Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako určiť hranice v rodine?

lilianka010
29. feb 2016

Ahojte dievčatá. Som V tazkej zivotnej situácii A potrebovala by som asi radu niekoho nezainteresovaneho. Mam 29 rokov A 8 ročného syna. Žijem s nim sama u rodicov.l od jeho narodenia. Rodičia mi vždy pomahohli, ale často to bolo A je o tom, že mi vrtajú do výchovy do takej miery, že to znášam len pre dobro v rodine. Kamenom úrazu sú moje dve sestry. Sú mladšie A "internátovo" ostrielane zo života. Čo ja poviem malému je smiešne alebo prísne. Mam ich rada ale V poslednej dobe mám pocit že som len akousi babkou v rukách všetkých naokolo. Mala som 2 vzťahy obe mi rozbili lebo sa báli že odídem z domu. Som vysokoškolský vzdelaná pracujem snažím sa A aj tak mam pocit že žijem iba v takej bubline do ktorej každý fúka. Zažil niekto niečo podobné? Ďakujem ☹

macamac
29. feb 2016

@lilianka010 nuž, chyba je aj v tebe
zrejme málo zdravého sebavedomia
je jedno, či máš VŠ, alebo nie. to s tým nemá nič spoločné. VŠ nerobí z človeka osobnosť.
hranice sa určujú tak, že sa jednoducho určia 😀 😉
vymedzíš si, čo si ako predstavuješ a budeš trvať na ich dodržiavaní od všetkých a budeš dôsledná aj čo sa týka teba. nemeniť pravidlá, nerobiť úľavy, nepovoliť.
a úplne najlepšie - osamostatniť sa 😉

yanni
29. feb 2016

@lilianka010 odid aj so synom. Co ta este drzi doma? Pises, ze pracujes, chlapca mas uz velkeho, cize ziadne problemy so skolkami, ziadna extremna skolkarska chorobnost, chlapec by mal byt v tom veku uz aj dost samostatny, cize, ak skola nie ej nejak extremne daleko, zajde aj sam. Najdi si podnajom, popripade, podla toho co robis a aky mas prijem, uspory, chod sa popytat do banky na uver a kup si vlastny byt.
Ja si ani v zlom sne neviem predstavit, ze by som ako takmer 30 rocna byvala este u rodicov a dokonca sa tlacila este so surodencami. Sice som nemala tak soro dieta, co je jednoduchsia situacia, ale osamostatnila som sa uz na VS a to rovno v zahranici.
Co ta este drzi doma?

stolvertka
29. feb 2016

Je to asi tazke buchnut za sebou dverami a odist.Ale podla toho, co pises, to v akej situacii si, to asi nebude trvat dlho.
Aj ked..hm..zijes tak uz 8 rokov..za ten cas si si mohla nieco poriesit..podnajom, prenajom
Bolo by to najlepsie nielen pre teba, ale aj pre syna.A ako pise macamac, bud si razne urci hranice, co mozu a nemozu tvoji blizki, alebo odid.

zuz02
29. feb 2016

Ja si podobne ako dievcata myslim, ze jediny sposob, ako rodine ukazat, ze si dospela a svojpravna, je odist byvat do vlastneho. Takto ta stale maju za dieta a neberu ta vazne. Podobne aj sestry. Aj ked zo zaciatku to bude pre teba narocne, ale casom sama zistis, ze ta to posunulo uplne inam a verim, ze najdes aj tvoje stratene sebavedomie.

timea7
29. feb 2016

@lilianka010 postaviť sa na vlastné nohy a žiť si svoj život. Sama, prečo od rodičov.

lilianka010
autor
29. feb 2016

Brzdí má asi len choroba naviazanosť rodiny na môjho syna

lilianka010
autor
29. feb 2016

@lilianka010 chorobna

sardinka335
29. feb 2016

@lilianka010 podnajom, prenajom, garsonka, jednoizbak - hocičo ak je to možné ale treba sa osamostatniť to je idealne. Ak to nejde, tak jednoducho by si sa mala porozpravať važne so sestrami a povedat im, ako sa citiš, ked ta pred malým zhadzuju atd....proste hodiť taku jasnu babsku reč. Pracuješ a snazíš sa - klobuk dole, iste by si zvladla aj ten podnajom. Popremýšlaj...

eeffka
29. feb 2016

@lilianka010 ??? to co je za dovod? hadam toto by mal byt padny dovod na tvoje osamostatnenie. S mamou by som byvala v 30ke len asi keby som sama na chleba nemala

sardinka335
29. feb 2016

@lilianka010 o dovod viac osamostatniť sa - ziadna chorobna zavislost neni dobra. Chlapec zije v bubline...

timea7
29. feb 2016

@lilianka010 no ako výhovorka to nie je zlé.....chorobná naviazanosť tvojho syna...najvyšší čas ho z nej vyliečiť.

maslenka47
29. feb 2016

@lilianka010 chorobna naviazanost... nazvi si to ako chces, ale skor to bude neschopnost postarat sa sama o seba. Inak by si tie hranice uz mala daaaavno urcene.

Bud odides a zacnes byt nezavisla alebo budes musiet akceptovat fakt, ze tvoje dieta vychovavaju vsetci clenovia spolocnej domacnosti. Kazdy takym stylom, ako uzna za vhodne, pretoze dospelych uz neprevychovas.

A tvoje 2 vztahy boli vzdy o tebe a tvojom partnerovi. Neexistuje, aby vam ich rozbil niekto treti.

hankm
29. feb 2016

Tiez ti vnimam tak, ze voci tebe neprechobavaju respekt. A to asi naozaj vychadza z toho, ze maju pocit, ze sa o teba este stale staraju. Osamostatnenie je myslim najjednoduchsie riesenie. Doda aj tebe sebavedomie. Aj ked teraz to ma pre teba urcite vyhody, pomozu ti so synom, urcite usetris viac ako ked budes samostatna, ale sloboda je urcite na nezaplatenie. Asi az take nutkanie nemas, kedze si zvyknuta takto zit a asi si nikdy nebola uplne samostatna. Preco sa asi deti po prvom osamostatneni nevracaju do rodicovskeho hniezda ( iba vo vynimkach) ? Ti, ktory to z roznych dovodov, trochu v rodnom dome natiahnu, si ten pocit slobody velmi neuvedomuju. V podstste slobodny su, v zasade in nikto nerozhoduje o tom ci onom, ale taky clovek ma uz vnutorne nastavene iste limity, ktore neprekracuje a ktore ho castokrat nevedime brzdia.

lilianka010
autor
29. feb 2016

Myslela som skôr naviazanosť rodiny naňho. A to že by som bola pohodlná a spokojná v tomto to si nemyslím. Len možno viac pozerám na potreby iných ako na svoje

sardinka335
29. feb 2016

@lilianka010 možno je čas začať pozerat na tie svoje potreby, na svoje ,,šťastie,, a vyjsť mu trošku v ustrety...lebo takto to ,,nem dopadne dobre,, resp. moze sa stať, ze ostaneš v akomsi začarovanom kruhu a bude čoraz ťažšie vystupiť z neho. Aj prípadné vztahy s mužmi budeš preživať inak, mozno pokojnejšie, s väčším nadhladom a bez stresu.

alaguema
29. feb 2016

@lilianka010 tvoj problém vyrieši vlastné bývanie. Už si mala byť preč dávno. Ich chorobná naviazanosť na tvojho syna, je len výhovorka. Aj to, že pozeráš viac na potreby iných....neviem koho. Rodičov? Sestier? V prvom rade by si mala pozerať na potreby tvojho syna, pre ktorého takéto modely správania nie sú vôbec dobré. Dieťa má vnímať svojich rodičov ako zrelých a samostatných ľudí.

lintu
29. feb 2016

nie rovnaké, ale podobné zažíva asi veľa ľudí v tvojom veku žijúcich po rodičovskou strechou... Tak by ma tak zaujímalo, dokážeš si povedať svoj názor? Alebo na všetko len prikyvuješ a podriaďuješ sa? Toto popieranie vlastnej osobnosti totižto nikam (okrem problémov) nevedie... Ľudia ťa budú brať takú, akú im dovolíš, aby ťa brali. Možno sprvoti s tebou nebude nikto súhlasiť, ale ak budeš trvať na svojom, časom si zvykne hádam každý. Aj takto sa buduje rešpekt. U sestier nápodobne. Akceptujú tvoje názory, alebo musí byť vždy po ich? Predpokladám, že sa len nevedia vžiť do tvojej situácie. Píšeš, že ešte chodia do školy... Väčšinu týždňa asi ani doma nie sú... Predstavu môžu mať, ale nežijú tvojim životom, nevedia čo je zodpodvenosť za dieťa....

terezka1947
1. mar 2016

@lilianka010 v tom,ze som pozerala a este stale pozeram na dobro ludi=rodiny sme na tom rovnako,vela som "stratila" tym,ze som chcela dobre druhym...bohuzial aj na ukor mojej rodiny..ale na druhej strane,aj ked som mozno vela stratila,asi to vyznam malo a urobila by som to rovnako.

Ale,ide o to...potrebuju ta este?nepriputavaju si ta k sebe?tak troska egoisticky?
Ak citis,ze uz je cas na vlastny zivot(boze moj ako ja to slovo=vlastny=neznasam)....tak sa skus osamostatnit,vzdy tu budes pre rodinu,nemusis byt ani daleko...a ako pise

@lintu zo zaciatku sa im to mozno nebude velmi pacit,ale ak ta maju radi(co urcite maju),tak si na novu situaciu zvyknete
mne sa velmi paci,ked rodina drzi pokope...a bohuzial,ono to bez nejakych kompromisov a zatatych zubov niekedy nejde,ale sila rodiny je uzasna
takze vela sil na "prasknutie! bubliny a nastartovanie sa pre novy zivot...

stolvertka
1. mar 2016

Tak ma napadlo..a nevydieraju ta oni tym, ze ved sme ta prichylili ked si ostala sama s deckom, starali sme sa, dali vam vsetko, pomahali ked bolo treba, a reraz chces odist?!.Teraz, ked MY potrebujeme, MY chceme..a TY nam musis byt vdacna a nie sa trhat a ist prec.
Vies na mna to posobi tak, ze sestry sa trhnu naozaj, vasi to vidia a rak zasahuju ako vedia a ako im TY dovolis.
A suhladim, ze chorobnu naviazanost treba stopnut zavcasu.Lebo syn uz je velky, vidi ako ty cuvas a ustupujes, a o chvilu uz to nebude len rodina, ale aj syn, co si s tebou bude robit co chce.

0silvia0
1. mar 2016

@lilianka010 keď si až taká empatická a nepozeráš na seba, ok. Ale začni pozerať vo svojej empatii na svojho syna. Takouto celorodinnou výchovou mu najviac škodíš. Teraz to nevidíš, lebo si v tom zahrabaná až po uši a berieš to ako normu. Ty si matka a ty máš byť matkou pre svojho syna, nerozdeľuj svoje kompetencie na celú rodinu!

simonka77
1. mar 2016

@0silvia0 úplne súhlasím. Je najvyšší cas pozerať sa na svojho syna, jeho potreby-do budúcna, treba si uvedomiť, ze ty a syn ste rodina. Ďalšia vec, žiaden vzťah ti v momentálnej situácii "nehrozí", tiež by si nechcela partnera, ktorý vidí len potreby členov familie (čisto sebecké potreby).
Či chceš či nie, jednoducho musíš v sebe pozbierať všetku energiu, dôstojnosť, peniaze, a riešiť bývanie, či vlastne či podnájom. ale kde budeš len ty a syn. Viem. o čom hovorím. V živote ti nastane kľud, pohoda, neskutočný vzťah so synom 🙂, samozrejme obavy, ako to zvládnete vy dvaja a ked to nebudeš čakať,príde niekto, kto bude chcieť byt s tebou a tvojim synom preto, lebo vás bude mat rad, čisto a úprimne 🙂
Osamostatni sa, kvôli synovi a kvôli sebe.

cacianka
1. mar 2016

ak máš už dlhšie takéto pocity ako spomínaš, asi na tom niečo bude.
tvoja rodina ťa vidí stále ako to mladé dievča, nezrelé, tehotné, a tak ako si zvykli pomáhať ti, riadiť ťa ako dieťa, puberťáčku a mladú mamičku,robia to neustále, neuvedomujú si, že si už medzitým viac dospela, dozrela, dokončila školu, pracuješ, tvoj syn je už osobnosť, si stále v ich područí. nielen ty ale aj tvoj syn. asi vás dvoch majú ako rovnakých členov domácnosti, tvoj syn je na jednej úrovni s tebou - akoby bol najmladší syn tvojich rodičov, tvoj brat a nie tvoj syn ...
ak sa ti nedarí vymedziť hranice že ty si matka, ty zodpovedáš a určuješ, tak jedine sa osamostatniť. dokážeš sa sama postarať o všetky prevádzkové veci jednej domácnosti ? ak áno, neváhaj - ukáž svojej rodine, že dokážeš byť samostatná a samostatne fungujúca hlava rodiny, nájdi si podnájom alebo ak môžeš kúp byt a hajde do svojho. je pekné ked rodina drží spolu, ale je krajšie ak dá svojim členom dýchať, roztiahnuť krídla a letieť svojou cestou.

katarinapekna
1. mar 2016

máš dieťa, máš žiť sama a nie zavesená na rodičoch!

silaviat
1. mar 2016

pre tovojich rodicov budes stale ich dieta o ktore sa treba postarat a duplom pokial si u nich ... niesi schopna sa postarat o seba a dieta kedze nemas ani vlastne byvanie- neukazala si im a ani ich nijak nepresvedcila ze uz dospela si ... si stale len to male dievcatko a sestricka.. a tvojho syna beru ako druhe dieta a nie vnuca kedze ho maju od mala a tiez sa podielaju na vychove hold to je rodicovstvom dane ... stan sa zenou popozeraj byvanie- doma radsej ani nepovedz ze hladas aby ti to neprekazali - a sup na vlastne nohy.. syn este nieje v puberte tak to zvladne najde si kamaratov etc..cim neskor tym to bude aj pre neho horsie ... porozpravaj sa s nim ako o hotovej veci povedz mu ze je cas aby ste zili spolu samy ako rodina a ze za babkou bude chodit na vikend ako ine deti etc

misel0806
1. mar 2016

Osamostatntni sa a vybavene.. Si dospela zena mas dieta robotu. Je si tazke zvyknut zvladat vsetko sama ale raz to urobit musis rodicia tu nebudu naveky s nami. Ty sa musis v prvom rade postavit na vlastne nohy😃😃

robin30
1. mar 2016

Odist hned okamzite co robis u rodicov v tvojom veku???syn moze navstevovat rodinu cez vikend nechapem ta

simonka77
1. mar 2016

@katarinapekna skôr rodičia sú zavesení na zakladateĺke a vnukovi

eliska13
1. mar 2016

@lilianka010 ja som za to, ze rodina ma drzat spolu maly ma u vas vela vzorov kazdy aj sestri aj rodicia mu daju nieco negativne aj pozitivne do zivota.Ja budem asi jedina co neschvaluje samostatne byvanie, ale len za podmienky, ze toto bol taky vykrik do tmy.Ak Ta to trapi dlho a situacie su neunosne budes musiet si najst byvanie.Pozri ja som byvala s rodinou rok, ked bol syn mensi bolo to super bolo navarene, ked som bola dlhsie v robote mal ho kto vybrat zo skolky, babka dedo sa mali komu venovat🙂boli aj negativa to je jasne.Tym, ze sa odstahujes nieco ziskas nieco stratis...tak daj si to na misky vah.Ked sa odstahujes vzdy budes ich dcera a budu Ta brat ako dieta co pisu ostatne.Skusila by som pohovorit doma chlapec rastie ja zarabam rozmyslam,ze sa osamostatnim, lebo....sestri ma nerespektuju...vy ho rozmaznavate

eliska13
1. mar 2016

@lilianka010 ja som za to, ze rodina ma drzat spolu maly ma u vas vela vzorov kazdy aj sestri aj rodicia mu daju nieco negativne aj pozitivne do zivota.Ja budem asi jedina co neschvaluje samostatne byvanie, ale len za podmienky, ze toto bol taky vykrik do tmy.Ak Ta to trapi dlho a situacie su neunosne budes musiet si najst byvanie.Pozri ja som byvala s rodinou rok, ked bol syn mensi bolo to super bolo navarene, ked som bola dlhsie v robote mal ho kto vybrat zo skolky, babka dedo sa mali komu venovat🙂boli aj negativa to je jasne.Tym, ze sa odstahujes nieco ziskas nieco stratis...tak daj si to na misky vah.Ked sa odstahujes vzdy budes ich dcera a budu Ta brat ako dieta co pisu ostatne.Skusila by som pohovorit doma chlapec rastie ja zarabam rozmyslam,ze sa osamostatnim, lebo....sestri ma nerespektuju...vy ho rozmaznavate

@lilianka010. Ale zatial by som neodchadzala samostatny zivot je tazky a fin.narocny nebudeme si klamat.Neviem ci mas tolko, aby Ti vysiel vl.byt na hypoteku a podnajom by som uplne vylucila, aby chlapec isiel zo svojej izbicky a sukromia do prenajmu.Ak pojdes do hypo budes polku vyplaty davat na energie a hypo doma davas isto menej a viac uzetris.Ja si myslim, ze tvoj cas na osamostatnenie este len pride🙂

cervenaruza123
1. mar 2016

@lilianka010 V prvom rade by si mala mysliet na potreby svojho syna. Ak zije v domacnosti, kde ta nerespektuju, kde ti do vychovy kecaju, tak ta mozno on neskor nebude brat vazne, lebo vyrasta s tym, ze vsetko co povies, je hlupe. Plus vlastne to bude vychova tvojej rodiny, nie tvoja. Je tazke sa postavit na odpor a byt za tu "zlu", ale musis si uvedomit, ze to je len take citove vydieranie, ze si neschopna a zla, v skutocnosti robi chybu rodina, ze sa tak stara, mali by respektovat to, ze ty mas vo vychove syna hlavne slovo. My byvame u rodicov, vsetko fajn, ale neviem si predstavit tu mat deti, lebo aj do nas sa staraju az prilis, pri detoch by to boki same hadky o vychove a tak. Takze ak je to naozaj problem, ze sa tak staraju, osamostatni sa. Ukaz im, ze vies sama zit a obmedz ich reci na tie, ktore budu viest len pri navstevach a zvysok dna budete moct so synom robit co chcete. Lebo sebe vysvetlis, ze jedno je spravne a druhe robis, pre dobro v rodine, ale syn to este nechape, prenho je spravne to, co sa robi.
Plus ak by moja rodina sposobila rozhod s partnermi a len preto, aby som sa neosamostatnila, tak by som sla hocikde. Nemozu ti takto kecat do zivota. Toto sa nerobi. Just by som sa odstahovala a ich vycitky ignorovala a zila svoje.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli