Ako som vyhorela

Ahojte, idem sa tu vyzalovat a napisat roman, ktory nebude nikoho zaujimat. Neviem co sa kde pokazilo. Bola som mlada, uspesna zena, myslim, ze aj celkom pekna, vzdy ked som isla von, tak som evidovala zaujem o mna z muzskej strany. Ale vzdy som bola vo vaznom vztahu. Po VS mi zomrel priatel, mali sme autonehodu a ja som sa dlho z toho nemohla spamatat. Ked som sa konecne z toho ako tak vylizala, tak ziadny muz ma nepritahoval. Bud bol maly, alebo tucny, alebo hlupy, alebo bez ambicii, alebo... vzdy som mala nejake vyhovorky preco tento nie. Jednoducho som ich asi vzdy porovnavala s mojim priatelom. Tak, ako mi nefungovali vztahy, mi fungovala praca. Isla som po kariernom rebricku, nebola som workoholicka, len som jednoducho mala svoju pracu rada a robila som ju dobre, aj som si dobre zarobila. Rok plynul za rokom a ja som postupne starla. Da sa povedat, ze v 35tke som zazila asi taky svoj peak a potom to zacalo ist dole vodou, v praci, v zivote, v zdravi, v rodine. Postupne sa zacalo vsetko kazit. Najprv praca, potom ruka v ruke moje zdravie, zdravie mojich rodicov, a to vsetko sa podpisalo na mojom vzhlade. Zostarla som, pribrala. Nie som mrochtla, ale oproti tomu, ako som vyzerala niekedy je mojich 68 kg jednoducho velmi vela. Mam 44r, zdravotne problemy, som na PN, bez prace, bez priatelov, resp. mam ich velmi malo, zaujem muzov je uz maly. Nikto ma na ulici neoslovi, neprihovori sa, ako niekedy. A tak som z vrcholu padla da sa povedat dole. Este stale mam kde byvat, co jest, nie som na voziku, vidim, mam funkcne ruky a nohy. To si velmi vazim. Ale celkovo sa potrebujem nastartovat. Vyhorela som v kazdom smere, a bojim sa, aby som ten plamen uplne nezahasila...