závislosť svojho dieťaťa na nej a keď dieťatko, aj keď dospelé, dá mu to vyzrať. No, a teraz už nebudem zlá. Nájdi si na internete toxické vzťahy matka 5- dcéra a zistíš, že nás je strašne veľa, a možno zistíš, že nie všetko sa dá vyriešiť. A podľa toho čo si napísala, ty robíš presne túto chybu.