Ako zvládnuť bývanie s rodinou pod jednou strechou?

Ahojte idem sa troška posťažovať. A chcela by som pocut vas nazor ci ja som uz na hlavu a moc zo prezivam a lutujem sa alebo to proste tak ma byt.
Byvame u mojich rodicov uz 3 roky. Mame 2 rocneho syna.
A dolahla na mna ponorla alebo neviem co neviem sa tesit som taka psychicky vycerpana ziadny elan do zivota.
V dome byvame mam oco brat ja manzel a nas syn. Manzel je na tyzdnovkach.
Som na MD cize som doma cely den mama oco brat chodia do prace. A vzdy ked pridu tak maju navarene upratane.
Len je toho uz na mna moc uz som z toho kolobehu unavena varit pre 5 ludi to clovek musi varit skoro kazdy den.
To varenie mi tak moc nevadilo nikdy rada varim ale moja mama to betie uz ako samozrejmost neviem ani si nepamatam kedy naposeldy navarila ona. A ked jej poviem ci navarim sa urazi a uz mi vykrikuje ze som leniva hento tamto. Je mi zbtoho zle lebo sa snazim a pobie mi ze po mne aj tak nic nevidno zeby som robila.
Neviem ci niekto ma taku situaciu a pochopi to ale moj den v skratke
Rano ranajky v kuchyni neporiadok lebo si nespracu po sebe riad takzeho umyt upratat a potom spravim ranajky nam navarit obed upracem si pridu sa najest zas umyt vsetko po nich povenujem sa malemu poperiem typicke domace veci ale upratovat po druhych v dome ma uz naozaj nebavi a ked im to poviem tak mi nato povedia preco by som nemohla po nich upratat co mam za problem. Mama by pomaly chcela aby som im aj postel postielala pradlo skladala prat im dala vsetko. Lebo som na materskej.
Ja neviem ci ja som lemra ale mna toto vycerapava a mam pocit ze nemam svoj zivot. Ked sa ohlasim ze sa mi nieco nepaci tak som nevdačna aj s manželom a aj tak sme lenivy a nic nerobime. Pritom aj chlap vkuse nieco pomahal a je pravda ze teraz ked pride domov na vikend uz nema moc zaujem. Hadame sa a aj jemu bolo vykricane ze nic nerobi ale prestal skrz toho ze ked aj nieco robil nik si to nevažil a ostali sme najhorsi aj tak. Jednu sobotu lezime a uz je ohen na strehe ze treba nieco robit a ak neurobime uz sme najhorsi najlenivejsi a zabudne sa na vsetko.
S manzelom sme rozhodnuty postavit si dom ale to sa im tiez nepaci, chceli by aby sme byvali tu hlavne ocino a mne to je zas luto. Ale zas chcem mat klud a mat svoje vlastne lebo toto je uz na psychiatriu.
Rodicia mi hustia do hlavy ze moj chlap je taky a taky ja viem ze ma chyby kazdy ich mame ale pokym si rozumieme my dvaja tak preco toto robia davaju mi take mylsienky do hlavy a ked pride cez vikend tak sa zaciname hadat uz aj my medzi sebou ani niekedy neviem prečo. Ale som si vedoma toho ze nervozita a utocenie ide z mojej strany.