Ako získať späť mentálny nadhľad, kľud a odstup?

Jooooj, uprimne Ta chapem, z vlastnej skusenosti viem, ze pohoda pride len po flasi vina. Teraz vazne. U mna toto preslo len tak, ze som svokrovcov utala zo zivota. Sice sme sa takmer rozviedli, ale neslo inak. Presne take, ze glgy piva, vina, cukriky nonstop, az decka grcali, urazy, ponocovanie do druhej v noci, svokrovci ozrati, hulakajuci nonstop a pritom same rehoty, akoze sranda, nonstop u mna nasackovani a manzel s nimi jedna liga. Zlomila som to presne pred 5 rokmi a celkom to ide. Kasli na nazor inych, presne si premysli, co chces a co nechces a oznam to im alebo muzovi. Znasala som to 9 rokov a celkom zbytocne, mohla som aj skor to urobit. Moj muz doteraz je niekedy mimon, ale to asi kazdy, ide ma porazit, ked robim policajta furt. Ale on uz iny nebude. Utesuje ma myslienka, ze decka budu za par rokov dospele a ja budem viac zit svoj zivot, ako tu vsetkych komandovat za veci, ktore mi pridu samozrejme.

- polhodinova prednaska sa da stopnut po prvych 3 minutach, stopni ju
- ked robia nieco s cim ako rodic nesuhlasis, ries hned a razne
- za nove hracky podakuj, nechaj deti pohrat sa, len co sa im zunuju predaj to ci daruj - tvoja domacnost, tvoje pravidla, svokra prestane kupovat, a ak nie, tak aspon zarobis
- 1000x sa opakujes, lebo ta nepocuvaju, nerespektuju, stacil by jeden nezabudnutelny cirkus a vryje sa vsetkym do pamäti..cize neignoruj, neprejdi nieco mlcanim, trpezlivostou, naopak pritvrd, slusne, ale razne a nech je jasne, ze to myslis vazne, ak si neveris sama, neuveria ti ani ostatni

na čo tisíckrát niečo opakuješ? Je to zbytočné. Konaj. Dieťa vyleje niečo na stôl a muž sa len prizerá? No tak, hádam sa to u vás nedeje denne. Zober zo stola, čo treba, nechaj tam v kaluži len jeho mobil. Prečo k vám svokra chodí denne? To by som stopla. Ak s tým muž nebude súhlasiť, v predpokladanom čase jej príchodu nebudem s dcérou doma. Je pekne, kľudne môžete vypadnúť minimálne na pol dňa. Prinesie každý deň hračky? Nechaj zopár dieťaťu, ostatné odnes do detského domova, odfoť deti a keď svokra príde, ukáž jej, akú mali radosť. Povedz jej, že ťa nerešpektuje, takže odteraz hračky poputujú do DD, ak im chce robiť sponzora, nech sa páči, potešia sa. Polhodinová prednáška? Ospravedlň sa - povedz, prepáčte, ja toto nie som povinná počúvať. Pekný deň a odporúčaj sa. To isté, ak zapne dieťaťu TV a sú tam nejaké krváky. Zober dieťa so slovami, že chápeš, že v jej vnímaní je to súčasť života, ale je to tvoje dieťa a ty si neželáš, aby toto v jej veku pozerala a odchádzaš. S úsmevom, bez kriku, so zaželaním pekného dňa. Inak ty si kde, keď jej dáva srknúť z piva? To by som zasiahla okamžite, že ti je jasné, že ju hlt piva nezabije, ale ani jej k ničomu nepomôže, takže pivo ochutnávať nebude, ak to nevie rešpektovať, núti ťa prestať tam s dieťaťom chodiť.

ešte dodávam, že deťom dám vybrať dve hračky a ostatné odnášam do DD, aby to zase nebolo také, že im všetky beriem

@lenusiatko Ako mne je jasne, kde presne su tie taziska problemov, ide presne o to, ako to prezit.
@karhu U normalnych ludi sa da polhodinova prednaska zatrhnut, ja vkuse menim temu, a ked sa predsa k nej vrati, uz aj poviem, ze mam na toto iny nazor a uz sa nechcem bavit. Aj to zabera, ja som len predvytocena, ked zase zacina, proste mi lezie na nervy a ano mohlo by mi byt uplne sumafuk, co si mysli, kebyze to nemam doma s muzom v bledomodrom. Uvedomujem si, ze zcasti mam problem aj s nim, teda s partnerstvom ako takym
Cirkus bol, vysla som za zlu, nechcem sa k tomu ani vracat, to je asi problem, ze ked vidim tie situacie, zacina mi stres napätie a mam obavu, aby som zase nevykypela, lebo viem, ako to vypalilo prvykrat a druhykrat by som to neustala, lebo to bol komplexny problem a vtedy som si uvedomila na akych vratkych zakladoch stoji moj zivot, manzelstvo a pod. Takze ak este vies, porad, ako slusne a razne. Lebo ja citim totalnu nepohodu, ked upozornim, vidim aky ksichtik hodi svokra, pozrie sa na muza, muz mi medzi 4 ocami povie, ze takto sa nemam s jeho mamou bavit, pristom som nebola vulgarna ci nieco, ale on ma v hlave ze mamicke sa neodvrava. A viem ze to potom porozprava celej rodine, co by mi mohlo byt ukradnute, kebyze potom su tu neni vplyvy na mojho muza reci, to si nechas? A on, viem aky je, uz som pochopila, ake ma priority a hodnoty. Rodina na prvom mieste, ale ta jeho, nie nasa spolocna.
Ano, asi si neverim, ale asi ani nie ze by som si neverila sebe ako takej, ale skor.... svokra je clovek vzdelany, ale aj namysleny. Ale zaroven mi pripada zakomplexovana, akokeby citila nedocenenie. Aku kolvek temu vie otocit tak, aby mohla pouzit svoje skusenosti, vzdelanie a filozofovat o tom. Proste si to tak asi otaca, aby to mohla aplikovat a citit sa lepsie.
Dam este priklad s hrackami. Dcera otrcila nos nad nejakou hrackou, samozrejme padla kosa na kamen, svokry sa to dotklo prehlboko, lebo ona predsa chcela dobre a tie deti su nevdacne a zle vychovane. Aj som povedaal, ze ale ved som ixkrat vravela nenoste, nevazia si to, aj ich to kazi. Evidentne ju nastvalo ze ju poucujem. Ona hned ze nie to nie je o tom, deti si vedia vazit aj blahobyt, len musia byt k tomu vedene. Des. Vzdy musi mat pravdu. A moj muz sa prida na jej stranu, ze su neposlusni... viete ja som rada ze to tu mozem rozoberat, lebo si uvedomujem, ako to je, ze su taki, ze nikdy nic nerobia zle, vsetko myslia dobre, vzdy maju pravdu. A ze vidim, ze vlastne s niimi bojujem, ale to ja nechcem, ja chcem sa dohodnut, vychadzat, ved snad by mohla byt snaha na oboch stranach, neviem, ci sa to da, ak si oni nesu nieco so svojich vychov, nejake traumy, ci co, co ich vedie k tomu, ze tak reaguju. No co to je za system, ked sa svokra s nevestou budu dohadovat, ktora z nich ma pravdu vo vychove deti. Ja hladam sposob ako z toho vybrdnut, velmi sa citim s nimi zle a to ovplyvnuje moje spravanie.

Problém je, že tvoj muž je na strane svojej matky a nie tvojej, výchova rodičov by mala byť čo najviac jednotná. s tým televízorom - párkrát sa aj mne také stalo, vždy som syna zobrala preč z izby, nevypla som televízor niekoho iného. S tými hračkami pre DD, to sa mi páči, alebo charite, do nemocnice.

Kks, keby svokra pustila deckam kriminalku a este sa do mna obuvala, keby davala detom pivo poza moj chrbat, viac by som k nej ja ani deti nesla! Nech si ide muz sam, toto je moc

@elizabet173 Dobre su to rady, som rada ze pises, lebo teda asi problem bude v muzovi... ze preedavam hracky, akoze som aj urobila, lebo to by sa nedalo, deti fnukaju, hladaju tie hracky ked si spomenu po 2 mesiacoch, Aj svokra robi kontrolu kde su a pod.
S úsmevom, bez kriku, so zaželaním pekného dňa. Toto je presne to, co uz nedokazem. Ona mi tiez da pocitit, ze ma svoj nazor.
Ja ale nedokazem muza zmenit.

@letfenixa On ma z toho blby pocit, ze na mojej strane by mal byt on chce mat svoju stranu a to je kupodivu velmi podobna strana ako jeho mamy.
To s tou telkou bola okamzita reakcia, uvedomila som si, ze by mi to vadilo, kebyze mi niekto vypne telku. Ale teda, ako co mam ist do kucjyne a tam trcat? Vsak decko sa jasne ze vrati spät, tam kde su pohyblive obrazky? Ak to nebude chciet sama vypnut, nic sa nevyriesi. Ano mozem to vyries velmi razne, demonstrativnym odchodom, viem presne aky dalsi stres to v tejto rodine iba sposobi, deti nebudu chapat, pripadne ani ist, svokra bude na koni, hadky s muzom a pod. Do dlasich izieb mam vstup nepovoleny.

@taga Nemozem branit. A deti sa aj tesia, neviem presne comu. Ale to oni vedia.

Ona ma ja dobre stranky, ja ich nejako neviem ocenit. Neviem ich ani vymenovat, ale urcite nejake ma. Ved kazdy nejake mame.

A kolko maju deti rokov?

Pozri, ale to že dieťa chce ísť tam, kde sú 'pohyblive' obrázky, neznamená, že tam ísť musí, si matka, rozhodujes. Odídeš s ním z miestnosti do kuchyne a áno, počkáš, či po vás prídu, alebo im je tv prednejsia. Ak áno, tak odíď preč, prišla si na návštevu za ľuďmi alebo tv?

To pivo ani nekomentujem, to je no go. Mám rodinu na Kysuciach a zažila som, ako moja babka dávala pálenku z broskýň vtedy 5-rocnemu bratancovi, keď som ju zhrozená stopla, tak len mykla plecom, že a čo, veď je to sladké. Jeho rodičia sa len prizerali, ja som to zobrala a odložila. Treba byť asertivny. Nech sa urážajú, a čo.

Ty nepotrebuješ nadhľad, kľud a odstup...

Ako som predpokladala, máš väčší problém s mužom, ako so svokrou. On by mal stáť na tvojej strane a v prvom rade by mal zasiahnuť on - napr. pri tom pive alebo TV. Ako reagoval? Zrejme nijako. Veď sa to dá aj slušne - mami, nehnevaj sa, toto nie. Viem, že ho nezmeníš, ale porozprávať sa s ním môžeš, ale vlastne asi aj musíš. Povedz mu, že chápeš, že má svoju mamu rád, ale tým, že sa nepostaví nikdy na tvoju stranu len prehlbuje priepasť, ktorá sa medzi ňou a tebou stále zväčšuje. Môže mať predsa svoju mamu rád a nemusí súhlasiť so všetkým čo robí. Snaž sa obmedziť stretávanie na absolútne minimum, neviem, prečo ste si to tak zaviedli, aby bola denne u vás, ale kedy vy vlastne ste spolu ako rodina? Ty, manžel a deti? Ja sa ti nedivím, že si podráždená. Napísala som ti, že máš dať deťom vybrať dve hračky (z tých, čo sa u vás nazhromaždia napr. za mesiac) a ostatné odvez spolu s nimi, aby videli, že ich dávate niekomu inému, kto nemá toľko hračiek ako oni. Potom ich hľadať nebudú. Pri prednáške nehovor nič, iba odíď. Nerozumiem tomu, že máš zakázaný vstup do iných izieb. Veď normálna žena nelozí svokre po izbách, ale tebe niekto vyslovene povedal, že tam máš zakázané ísť?

Keď tu čítam o tých manželoch mamankoch, čo im je sväté všetko, čo ich mama povie/spraví, tak sa pýtam, či tí chlapi nemali pubertu a nikdy nerevoltovali. Ja s mojou mamou bojujem denne a neznamená to, že si ju nevážim.

autorka: u nás s ex to bolo to isté... akurát som mala len jedno dieťa s ním - našťastie. presne akoby som čítala o svojom živote s rozdielom, že jeho matka nebola denne u nás, lebo žila a pracovala 35 km ďalej + mala síce v garáži auto a v kabelke vodičák, ale v živote nejazdila, iba keď si ho urobila... takže sa nemala k nám ako nasáčkovať denne. zato boli denné telefonáty trvajúce aj niekoľko desiatok minút... ale to je o inom. to isté nákup hračiek a blbostí... ten bol ticho, takisto v nejakej situácii erárnej bol absolútne neschopný, no koniec... akoby sme jedna boli. ja som však nervy stratila podstatne asi rýchlejšie, než ty, ja som od neho odišla, keď mala dcéra 7. neviem teda, koľko má tvoje staršie dieťa rokov, ale ja som už nevládala. zo 3-4x do roka som sa pokúšala o rozhovor. spočiatku sa rozprával, uznal, sľúbil, že sa to všetko zlepší, že aj mame povie a neviem čo.... postupne po rokoch už počúval jedným uchom dnu, druhým von, posledné dva roky sa na konci môjho monológu (asi 5-10 minútového) opýtal, či kázeň už skončila? až kým som mu raz nepovedala, že keď bude so mnou takto hovoriť, raz odídem. až raz zahlásil: ty sa stále iba vyhrážaš, že odídeš. a tak som odišla 😀 😀 a nemohla som urobiť lepšie. mám ťažší život, priznávam. menej peňazí, som na výchovu sama, lebo keď aj je dcéra u neho, tam sa nedá o výchove ani diskutovať. on bol vždy len na to, že robil zo seba šaša. dcéra je už na prahu puberty a už aj jej to lezie na nervy, veľakrát ho už považuje za väčšie decko, ako je ona sama... toľko k týmto mamičkiným chlapčekom. a obávam sa, že sa to u vás nikdy nezmení. on nepochopí, že takto nie, lebo on v tom vyrastal proste bojuješ s veternými mlynmi, či ako sa to hovorí... neuspeješ. ale absolútne. je mi to ľúto :(

@elizabet173 presne toto som robila. hračky som normálne predávala, aj oblečko, ktoré som proste dcére nedávala, lebo som ho pokladala povedzme za nepraktické... jednoducho som to hádzala nové rovno na net za polovičné ceny. komu niet rady, tomu niet pomoci. no a neskôr, keď už chápala, som vytrieďovala s ňou. buď to sme darovali alebo predali za symbolickú sumu... dodnes tak robíme. ale stará už pochopila, už jej kúpi do oblečenia také veci, o ktorých vie, že je to náš štýl - športové, alebo jej dá peniaze. konečne pochopila, že ja dcére tie peniaze neberiem, ale že si ich sporí... lebo aj toto roky vtĺkala synovi do hlavy zrejme, že peniaze nebude dávať, lebo ja ich asi miniem alebo čo... neviem, ale až kým som neodišla od jej synáčika, tak dcére nedala ani euro. radšej za 80 nakúpila mraky kokotín. a tomu som fakt nerozumela... pritom dcéra si rada šetrila, počítala tie peniažky, ktoré si odkladala, potom neskôr ich už mala v banke celá šťastná... skrátka nemíňame, učím ju hodnote peňazí.. ale kým to pochopila stará, to teda trvalo..... 🙄 a pritom ona bola tá, čo rozhadzovala za absolútne kraviny a na čo si dcéra ukázala a dodnes ukáže, to jej kúpi... škoda slov. ale aspoň decko je už vo veku, kedy povie: babka, daj mi radšej 20 euro ako také somariny mi kupovať 😀 😀

Píšeš rozumne, myslím, že ty si ok. Hnev je normálny, niečo dôležité ti hovorí. Vidíš, nedá sa s nimi normálne dohodnúť a nejaké elegantné riešenie neexistuje. Prečo sú takí ignoranti? Asi sú dosť dominantné povahy, možno narcizmus (od matky na syna)?
Príklad s hračkami. Spolu s mužom by to trebalo stopnúť, on sa zrejme za teba nepostaví, aj keď je o tom milión výskumov, ako je toto detom na škodu.
Inak je vzťah s mužom v poriadku okrem toho, že tvoje slovo, želania sú u vas doma relevantné ako počasie v Kolumbii?
Tvoj jediný problém je, že si to necháš. Ako si sa dostala do takejto otrasnej dynamiky a či by sa stalo, keby si tomu povedala stop?
Podla mňa by bolo doma peklo a spoznala by si pravú tvár svojej polovičky, ktorej sa asi bojíš alebo čo.

@panelacikova tu nie je problém v tých hračkách, zbaviť sa ich je najmenej, nič zložité, darovacie skupiny, ženské domy, bazár, pred smetiaky. Tu je to na všetkých poliach, dala viac príkladov než toto. To bol len príklad, nie problém

@panelacikova sorry, už čítam aj to čo si písala vyššie. Súhlasím, toto mi tak sedí to kategórie ex priateľov, ex manželov. Ale môžu skúsiť ešte nejakú poradňu.

@taga 4 a 7

@letfenixa ja to aj tak robim, ale strašne ma to stresuje. ona to neznesie. Aj mi povedala, že jej týmto dávam najavo, že sa nevie dostatočne postarať o vnúčatá. A to ju uráža. A to mi presne aj manžel vyhodil na oči. On ma sklamal najviac. A ja som jej povedala, že bohužiaľ, ale mám inú predstavu o výchove a starostlivosti a tá sa evidentne nezhoduje s tou jej a tak to urobíme ako vravím ja, matka. ja vlastne vidím, keď sa ona naštve, že mám navrch. Mne len vadí, že to stále donekonečna skúša, a vyrába tú nepohodu, len aby bolo po jej. Asi by som jej mala povedať, že možno jej robí dobre, že sa jej syn stavia na jej stranu, ale že či si uvedomuje, že sa medzi nás stavia a tým nám ide dolu vodou manželstvo. Ale obávam sa, že to nepomôže - ako čo tu občas čítam, očakávam, že povie, že si to kazím sama, že mám byť prispôsobivejšia. Ešte som ju v živote nepočula, že by si niečo uznala, alebo povedala, že máš pravdu, ty si matka, rob ako uznáš.
@elizabet173 V tom lepšom prípade môj muž mlčí. A v druhom kole ju obhajuje - však sa nič také nestalo, veď ona to nemyslela zle a tak podobne. Áno, jemu to poviem tiež, to je dobrý nápad. Týždenne ku nám chodí. A dík aj za radu s hračkami, ale toto neprechádza, deti sa tých hračiek nechcú zbaviť, to je zasa iná kapitola.
Zakázané nie, deti Chcú kuknúť do izby, sú zvedavé a ona povie, tam nechoď. Maximálne otvorí dvere, aby nakukli a povie im, pozri, tu nič nie je, aj tak tu nemáš čo robiť a zavrie. U nej fungujeme iba v obývačke a kuchyni, ďalšie dve izby sú uzavreté. Ale veď ona neni normálna, to viem, o to je to horšie, fungovať s takým človekom. Preto potrebujem ten kľud, pre seba, o mňa ide.
@letfenixa A viešže si sa trafila? Môj muž mal údajne veľmi slabú pubertu. Ale on neni vyslovený mamánek, že by skákal ako ona píska, ale ani si nevie povedať. Na mňa tiež povedal, keď som si dovolila v niečom stopnúť moju mamu so slovami, že ja takéto výchovné metódy radšej nepoužívam (cez výčitky, pozri sa aký si škaredý, možeš sa hnabiť...), že nech ich nepoužíva tiež, tak mi muž potom povedal,že takto by som s mamou nemala rozprávať a nemám právo niekomu dospelému hovoriť, čo má robiť. Pozerala som naňho ako puk, aj som mu povedala, že nebudem chodiť okolo horúcej kaše, a nakoniec skončím tak, že vlastne ani nič nepoviem, hoci mi niečo prekáža. On je asi ten šťastný typ, že mu je všetko u prdele, jediný s kým je teda logicky problém som ja, lebo mi občas vadí.
@panelacikova no presne, pane bože. Veď asi tak. Som si povedala, že panebože, ja som stále v strese, ani neviem, kedy som bola naposledy v pohode a šťastná. Ja som to doteraz brala tak, že sme odlišní. a aj sme, ale začína mi dochádzať, že sa to asi nezmení. A ako to bolo potom u vás, keď si sa rozviedla a dcéra chodila k mužovi a svokre a robili si vlastne čo chceli? Nekazili ti dieťa?

A ako ste sa dievčatá vyjadrovali o svokre pred deťmi? Lebo ja sa snažím teda slušne, ale už boli situácie, keď to bolo treba aj vysvetliť deťom a niekedy od ustavičného zastávania sa, že babička to tak nemyslela, ona len nevedela, už som proste aj povedala, keď som mala plné zuby, že asi nemá rozum, na takú starú babu by už nejaký mala mať. Alebo jednoducho, že sa proste nespráva dobre a mne to vadí. A samozrejme zase hneď muž že si neželá, aby som takto negatívne vyjadrovala o jeho rodine. Oni sú predsa úplne v poriadku. A ja sa priznám že mu to zobem z ruky, potom sa cítim blbo, že to som fakt nemusela, aj keď je to pravda. Ty kokos, ale tak kedy začať, aby neskôr malo to dieťa aj vlastný rozum, a nerobila svokra s nimi nejaké sprostosti. Ako ja to tu nechcem nafukovať, veď niečo treba aj odtolerovať, a možno mávnuť rukou ked svokra povie, toto nehovor mamine, ale tak odtal potal.
@bluka2 Asi to tak je a asi si neviem predstavit, ako by som s tym v tejto chvili nalozila. Asi si budem musiet priznat, ze som sa dobre nevydala a zacat premyslat co s tym do buducna. neviem urobit rozumnu hranicu medzi toleranciou a netoleranciou.

autorka: prvé cca 2 roky boli ťažšie, mala 7-9 rokov a ja som mala nového muža, áno, mala a vôbec sa za to nehanbím. dnes sme už manželia. čiže šlo do nej sto čertov, do toho ju asi aj oni huckali (nenápadne) proti mne a mužovi... ale ostala som doslova tvrdá a nepoľavila som v ničom. potom si už zvykla na to, že ten muž tu proste bude a hotovo, ako aj na to, že doma ako poviem, tak bude. a vie, že nebude vyskakovať, toto chcem, tamto chcem a že ja pobežím. sú veci, ktoré jej kúpim, áno, ale sú to rozumné veci. kolobežka napríklad... ak ide o chujoviny, som už dlhodobo taká, že jej rovno poviem: povedz babke alebo otcovi. a ona povie. a oni kúpia. a ja neriešim.... proste zvykla si na dva metre. u mňa ten tvrdší, ktorý hovorí: na hlúposti nebudem míňať peniaze a u nich na ten, ktorý hovorí: povedz si, čo chceš a ja to kúpim. čiže ona automaticky teraz, ak chce niečo, o čom už sama vie, že je to hlúposť, ale ešte prevládne u nej tá detinskosť, tak rovno píše otcovi alebo volá babke, alebo ide k nej a dostane to skrátka... mne je to jedno. ja na to neminiem ani cent a ona mi doma nerobí scény. naučila sa tak. čo sa týka toho môjho názoru na nich, nikdy som si servítku pred ústa nedávala... vždy som sa jej snažila vysvetliť, ako babka otca manipuluje, ako on má z nej strach, lebo nikdy jej nič nepovie.... dnes má takmer 11,5 roka a je to riadna papuľa. ale sama vidí, že je to tak. hocikedy ide k babke na týždeň - samozrejme, aj otec tam ide, lebo však mamička navarí, že áno.... a potom príde a rozpráva a rozpráva. a obe sa na tom smejeme 😀 sama vidí, že naozaj babka je manipulátorka a otec je sráč. doslova. chválabohu, že dcéra má po mne tú schopnosť rozoznať manipulátora.
a čo sa týka nás, neboli sme svoji, našťastie. našťastie preto, že som sa zdvihla a odišla. horšie to bolo s financiami. keby som bola bývala vydatá, poviem to sprosto, vytrieskala by som od neho aj nejaký majetok, lebo práve v čase, kedy sme boli spolu, sa mu začalo dariť celkovo v živote a zarobil kopu prachov. no srať mu na ne. viem, že rozvod by bol býval veľmi, veľmi zložitý, on by robil problémy, riešil by všetko možné od manželskej poradne po psychológa, len aby oddialil môj odchod.... (hoci keď som mu psychológa odporúčala ja, že pôjdeme spolu a povieme, kde je problém a budeme to riešiť, tak ani počuť, on vraj nie je blázon...).
čiže takto to bolo s nami 😀 😀 dnes sa na tom už iba smejem, ale keď si spätne spomeniem, fakt ma to stálo vtedy kopu nervov a nebola som na tom psychicky dobre, lebo som chápala, že v ňom nemám ani štipku podpory.

@panelacikova A ma na nich takéto nazory a ma ich rada, teda že je medzi nimi aj nejaky pozitívny vzťah, hej? teraz ma kolko rokov? bala by som sa, že sa dcéra otočí proti mne, lebo tatino s babkou sú lepší.
Diky, otvorila si mi oči.

A aj babe ktorá na predošlej strane napísala, že si musím veriť, lebo musím uznať, že si neverím, proste sa nechám, ani nie svokrou, ale mužom, lebo som myslela že je môj priateľ, môj parťák, ovplyvniť, že asi nemám ja pravdu, asi by som mala fakt mávnuť rukou ako on, nad tými "prešľapmi". Vlastne je to logické, on je medzi dvoma kameňmi, mnou a mamou, keďže mne by chcel dať za pravdu ako žene a mame preto, lebo nedokáže jej povedať nie a zdá sa, že radšej sa rozhodne pre matku a aby si to odôvodnil, spraví tú zlú zo mňa. Nejak sa s tým on musí vysporiadať. Už to chápem. To je prúser, podľa mňa je nulová šanca na zmenu, to je komplexný problém, zrazu to dokážem vnímať aj na iných sférach nášho spoločného života. teda už som to tu spomenula, že výchova detí. Že prečo mňa viní za výchovu, pritom deti sa správajú vcelku primerane veku a okolnostiam.

autorka: no, ona tam chodí v poslednom čase rada. teda k babke. ale poviem narovinu..... babka má mačku v byte. v lete boli na jednom dome, čo zdedil ktosi z rodiny a zatúlala sa tam mačka. tak si ju osvojili a v zime si ju vzala do bytu. tá babka... čiže dcéra tam chodí skôr za mačkou ako za babkou 😀 u otca bola teraz v piatok 3 hodiny po 3 mesiacoch... dobre čítaš. skonštatovala, že tam ani nemusela ísť, lebo otec bol aj tak celý čas na mobile... áno, máme s ňou nezhody, má 11,5 a pomaly ide do puberty, a už nie raz som jej povedala, nech sa páči, otec býva cez dve ulice, zbalím ti tašku a môžeš ísť... ani počuť! jej je pri mne dobre, ona si dobre uvedomuje, že on sa o ňu postarať jednoducho nevie a všetko by bolo na jej pleciach. čiže ona je spokojná so mnou. chodieva aj teda k ním, väčšinou k tej babke, ja jej nebránim, všetko pokladám za normálne. ako sa tam zariadia, je ich vec, neriešim... je mi to jedno. dobre ona vie, odkiaľ pokiaľ doma a to mi stačí 🙂 a hoci povie, že babka to, babka hento...skôr sa smeje z nich. ale to jej na druhú stranu nebráni mať s nimi nejaký vzťah. nie je k nim sprostá, to by som ju natrieskala. ale povie si svoje. už nie raz povedala babke: ty sa správaš k otcovi akoby bol väčšie decko ako ja 😀 😀
no lebo je to tak. čiže ona si povie, síce slušným spôsobom, ale asertívnym.
nemyslím si, že otec s babkou budú tí lepší ani u vás. deti vidia a chápu, čo všetko tá mama pre ne robí, teda aspoň predpokladám. ja dcére nie raz poviem: som zvedavá, či by ti otec navaril. alebo: či by ti opral.... vieš, keď občas niečo hundre na moju adresu. a hneď zavrie ústa, lebo vie, že on to neurobí, že radšej poletí aj s dcérou za mamičkou.... plus vidí a chápe, že sa o ňu starám v chorobe, že otec sa z chorôb vysmieva (hajzel, toto robí dlhé roky, odkedy ja som dostala diagnózy a mala som ťažké stavy a on sa mi smial do ksichtu idiot), takže dcéra vidí, že mama s ňou ide k lekárke, že mama jej podá v noci lieky, že mama ide k zubárke, atď... čiže to dieťa chápe, že tá mama ho miluje zrejme omnoho viac, aj keď mu nekúpi, o čo si prdne 🙂 aspoň tu to takto zatiaľ vyzerá a verím tomu, že to takto aj ostane. že sa to nezhorší. i keď ktovie, čo prinesie puberta....

no pikošku ti napíšem ešte.... takto ju rozmaznávali roky... že to či ono jej kúpili. a potom sa mladému pánovi trošku otvorili oči, že dcéra ho pozná, len keď potrebuje niečo. a tak keď si čosi zmyslela, tak zrazu že nie. ale čo bol vrchol drzosti, tak keď ju priniesol nazad ku mne, tak mňa ŽIADAL, že jej mám dohovoriť, lebo ho má len ako peňaženku 😀 pritom som mu miliónkrát predtým, ešte aj za spolužitia, aj potom, čo som odišla, vysvetľovala, nech to nerobia, lebo to takto dopadne.. no a dopadlo. a potom ja som bola pomaly za zlú 😀 tak som mu povedala svoj názor a zatvorila pred nosom dvere, debilovi jednému 😀

@panelacikova Jojo, takyto ludia si nikdy neuznaju, oni to nie su schopni ani vidiet, ze to tak je a ze to tak robili. Nulova sebareflexia a na objektivnu kritiku od druhych sa urazaju. Aj ja to tak mam.

autorka: nuž tak si na tom rovnako, akurát s dvomi deťmi.... faktom je a asi si si to už dávno uvedomila, že toto nebude mať konca. minimálne kým sa mamička nepominie. a ktovie čo potom? možno ani potom. ja som si povedala, že jeho mama môže žiť ešte 30 rokov, lebo je nevyrobená, nemala nikdy ťažkú prácu, život relatívne spokojný, vždy bolo dosť peňazí, čiže ani existenčný problém žiaden, atď... a teda že ja nebudem v týchto podmienkach 30 rokov žiť. a dnes som už presvedčená, že keď aj umrie, tak ex si bude hľadať jej náhradu. doslova. čiže ženu, ktorá mu bude na všetko "tlieskať" a všetko bude pokladať za úžasné, lebo to urobil práve on..... lebo takto to u nich je. večné decko z neho urobila :(

Asi dávala srkat pivo aj svojmu synovi,ked je taky pribrzdeny. No pred svadbou si to nevedela. ked moj oco chcel dať pivo mojmu synovi, viac ho v ten den návštevy nemal na rukách a mimo mojho dohľadu. Ked začne moj oco vulgárne rozprávať, opisuje svoje anekdoty, zážitky, co som xy krát pocula,a je akoze vtipne vulgárny, ukoncujem návštevu,ked neprestane za každou vetou ...po pici,a o tomto som vam už hovoril😒😒... S hračkami som mala nieco podobné so svokrou,ale muz si mamu upratal...

@panelacikova Podla mna toto nebude mat konca aj ked sa pominie, to uz je v nom. Vtipne je, ako sa obaja vidia, ked mi svokra zacne o sebe hovorit, aka ona je a je to v uplnom rozpore s tym, co robi.

zaujimalo by ma u teba, v com to je, ze kym si bola s muzom, tak ti tieto veci vadili, a teraz pises, ze to uz neriesis, ani aky maju vplyv na dceru.

@mariejenka V kazdej rodine je nieco a do istej miery treba byt asi torerantny. Z mojich prispvkov je zrejme, ze vo mne sa to jednoducho naakumulovalo za tie roky. uz to neviem odburavat.