Ako zvládať umiestnenie blízkeho do zariadenia?
Ahojte, pred necelým mesiacom som maminu umiestnila do špecializivaného zariadenia, nakoľko po dlhých rokoch sme sa už nevládali starať. Mamina sa mesiac pred nástupom veľmi tešila nakoľko situácia doma bola už neúnosná, veľmi sa hádali s otcom - vyvrcholila ponorka po rokoch manželstva, zanedbával ( nevládal) sa o ňu postarať po fyzickej stránke - hygiena, prebalovanie a pod.
Našla som súkromné zariadenie, ktoré by jej po všetkých stránkach mohlo vyhovovať.
Prešli tri týždne no jej stav psychický sa oveľa zhoršil, začala byť zlá, vylbušná, plačlivá. Stále sa pýa domov, že tam nechce byť, vraj je to zlé.
Ako ste zvládali odlúčenie, umiestnenie svojej milovanej osoby do zariadenia?
Strašne v sebe bojujem či som urobila dobre… každu návštevu odchádzam s plačom. Pocitovo si myslím že to trvá už 6 mesiacov.
Zvykne si? Ak nie čo potom? Vziať ju naspäť domov?
Ak máte akékoľvek skúsenosti, prosím podelte sa ♥️ ďakujem
@ktochytavzite Lebo ty máš psa za príťaž preto to tak pocituješ.Ja som si psa brala ako radosť pre mňa.
Ja mám k psovi city a nevedela by som sama so sebou žiť, že som ho dala niekde kde sa bude biť o potravu.
Ja som si ho kúpila, ja som si ho brala s tým, že mu dám lásku, domov, on mi dôveruje a ja ho zrazu drbnem niekde kde ani nebude chápať čo sa deje.
Proste je somnou odmala nie je to kus handry pre mňa.
Pes má tiež city normálne ako človek.
Rodiča nejdem dať niekam kde ho už neuvidím kde bude bojovať o to aby sa najedol, aby ho nikto nepokúsal.Nebude žiť v klietke.O rodiča bude postarané tak ako by som sa ja o neho postarať nevedela ani z polovice a určite by mi mama bola vďačnejšia za komfort ako za to, že by 12 hodín ležala v 💩 plienke.
Toto by v živote nechcela.
@ktochytavzite A neviem ako to majú ostatní, ale ja sa zaujímam aj o zvieratá aj o ľudí na rovnakej úrovni podľa ich potrieb a zásluh.
Neviem prečo by som človeka mala povyšovať nad psa alebo psa nad človeka.
Každý má iné potreby a tomu sa prispôsobujem aby všetci boli spokojní.
Nemám každého človeka na 1 mieste už len z dôvodu, že mi buď ublížil alebo k nemu nemám vzťah.
V takom prípade je pre mňa prioritou pes a nie človek ktorý si moju pozornosť nezaslúži.
@ktochytavzite A ešte by som bola rada ak by si napísala príklady kedy máš pocit, že je pes viac ako človek.V akej situácií lebo ja sa s tým nestretávam žeby niekto zanedbal deti kvôli psovi alebo žeby sa nestaral o rodičov kvôli psovi.
Všetci fungujeme a žijeme.Chodíme na dovolenky, do práce, máme deti (budeme mať).Nikoho nestaviame nad nikoho.
To si všímam aj pri deťoch keď sa niečo stane.Vtedy už nie je podstatné, že zomrel 16 ročný Jožo, ale to, že zomrela 4 ročná Zuzka.
Nie je človek ako človek? Lebo si to dosť často všímam, že niekto napíše ,,čo keby tam boli deti,, pritom zahynulo 50 dospelých ktorí tak isto mali život pred sebou.
Takže aj človek dvidetne stavia človeka nad človeka.
Tak čo je to merítko hodnoty života?
Lebo to, že Jana nechce Dana lebo ona má psa a on nemá rád zvieratá a chce od nej aby ho dala preč napriek tomu, že psa má 10 rokov a Dana pozná týždeň nie je povyšovanie psa nad človeka.
To je len triezve uvažovanie, že Dano môže byť týzdňová záležitosť tak kvôli nemu Jana asi nezmení celý svoj život od základov keď sa z neho môže vykľuť ešte kadečo.
Tak isto rozvedená matka sa nevzdá detí lebo jej nový partner žiadne nemá a vadí mu to.
Vymení deti alebo partnera?
@akvi môže byt čo jedného zlomí druhý tam pookreje.Zalezi od povahy, keď človek už len doma leží nemá blízkych neďaleko a cíti sa sám, taky človek tam je rád, že sa porozpráva so sestričkami, má všetko zabezpečené.Nasa babka tam dala omamu, lebo ešte pracovala bola jedináčik a nemal kto s ňou byť.Bola tam pol roka.Ked bola babka staršia vždy hovorila len ma nedajte do domova, ale ona bola do 85 r čiperna a zomrela náhle
@taynee My máme v rodine podobnú skúsenosť, babka sa starala o ležiaceho dedka asi 5 rokov, keď už sa nedalo, umiestnili sme ho do špecializovaného zariadenia, neprešiel ani mesiac a dedko nás navždy opustil.... Ja mám na tieto veci taký názor, že už keď rodina nevládze a umiestni člena rodiny niekam do zariadenia, ten človek sa opustí a už nemá vôľu žiť, takto aspoň vnímam ja, a podobná situácia bola s prababkou...viac k tomu nemám čo dodať .
Ja som chodila za tetou a strašne chcela ísť odtiaľ preč bola zdravá netrebalo sa o ňu vôbec starať ani lieky nebrala nechápala prečo je tam asi po roku zomrela.Hovorila,že sa o ňu dobre starajú ,ale chýbajú jej deti vnúčatá rodina .Mala ťažké srdce na dcéru a zaťa čo ju tam dali.
@simona277 do zariadenia som nikoho dat nemusela ale v rodine sme mali takúto situáciu.
Po smrti mojej babky , ktorá odišla príliš náhle zostal môj dedko bývať s mojou tetou , tak ako bývali aj predtým. Moja mamina bývala oproti. Dedko bol doobeda sam. My sme všetci chodili do prace. Mamina , ocino , teta, strýko , my deti do školy. Dedko sa cítil veľmi osamelý, skúšal si aj variť sam , ale nevedel sa to naučiť. Po asi pol roku sa rozhodol, že si bude vybavovať domov dôchodcov. podarilo sa mu to. Pokiaľ chodil , vládal všetko bol tam spokojný , aj si našiel kamarátov a chodil často aj domov na návštevy. Žiaľ mam ťažké srdce na nemenovaný domov dôchodcov , v ktorom sa o ležiacich pacientov alebo pacientov na vozíčku zle starajú. Nedajú doprovod na potrebné vyšetrenie. Dedko spadol a zlomil si krcok stehennej kosti. Zostal už len na vozíčku, v domove vsi, svrab , hovorím zla úroveň starostlivosti. Nikto sa nevenuje dôkladne a dôsledne takto trápiacim sa ľuďom.
Najlepšie bolo ako sa na nás okolie pozeralo skrz Prsty. Véd vy ste dali dedka do domova.
My sme ako rodina nikam nikoho nedali. Bolo to jeho rozhodnutie ale ak sa na to pozerám spätne , je mi to ľúto.
Tak neviem ci som vám nejako pomohla
@simona277 ahoj ...my sme dali babku do špecializovaného zariadenia ,mala demenciu ...
Doma to už nepoznala ,ani vnúčatá ,ani mamu .Z domu utekala domov ,proste diagnóza ....lenže nakoniec sme sa rozhodli o umiestnenie.Babka by mala toho roku 77 rokov ,v zariadení bola cca 3 týždne .Strašne si to vyčítam hlavne ja,že sme ju tam umiestnili a že zomrela mimo domu ....moju mamu by som neumiestnila do zariadenia ,ale niekedy naozaj záleží od okolností ...
ja som syna onkologického pacienta opatrovala dva roky , posledný rok v paliatívnej liečbe, ku koncu mal metastázy všade , nedalo sa mu pomôcť. Kŕmiť, prebaľovať, kúpať, ja , muž a dve moje najstaršie deti , mladšie mu robili spoločnosť k večeru . Fyzicky to nebolo také hrozné , ale nápor na psychiku bol veľmi ťažký , ponúkali nám hospic , syn chcel zomrieť doma a aj my sme to chceli. Zomrel v kruhu svojej rodiny . Môjho muža nezničila starostlivosť ale strata syna, psychicky ho to úplne odrovnalo a myslím že s tým nie je vysporiadaný dodnes.
@medda_beda pretože v inej téme kde majiteľka nechce psa do bytu ale na záhrade ste z nej urobili človeka bez citov a tu napr nemáš problém radiť aby autorka dala mamu do DSS.Pritom kebyže pracuješ v DSS tak vieš ze tam.to je pomalé umieranie.
Ja mam k psovi vzťah normálne,.beriem hi ako zviera v prípade ako mala napr ta autorka by som neváhala a pes by šiel ako prvy
@ktochytavzite prosím ťa nespamuj tu uplne odvecaky. Ako toto má pomôcť autorke? Už stačí ozaj.
@fajnova áno,súhlasím s tebou.Uz nepíšem .
Moja babka si sama vybavila DSS, užívala si to tam a po rokoch zomrela. Druhá babka zomrela po dvoch mesiacoch v DSS. Nedalo sa inak, nechcela s nikým bývať a ťažko spolupracovala. Niekedy neotvorila dvere keď mamka doniesla jedlo, nechcela ju pustiť...mala už psychické problémy.
O moju mamku som sa starala do konca, mala rakovinu. Ocko zomrel už dávno. Som rada, že sme to takto zvládli a postarali sa, ale nie každý môže a vládze. Povedať zober domov a výbav opatrovateľku sa veľmi ľahko povie.
Prajem ti, aby si mamka zvykla a tebe bolo ľahšie na srdci ♥️.
@majkabambulik lenze nie kazdy ma na doplatenie
@simona277 vybavili sme mužovej babke, mala silnú demenciu a bola veľmi nebezpečná ku koncu. Nechcela tam ísť ale nebola ina možnosť. Týždeň pred nástupom umrela. Druhá jeho babka je v DSS už pár rokov ma takú demenciu že chcela vyskočiť z okna a mysli si, že ma 5 rokov.
Kto nezažil nevie co to je starať sa o takéhoto človeka. V DSS majú zábavy, vkuse nejaké vystúpenia, tanečné večery. Tí čo sú psychicky v pohode sedia cele dni vonku, dedkovci fajčia, kecaju majú spoločnosť.
Keď budem rozhodovať co s mojou mamou budem skúšať riešiť opatrovateľku ale keby to nešlo, žiaľ bude musieť ísť. Sama hovorí, že pôjde dobrovoľne, aby nikto s nou nemal robotu.
Je to prirodzený kolobeh rátam že ak ja raz budem v takom stave tiež tam pôjdem. Každý má svoj život, deti , prácu, málokto ma silu este starať sa pri tom o dôchodcu, prebaľovat, krmit
@simona277 no vezmi ju domov, ty daj vypoved a žite zo vzduchu a vzájomnej lásky...
A teraz odpoveď na tvoju otázku. Ano, dali sme, tiez mala Alzheimera, stvarala doma také kúsky, ze až. Keď skoro podpalila byt, bolo rozhodnuté.
Aj na základe tohto sme sa o tomto rozprávali s mamou, tiez nechce, aby sme sa kvôli nej do budúcnosti "obetovali". A ja tiež, myslím, ze naša generácia sa tohto už ani nedozije, lebo my pomreme rovno v praci.
Za mňa je sebecké očakávať, že moje dieta da kvôli mne napr. vypoved v praci, aby sa o mňa starala. Odhliadnuc od toho, že starať sa o ležiaceho pacienta je obrovský nápor nielen na psychiku ale fyzická záťaž na telo.
@ktochytavzite No vidíš a ja som ti v tamtej diskusii napísala, že po týzdňovej známosti by som určite nikam psa nedávala ani papagája ani nikoho.Mne žiaden chlap nestojí zato aby som sa ja vzdávala niekoho alebo niečoho.Toto je drzosť vôbec žiadať od cudzieho človeka.
Z chlapa sa nepototo.Takých jak bol ten jej je na svete veľa o nič neprišla.Vzdať sa môžeš fajčenia a podobných nerestí.Živý tvor nie je vec, že ťa prestane baviť tak ho šupneš inam aby si si mohla ísť na víkend užiť s novým chlapom.A keď ju opustí tak jej neostane nič
Vôbec nešlo o city, ale o to, že ten kto psa nechce nech si ho neberie a nech nefujká nad tým kto kde má psa či v posteli alebo kde a hlavne písala nezmysli o hygiene.
Nemá na to vzdelanie tak nech nešíri bludy.
Keby sa vyjadrila, že psa dnu nechce lebo sa jej nechce napríklad upratovať po ňom tak by to pochopil každý, ale s hygienou nech nezačína lebo ani ona nie je ľalia voňavučká, čistučká.Pes nie je o nič špinavejší ako človek keď má normálnu starostlivosť.
Moja sestra je sociálny pracovník a záleží to čisto len od danej DSS.Ty tu DSS popisuješ ako koncentrák.Ja na starobu tak isto nechcem aby moje dieťa obetovalo svoju kariéru, rodinu.Budem vďačná ak budem môcť byť niekde medzi ľuďmi kde bude o mňa postarané.
Lenže moja generácia už nič také riešiť pravdepodobne nebude.
O tých ľudí je postarané tak v čom vidíš neustále problém.Keby ma decko nechalo v plienkach špinavých, zgrcanú tak vtedy by som bola vytočená a nie keby chcelo pre mňa to najlepšie.
Človek čo má demenciu alebo je totálne mimo.Prepáč, ale na to sa už nedá prihliadať na jeho vyplakávanie keď si môže ublížiť.
Môj manžel to zažil a do poslednej chvíle sa o ňu rodina starala mala 90 rokov.
Obnovujem temu. Mamku som bola nutena dat do zariadenia po zrelej uvahe a viem z recenzii a skusenosti, že je to dobrý domov. Mama zostala to dna na den takmer úplne imobilna, chce sa ano tak hýbat, ale bez opory či pomoci ineho človeka to nejde. Doma má len manžela, mojho otca, staršieho od nej, ktory je velmi nepraktický. Potrebuje polohovat, rehabilitovat, u nás to nešlo. Stále nám padala, mala pohrebne reci, psychika vsetkych v háji. Navyse ja bývam 300 km dalej, nemozem s nimi byt, mám svoju rodinu a prácu tam..a Ked som videla, ako otec chodí ohnutý v pase, že ho seklo, ako ju polohoval, zase zle, léno kricala pomoc, pomoc, ale robil ako mohol, bola to alarmujuca situacia. Ked je na toho človeka viac ludi (na moju babičku bolo 5 ludi), tak sa to dá, ale ked je na seniora další senior, tak je to tazke. Navyse mama niekedy celý den rozprávala z cesty, a niekedy mala svetlý den a len k veci. Každý den bol výzva, ale ine riesenie nebolo.
@medda_beda ok pre mna je clovek vzdy na 1 mieste ,nebolo by mi luto dat psa do utulku ak by to situacia vyžadovala,rodica by mi bolo luto urcite viacej ale aj to je mozne a treba s tym ratat.Ja autorku vobec neodsudzujem,sama sa musi rozhodnut a neľutoval rozhodnutie.
Ies dobre ze som si nemohla pomoct a tuto ta spomenut kedze tato tema je pekny priklad.