Ako vychádzať s kritickou svokrou vo výchove detí?
Ahojte, neviem ako vyjsť v mojej situácii, na jednej strane som rada že dcéra má babku, ktorá má o ňu záujem a je s ňou rada, na druhej strane mám všetkého plné zuby.
So svokrou sme kedysi mali super vzťah, kávičky, výlety, dlhé rozhovory. Odkedy sa dcéra narodila všetko je zle. Čo sa týka dcéry, tak sa s ňou pohrá, zabaví ale všetko jej vadí a mám pocit že keby sa aj na hlavu postavím tak je niečo zle, uvediem pár príkladov.
Dcéra je oblečená v modrom, prečo je oblečená ako chlapec? Je v ružovom, prečo je oblečená ako cukrík?
Nezje celý obed, malo je a nenaučili sme ju na normálnu stravu, zje celý obed, bude tučná a mala by jesť menej.
Je banán, prečo neje jablko? Je jablko, prečo neje maliny? Je maliny, prečo neje banán?
Nikde sme nechodili, bude na mne závislá a nikdy sa odomna neodstrihne, chodíme na baby balancne, načo tam chodíme to dieťa nepotrebuje
Sme celý víkend doma, oberáme ju o detstvo a zážitky, sme celý víkend niekde preč, prečo nie sme doma, také dieťa výlety nepotrebuje
Spi cez obed 1,5h, to je málo bude mať zdravotné problémy, spi 2,5h to je zas veľa a v jej veku by mala spať menej.
Dcéra chce byť len so mnou, je to rozmaznanec a mamin cecok, chce byť len so svokrou, zjavne nás nemá rada a nestarame sa dobre
Dcéra nemá náladu je uplakaná, je nevychovana a nevie sa správy má náladu, smeje sa celý deň, to není v poriadku lebo deti občas plaču
Spadne a plače, nevie padať, spadne a neplače, to není v poriadku lebo ma plakať.
Toto sú také veci čo mi napadli teraz ale to je naozaj všetko problém, už tam chodíme menej a svokra vyplakáva, že dcéru nevidí, ale kto to má stále počúvať?
Dohovor nepomohol od nikoho, ani od svokra, ani od muža, ani od švagriny, ani od mužovej krstnej, ani od švagra čo je rodinný miláčik. Vidím že jej vadí naša výchova a všetko okolo ale má to nejaké riešenie? Alebo len zostať v tom, že sme obmedzili návštevy a pretrpieť to raz za čas? Vždy som sa ozvala ale už ma nebaví sa stále hádať lebo to je ako hrach na stenu hádzať
Asi by šla do proti útoku a hneď na začiatku sa opýtala aký má problém dnes,nech vymenuje hneď,aby som nemusela čakať🤷🏻♀️. A zakaždým ju povzbudla otázkou ešte niečo?
Nestretávať sa, ak nechcete skončiť na psychiatrii. A dieťaťu jej len neustála kritika poškodí.
Skus psychologicky: Babka, preco ste taka negativsticka? Babka prečo vám zas niečo vadí? Babka prečo zas kritizujete?
Aby si uvedomila ze to ONA robí niečo zlé.
A keď to poprie, že nie je, že jej nič nevadí, iba si myslí, že...... tak potvrdit, ze to robi a znova, že prečo si myslí vždy niečo zlé? Prečo sa nesnaží o dobre vzťahy? Prečo si myslí že sa nevieš správne rozhodnúť pre svoje dieťa?
Treba naformulovat tie otázky tak, aby ta negatívna emocia padla na ňu, aby ona niesla zodpovednosť za to negatívne.
Aj moja mama svoju kritiku obhajoje tým, že snáď len môže povedať svoj názor. Na to jej hovorím, že ja s tým jej názorom môžem nesúhlasiť.