Ako zvládať hádky, alebo ako sa vyhnúť hádkam?

@usiko ja som toho názoru, že každá hádka, tak trošku prečistí vzduch..... Nie je nič horšie, než všetko v sebe dusiť, chodiť odutá a dúfať, že partner "vytuší" čo Ti je...
Ja som dosť prchká povaha, ako napísala @veronika81 talianska povaha a MM to isté, takže u nás je dosť hluku a kriku...
Ale už som sa naučila, dávať si pozor na slová, ktoré sa v hádke povedia, pretože tie nejdú zobrať naspäť... i keď, stane sa, samozrejme.....
Musíš byť vo vzťahu trošičku flegmatik a nebrať si všetko k srdcu, si vo vzťahu len krátko ,to sa naučíš... 😀 😀 😀
Ja po dvanástich rokoch vzťahu už viem, kedy sa stiahnuť a radšej držať jazyk za zubami.. i keď, nie vždy sa mi to podarí... 😝

@veronika81 áno, úplne súhlasím aj s tým, čo napísala @monkula "Nie je nič horšie, než všetko v sebe dusiť, chodiť odutá a dúfať, že partner "vytuší" čo Ti je... "
Práve z tohto dôvodu sa vždy o každom probléme porozprávame a ozaj nečakám, že priateľ mi bude čítať myšlienky..chlapi dokážu veľa, ale toto ozaj nie! 😀 Aj keď niektoré ženy stále dúfajú, že ano 😅 Oni sú ale z Marsu, my z Venuše 😉

Alebo potom, ak sa už ozaj nedá vyhnúť hádkam, naučiť sa to brať s takým nadhľadom, ako @monkula 🙂 pekne si to napísala

@veronika81 hej, mužovi sa musí všetko povedať po lopate... Muži povzdychy, páči sa mi ten sveter nepochopia.. teba povedať, kúpiš mi ten sveter? 😀 a ďakujem... ten nadhľad je to jediné, čo pomáha.... 😀

@monkula ešte lepšie: Kúp mi (prosím) ten sveter! 😀

neboj, v normalnom vztahu su hadky, a ak nie hadky, tak vymeny nazorov urcite, ale je len na vas dvoch, ci to bude formou kriku alebo pokojneho rozhovoru 😉
.. hlavne si vyjasnit, co je za tym.. a fakt nehovorit chlapovi v naznakoch... ak ta nastve, tak mu povedat dovod rovno, nezaobalovat to a nenazncovat, lebo sa sam nedovtipi...

@veronika81
@monkula no,dakujem baby....ja toto vsetko viem, racionalne si viem teraz povedatm ze ano,hadame sa na sprostostiach, pretoze na podstatne veci v zivote mame podobny alebo rovnaky nazor......proste su to len veci, ze vadimi ze na vsetko co poviem, on povie nieco opacne, lebo ma iny nazor, ze ked ja mam nieco,co ma trapia poviem mu to,tak on sito vypociuje a povie ze to nestoji za to,ze ma to trapit nema.....som hlupa,ja viem, ale ked ma nieco vytoci,tak proste citim strasny hnev...to je ono,proste musim sa nejako snazit ovladnut hnev a potlacit ho.....jooooj,vsetko si viem racionalne povedat, ale ked dojteku lamaniu chleba, tak to zase pokaslem......proste neviem prestat.....ked mi muz povie, ze nechajme to uz tak, tak ja sa vratim a zacnem muzase vysvetlovat ako sa veci maju....a to zase spusti sprsku,lebo on nie je tiez ticho a uz to ide...si vycitame veci z minulosti, davno za nami....

nie,on sa nehada, on je ten,co chce vcas prestat ale ja mu to nedovolim...ja stale rozpravam.....som blbec a neviem sa z toho dostat......proste stale potrebujem dat veci na spravnu mieru a pokaslem. to.....to pocitanie do 10 je fajn,aj odidenie,akurat z nie izby ale z bytu /mame zatial 1,5 izbak - 40m2, takze uznate ze tam velmi nemam kam uniknut.../...mate este nejake tipy?

@usiko my sme sa s muzom hned na zaciatku dohodli, ze ak niektoremu z nas nieco vadi, tak to ma povedat hned, inak nech sa nestazuje. A ak je tazke o tom hovorit, tak si piseme (muz je v robote, ja doma na materskej, ale robili sme to aj ked sme obaja robili). Proste obcas je ovela jednoduchsie neprijemne veci napisat. A mozes pritom rozmyslat a opravovat sa, kym odosles, to je vyhoda aj pre mna kedze som dost vybusna, ale vyjadrovat sa neviem. 🙂
A funguje to, my sa nehadame.
A samozrejme, ako pisali baby predo mnou. Nadhlad, rozmysliet si predtym, ako nieco povies a rozhodne nevytahovat veci z minulosti. To nikdy nikomu nepomohlo a hlavne sa to neda zmenit.

@usiko veci z minulosti..to je myslím si ďalšia vec, čo by mala byť tabu. Samozrejme dá sa to len vtedy, ak tie veci v minulosti boli riešené a nejakým spôsobom uzavreté. Inak hrozí, že človeka v tom návale emócií napadne stále ďalšia a ďalšia x-ročná neuzavretá vec a už to ide.. a potom človek ani nevie, prečo sa vlastne začal hádať a je z toho dobrý miš-maš. Toto tiež máme takú by som povedala nepísanú dohodu, že ak problém vyriešime, uzavrieme, ak treba ospravedlníme sa, tak je to za nami a viac sa to nevyťahuje! Práve preto si netreba veci nechávať pre seba ale hovoriť a hovoriť a riešiť. Lebo ak sa to kopí, raz to určite vybuchne.
Keďže ako píšeš si ty iniciátor hádok, máš to možno o niečo ľahšie, lebo si musíš uvedomiť ty sama, kedy dosť..resp. že ani nezačať. Myslím nezačať ostrú hádku, ale začať v pokoji riešiť problém. Za ťažšie by som považovala, keby výbušný bol priateľ, to by sa horšie naprávalo.

Ale napríklad ako hovorí tvoj priateľ "nechajme to už tak".. ani to nie úplne ideálne, lebo tým pádom ostáva problém nevyriešený a visí nad vami. Treba si to vydiskutovať, ak máš potrebu hovoriť zvýšeným hlasom, tak hovor..ale nech to neprerastie do nekontrolovateľného hnevu a samej výčitky alebo nebodaj nadávky 😖
Tu pomôže fakt iba veľká dávka sebaovládania, zamyslieť sa nad tým a premôcť nával emócií. Choď sa vykričať na záchod 😀 vráť sa a povedz svoj problém 😉
Nie si blbec, je dobré že veci chceš dať na správnu mieru, ale musíš sa to naučiť robiť pokojne. No je to o povahe, ja som asi potom nebola až tak hádavá, len som bola naučená z predošlého vzťahu riešiť veci krikom a tak som v tom automaticky išla pokračovať..až kým ma nezastavil 🙂

@bosoriak nooo, to pisanie tiez nieje zle......nehodi sa sice na vsetko, ale da sa...a ste si pisali sms-ky? lebo ten moj ich necita, ma vela prace,a ked dojde domov, mu poviem, ze som napisala sms, tak udivene pozrie ze fakt? a maily v praci necita, lebo ma behavu pracu.......ale ajtak...nie je to spatne,aj ked si to precita doma..... 🙂

@veronika81 no,na to "nechajme veci tak" mam taku alergiu,ze by ma roztrhlo...a to mam byt ticho? nemam tu silu, ja viem,ze som vadna a ze niecomusim robit, ale nie vzdy tu silu v sebe najdem.....

Uznavam, ze prichod babatka bol pre nas zatazou, ale na druhej strane je nto takto s nami cely cas co sme spolu, a dcerka je zlata, neplace takmer vobec, takze je to oki.....s nou teda... 🙂

@veronika81 ale zas na druhej strane sa musim nieco naucit so sebou,lebo aj vcera to vypadalo na rozchod.....iniciovany mnou, kedze som uz nevidela vychodisko...vidim veci vemi cierne......v hadke a to je chyba...kedze moji rodicia sa nehadali,tak ja mam zakotvene v mysli, ze hadky do vztahu nepatria a ked su,tak je to chory vztah...mam asi problem pochopitze je to normalna vec......a neplakat po nich.....

@usiko Pisali sme si maily a ICQ. 🙂

@usiko ak sa teda v tvojom prípade nedá predchádzať hádkam (ale pokúsiť sa o to môžeš), tak sa to nauč brať tak ako písala @monkula 😉

@veronika81 tak to mas super partnera, drzim prsteky .) my sme si uzili hadky, ale klop klop uz je dlho klud 🙂

@usiko buď šťastná aj z dcérky, že je to kľudné bábätko. Keby bola večne uplakaná, boli by ste obaja určite ešte nervóznejší. Aj keď (a to nechcem strašiť, iba ťa upozorňujem 😉 ), také uplakané a ukričané detské obdobia asi ešte iba prídu, keď začnú ísť zúbky, potom vzdor atď..

Keď sa tak nad tým ešte zamýšľam, ono taká hádka asi občas nie je zlá vec, trošku sa vyventilovať, keď sa toho v človeku dosť nakopí, ale tá by mala mať svoje pravidlá, nezachádzať do extrémov, nevyčítať, neponižovať, nenadávať. Raz som počula jeden pár na hojdačkách (bolo tam plno detí!), ako sa hádali. síce nie veľmi s krikom, ale dalo sa to počuť a muž povedal žene "ty si pi*a" 😖 Tak toto nie, aspoň u mňa..
Nám sa v podstate nemá čo kopiť, lebo fakt s každým problémom za ním prídem (takým čo sa týka nás dvoch, prípade troch), pokecáme, vyriešime. Tak vlastne nemám čo ventilovať a hádať sa mi ani nechce, lebo sa nemám o čom 😀

@tinika ďakujem 🙂 nedám za nič 😀 Tak nech je už iba kľud u vás 🙂

@veronika81 vdaka, myslim, že lepsie, že sme si to vyskusali a odkrutili este v začiatkoch, kym sme boli sami dvaja a teraz sa na to uz spatne pozeram inac a viem sa ovladnut ak mi niečo vadi resp. vieme sa v klude porozpravat 🙂

@veronika81 😎

@usiko ja som dost vybusna povaha a tvrdohlava. my sa nastastie nehadame,ale su dni,ked to jednoducho na mna pride a vsetko mi vadi. vtedy sa hrozne zlostim a chudak partner ani nevie,preco som nastvana. lebo tiez si rada poviem svoje a vsetko.
urcite si treba uvedomit co mas,ze mas zdravu dcerku,super partnera,stara sa o vas. a to vsetko stoji za to byt obcas ticho. chce to len cas a pevne nervy vediet si zahryznut do jazyka a nic nepovedat. hadky do vztahov patria,ale hadam sa kvoli hlupostiam sa neoplati. hlavne,ked jedine riesenie co cloveka napadne je rozchod 😒
mne vzdy pomoze si povedat,ze som dostatocne inteligentna na to,aby som zacala na partnera kricat trebars kvoli tomu,ze ostala pasta na umyvadle. radsej sme sa dohodli,ze umyvat umyvadlo bude on a nie ja. ja som kludna a on mi takto pomoze. a podobne je to aj s dalsimi vecami. ak su to hluposti,co ti vadia,tak je dobre dohodnut sa,ze ako by ste to obaja riesili,ale s kludom.

@usiko mam to doma velmi podobne ako ty ..... s tym, ze mi sa nehadame ,obcas mame vyznejsiu vymenu nazorov ale neviem ci sme na seba skrikli za 10 rokov viacejkrat ako zo 2-3 razy.... bude to tym, ze pred mojim manzelom som mala ex, ktory hladal konflikt aj nad prilis horucim cajom 😢 a bola som z toho vztahu taka vystresovana a vynervovana, ze asi uz nemam na tie hadky sil 🙂 ale z druhej strany ,ked mam aj nieco, co mi vadi.... proste sa zamyslim...ci ma vyznam partnerovi tu patricnu vec vycitat.... alebo vobec ju vytahovat na svetlo... vela krat si poviem, nikto neumrel, nikoho som nezavrazdila...a co ,ked on ma iny nazor? co sa zmeni tym, ze ja mu poviem , ze mam iny? jeden alebo druhy budeme musiet do kompromisu...a vtedy si polozim otazku, ci sa mi chce snim natahovat a ho presviedcat..alebo jednoducho si aj tak mozem urobit po svojom ? ...napr prave vcera sme mali taky rozhovor .... ja chcem kupit pre babatko monitor dychu ...uz dopredu som vedela, ze mi drahy povie, ze to prehanam, ale mala som potrebu mu to povedat, pohovorila som tu o tom s dievcatami a prisla som za nim uz s tym, ze je vela takych zien co s aim aj ten monitor osvedcil.... on furt to svoje....no najprv mi islo do placu... to tie moje tehotenske hormony... a potom som si povedala, ze si ho aj tak kupim a on nech si trhne nohou...on chce o vsetkom vediet...tak mu hovorim....ale zase .... ved ten monitor kupim za svoje ...tak co 🙂 a nakoniec mi vecer prisiel a povedal, ze ak mam byt spokojna, nech si ho teda kupim.... tomu sa hovori vydobit si svoje aj bez hadky.... mam mozno aj vyhodu ze ma manzelicek nerad vidi smutnu, ale inak tiez to je tipek, co si rad veci vysvetluje, no na somarinach sa veru aj my malokedy zhodneme.... to bude aj tym, ze som Slovenka s uplne inou vychovou ako on, Svajciar a strasni vegetak... vsetko je gombicka....

@usiko Ahoj, mam poci ako keby som ten tvoj príspevok písala ja 😀 my sme spolu s priateľom už 7 rokov a máme to podobné, tiež po kazdej takej väcsej hádke som to vzdavala, ze toto nema vyznam taky vztah ja nechcem, poom sa sa neskutocne trapila ked som si uvedomila ze budem bez neho ... niekedy som uz fakt nevladala. moj priatel prave nie je velmi taky typ ze by sa rad rozpraval tak to ma dost hneva. on by o tom najradsej hovoril 10 minut a ak uz rozhovor je viac ako 11 minut tak uz je nervozny ze nieco rozoberam 😀 ale ja viem ze som taky typ ze sa obcas rozculim koli hlupostiam tak sa snazim si uz na to davat pozor. a ako hovori moj priatel " dolezite je ze sa lubime" tak ak ho aj ty lubis tak hlavu hore dolezite je aby to nebolo velmi casto lebo to sa potom z toho zblaznite obidvaja .. Drzim palce 😉

@karin415 no ved to,ze ja bysom rozoberala a on iba rozoberie a vec vybavena....no ale ja by som strasne rada este rozoberala dalej....hluposti 🙂 lebo fakt dolezite veci - na tie mame rovnaky nazor.....ako zivot, zdravie, rodina, dieta a jeho stastie....no zabijem sa? nie, vcera som si stiahla pravidlakonstruktivnej hadky a to, ako sa spravne spravat v konfliktoch...ja mam pocit, ze keby som viac a dlhsie rozmyslala, a potom konala,nebol by problem...ale ja velmi rychlo rozmyslam a konam hned na to,a uz sa to nedavratit spat....musim najst niekde svoj pokoj 🙂

@usiko ano aj u nas je to tak, niekedy viem presne co chcem pocut od neho a co chcem aby urobil samozrejme ze on to nepovie ani neurobi lebo nema sajnu co ja chcem.. tak rozoberam a rozoberam a naivne dufam ze nieco povie alebo urobi 😀 samozrejme ze potom ma este viac nastve ze po 7 rokoch nevie co chcem ☹ ale su to same hluposti no len to si v tej hadke a v tom rozculeni je veeelmi tazke uvedomit, pravidla konstruktivnej hadky ? tak to by mne asi nepomohlo neviem ci v tom hneve by som myslela na nejake pravidlo 😀

@karin415 no 🙂 ty, ono je to asi o tom, ze tie pravidla budem nosit so sebou a ked dostanem chut sa "hadat" alebo nieco riesit, tak si ich precitam, ked bude treba,tak ich budem mat stale pocas rozhovoru pred sebou....lebo ako tam citam, tak minimalne 5 zakazanych veci pre mna nie je tabu...... 😠

@usiko zasmiala som sa pri predstave, ako sa chceš hádať, vrie to v tebe a povieš, počkaj! vytiahneš knihu, začneš listovať a čítať 😀 A možno sa ti to všetko za tú chvíľu v hlave pretriedi a bude po hádke 😉

@veronika81 no ved to, spolieham na to,ze mi pride smiesne a bude po hadke......uz hocijak ale musim sa jej vyhnut... 🙂

Hádky sú občas potrebné, ja neznášam, keď je manžel ticho a ja mám asi telepaticky zistiť,čo ho trápi. Tak sa ho opýtm na rovinu, čo ti je?
Myslím, že pri výmene názorov je najdôležitejšie nikoho neurážať a vážiť slová, držať sa len faktov. I keď je to niekedy ťažké. 😒
A hlavne by sa človek (keď to v hádke "prepískne") nemal báť za tým druhým prísť a povedať PREPÁČ. My už takto fungujeme 8 rokov v spokojnom manželstve. 😉

@usiko My sme na tom tiež dosť podobne 🙂 Až na to že môj manžel neznesie, keď mu niečo vytknem automaticky mi povie hociakú kravinu aby som sa ešte viac naštvala a to aj taký typ že ja neznášam vyprážaný karfiol a jem ho kvôli tebe a ty si to nevážiš.... No úplna hovadina. Keď sa naštvem ja, automaticky aj on a teraz nikto nechce ustúpiť až kým sa to úplne nevyvrcholí ja schladnem a docupitám, že ma to mrzí a že sa chcem o tom porozprávať. Ale to samozrejme musím dosť dlho čakať kým sa pánkovi vôbec uráči chcieť rozprávať, lebo keď navrhnem či si večer nájde čas že sa porozprávame, jeho odpoveď znie "neviem či sa mi bude chcieť a či budem doma" No a vo mne to vrie jak v sopke, ale keď to chcem dať do poriadku tak vždy musím čakať až keď on bude mať chuť :(

@usiko My to riešíme tak, že keď sa začíname hádať, sadneme si, nadýchneme sa, porozmýšľame a čo a ako a potom si pekne povieme, čo a kto ako myslel, vykecáme si to a je pohodka ... Je málo času spoločného, aby sme ho prehádali 😉