Ako zvládať vyhorenie matky a rodinný stres?
Ahojte, potrebujem sa niekde vyrozprávať niekde kde ma niekto kto si zažil to isté pochopí, som matka dvoch malých detí a už to absolútne nedávam. Syn má 5 mesiacov dcéra 4 roky, dcérka ma diagnostikovaný spomalený vývin ktorý sa jej začal odzrkadľovať niekedy okolo 3 rokov, začalo to ako autizmus ale nakoniec je to menšie zlo, aj keď stále zlo nakoľko má rozum na ročné dieťa. Malý od začiatku koliky, teraz zase kolika+zuby, nakoľko je to veľmi náročné lebo malej sa treba veľmi venovať a teraz už aj malému tak sa psychicky rútim na totálne dno. Plus ešte je na mne celá domácnosť, variť a všetko okolo toho, ako vyzerám vám asi písať nemusím stačí si domyslieť že vyzerám ako bezdomovec a nemám na seba absolútne čas. Môj muž je denne do večera v práci nakoľko je živnostník a peniaze potrebujeme, cez víkend už aj keď je doma musím dohnať aspoň poriadok a navariť na viac dní kým deti zoberie muž von. Plus teda už aj keby si chcem oddýchnuť alebo zájst na mani-pedi kaderníčka a trošku sa dať dokopy cez víkend tak nemôžem lebo víkend čo víkend sú oslavy a podobné blbosti. Máme veľkú rodinu a raz ma niekto z mojej rodiny alebo niekto stále z jeho alebo moje deti alebo my, proste už mi všetko lezie hore krkom aj tento dom na ktorý nemám absolútne čas, a keby sem príde sociálka tak ma asi zatvoria. Všetok môj čas venujem deťom, a vlastne všetko sa točí okolo detí a ja už deň čo den sa musim na 10m zatvoriť a vyplakať sa, cítim sa úplne vyhoratá a preto som sa rozhodla pre návštevu psychiatra. Neznášam sa za to že sme sa rozhodli mať druhé dieťa v čase keď sa začali tieto jemné príznaky malej, že som to všetko nedomyslela a teraz mi dobre tak. Kedy toto obdobie prejde? Alebo aspoň kedy to prešlo u vás? Ako zvládate viac detí domácnosť seba a prpste všetko? Prosím dajte mi nejaký tip
Treba si sadnut s muzom a povedat,ze takto to dalej nemoze ist…A najst najlepsie riesenie pre teba ako aj pre Vas…To ze je zivnostnik a pracuje od rana do vecera, neznamena, ze sa ho netykaju ostatne veci…Alebo ze ty by si mala tahat komplet vsetko…Potrebujes oddych,cas pre seba nie psychiatra a podobne…Potrebujes aby ste nasli spolocne najlepsiu cestu pre teba.Skus si sadnut za stol s tvojim muzom a porozpravat sa s nim.Tam fakt nic ine nepomoze ani psychiater…
Ahoj, pomoze ti troska vypnut napriklad cez vikend a idealne bude ak manzel alebo niekto zodpovedni vezme deti prec. Potrebujes sa aj keby nasilu vzchopit a dat si poriadnu teplu sprchu, teple ciste oblecenie. Ja si davam kazdy den aj parfem a sprchu aj ked o 1-2 rano pred spanim, ale dam. Stane sa ti to rutinou a ta nechut prejde. Len pistupnymi krocikmi a das sa dokopy. Nechci vsetko hned a naraz.
Nam pomohla disciplnina a manazment...od psa cez deti a manzela. Vdaka takymto postupnym krocikom som sa k tomuto dopracovala a to:
- nemame vypomoc, varim a periem len ja
- kojim 9 mes.babo ktore zaspava okolo 1-2 rano, ma spurty a zuby a nenavidi dudel,
- staram sa o presne 3 r dcerku ktora je sikovna ale nerozprava a denne da 15km vonku,
- dopisala som diplomovku,
- takmer vobec nepouzivam telku ani ziadne obrazovky,
- som v 2.mes.tehu, cakame 3.dietatko,
- nikdy sme deti nebacali ani nebili ani nekricali (zvysenie hlasu to ano)
Das to kocka, nakopnes sa a das to!
Ja som sa tiez citila vyhorena pri dvoch malych detoch (rozdiel medzi nimi je 2 roky). Ked mal mladsi 2 roky, siel do jasli a ja som este par mesiacov ostala doma a potom som nastupila do prace na skrateny uvazok a zacala som sa konecne po kuskoch citit opat sama sebou. S detmi vo veku Tvojich je to masaker ale prejde to, pomaly to bude lepsie a lepsie. Moji chalani maju teraz skoro 6 a skoro 4 a uz sa krasne a dlho spolu zahraju…Ty ale potrebujes aspon 1x za tyzeen nejaky ventil. Ist niekam prec, aby si nabrala silu. A daj si zelezo, mozno aj preto mozes citit vycerpanie. Ja som niekedy ako matoha a nemozem sa donutit doma nieco spravit, vtedy hned viem, ze potrebujem zelezo.
Ahoj. Ja som pri dcére poprosila maminu. Chodila po práci mi dcéru aspoň na hodinku pokočíkovat . Ja som bola často sama doma, muž 1 týždeň v mesiaci služobne preč. A pri synovi o pár rokov neskôr chodil môj otec takmer každý deň (už bol na dochodku). Prospelo to aj jemu. Inak by čušal zavretý doma pri telke. Netreba sa hanbiť požiadať o pomoc rodinu a zapojiť ich. V konečnom dôsledku keď budeš moc vyčerpaná, tak by sa museli starať už o troch ľudí, nielen dve deti pokočikovat/zabaviť. Držím Ti palce aby si zvládla toto ťažké obdobie.
Ja som sa cítila a cítim rovnako,rozdiel medzi deťmi je malý,u nás 15 mesiacov,všetok stres som zajedala ,vypapala som sa . Je to lepšie keď sú už deti väčšie,ale teda škôlka je moje vykúpenie. Ďalšie dieťa by ma asi dorazilo už.
A strážiť ich dvoch nemá kto moc,lebo sú ako rakety a nik na nich nemá nervy a energiu. Ale čo ma dopĺňa energiou je keď v nedeľu ideme niekde na výlet do prírody ideálne , rodinné oslavy každý víkend je veľa na mňa a moju povahu. Ale nemusíš ísť na každú oslavu, keď tak pošli len muža s dcérou a keď budú väčší tak všetkých troch a ty oddýchni. A naj by bolo ak by si mala ešte niekoho kto by ich aspoň na hodinku zobral nech si oddýchneš.
Má rozum na ročné dieťa a odzrkadľovať sa to začalo okolo 3 rokov? Tomu nerozumiem. Čiže ani do škôlky nemôže? To by značne pomohlo,keby bola v škôlke, aspoň na 4 hodiny. A teda, nič ma do toho nie je ale samozrejme podľa diagnózy, ( neviem akú má) by mohla ísť do špeciálnej škôlky, ale na nejaké terapie a mala by si trochu viac času. Ten vývin dieťaťa by ma dosť " dal dole" nemôže to byť tým??
Jednoducho vykašli sa na poriadok a ak bude nejaká oslava pošli tam len manžela so staršou dcérou a ty si oddýchnu , keď malý bude spať zaľahni aj ty a cez víkend keď je muž s deťmi vonku len rýchlo čo to navar a s ostatným nech ti muž pomôže proste vypnú keď sa dá
Určite musia prísť zmeny. Pomoc z vonka. Prestať variť. Pol dňa bez deti každý týždeň len pre seba. A pod. Spis napady a dohodnite sa s mužom na 2 z nich, kt skúsite.
Viem presne ako sa cítiš... Neboj nie si jediná.
Ja som sa zacala citit absolutne vyhorena cca od oktobra ked dcera doniesla zo skolky vsetku moznu kombinaciu a to stylom 2 dni skolka mesiac doma plus si to vzdy prestriedame vsetci vratane mladsej dcery. Uz som hotova uplne . Pomoct mi moc nema kto muz je 12 tky v robote a ked aj k nam prisla mamina tak si od nas odniesla zapal priedusiek, alebo inu dobrotu..., takze to uz nechcem, ma svoje diagnozy a pritazuje jej to a svokra detto. Takze som potrebovala doslova ocistu psychiky ina by mi uz uplne preplo a po dohode smuzom som zacala opet chodit kadernicka kozmeticka raz za cca 3 tyzdne tak ako to bolo pred detmi. A teda pomáha mi to aspon ciastocne a stale si opakujem ze je to obdobie budu vacsie bude lepsie. Neboj posielam vela sily zvladnes to. Len treba zatat zuby a vydrzat. Kludne ak ti bude tazko hockedy napis aj súkromnú správu.
Pises ze mate velku rodinu, tak daj deti aj k rodicom, svokrovcom, surodencom. Vyries s muzom, ze by nejaky den prisiel skor z prace. Na oslavach nemusite stravit cely den, zagratulujte, chvilu posedte a chodte.
Znie to hrozne, neviem ti poradit, toto musis asi len prezit a pokecat s manzelom a vymysliet riesenie, nemoze robit od rana do vecera, musi sa zefektivnit alebo uberte vydavky. Takto to bude hrlzne pre celu vasu rodinu.
Posielam silu❤️
Ziadna rodinna oslava nie je dolezitejsia ako vy... ospravedlnit sa a neist... manzel nech cez vikend aspon na 2 hodiny dopraje cas vam, ak vas ma rad, musi pochopit, ze cas pre seba je nevyhnutny pre aku-taku psychicku pohodu. Ak je to mozne, najst si opatrovatelku-co len na 2 hodinky v tyzdni (kludne aj studentku, ktora nevezme za opatrovanie vela a odbremeni vas od starsej dcerky-vezme ju zahrat sa niekde mimo, na prechadzku)... mne nesmierne pomohla obcasna pomoc opatrovatelky.
Tieto nekonecne oslavy a povinne navstevy by som vynechala. To vie tak vysať energiu, ktorej uz mas beztak malo. Varenie si rozdel s muzom na polovicu, raz navaris ty na 2 dni, potom 2 dni on donesie nejake menucka po ceste domov/alebo uvarí ak vie. Takisto niektore dni proste musi prijst skor domov. Tiez treba zvázit nejaku studentku/aktivnu dochodkynu ktora by sa 1-2x do tyzdna vedela aspon na nejaku hodinku-dve povenovat detom. To az tak rozpocet nezruinuje a tebe moc psychicky aj fyzicky pomoze. Trvaj proste na nejakej zmene, lebo inak hrozí ze skolabujes a potom este len uvidí to zemetrasenie ak by si ostala par dni v nemocnici.....
Ked mate take velke rodiny, preco vam nechodia pomoct?
Ak ti nemá kto z rodiny aspoň párkrát do týždňa postrážiť deti, tak by ti mohla pomôcť opatrovateľka, ktorá by ich postrážila aspoň na pár hodín raz dva krát v týždni, detto aj s upratovaním a a ty by si aspoň na chvíľu vypla z tohto kolobehu. Staršiu by nevzali do škôlky/jasiel aspoň na pol dňa? Možno by ju potiahlo vpred byť v kolektíve a ty by si sa venovala zatiaľ len mladšiemu. Posielam veľa síl 🍀🫂
nemá ti kto pomôcť? mama, sestra, ? no je to na palicu to máš pravdu.... aspoň keby ti pomohol manžel cez víkend.
malú dcéru do mš? my sme mali 3 deti za 4 r. a veľmi mi pomohla mama, mm, ale aj to že sme dali v 3 r dcéru do mš.