Ako zvládnuť konflikty so svokrou počas tehotenstva?

ahojte, cítim sa už hrozne vyčerpaná a popravde aj nasratá :D Ale skúste aj vy povedať svoj názor, lebo možno som už zaujatá :D moja svokra nie je zlý človek, ona si len neuvedomuje ako sa cítia ľudia okolo nej keď ich vôbec ale že vooooobec nerešpektuje. rozumiem si s ňou, rada sa s ňou rozprávam, chodím k ním aj keď je manžel v práci a to niekoľkokrát za týždeň. lenže, chodím k nim aj so psom, ten má po pár návštevách u nej pankreas v prdeli lebo mi ho kŕmi kadečím. už dvakrát som ostala doma z práce a musela utekať k doktorovi, lebo mal silné bolesti a haldu krvi v stolici. Vysvetľujem, prosím aby mu nedávala jesť údene a mastné, vydrží 5 dni a zase to isté. Teraz mu začala vyvárať mäso, čo je podstatne lepšie ako údene ale kvôli tomu mi prestal jesť doma granule a kapsičky :D lebo však on chce masko :D tak opäť ju prosím, nech mu to nedáva stále, lebo mi potom doma celý týždeň nechce nič zjesť a trucuje... samozrejme, jedným uchom dnu druhým von, snažím sa ho tam teraz brávať minimálne nech si to prizriem ale nemôžem jej ho zase zakázať lebo ona ho má veľmi rada a ja naozaj konflikty kvôli psovi nechcem :D.
Okrem toho... Do všetkého sa montuje, dáva nevyžiadané rady, ktoré ona myslí asi aj dobre ale žerie mi to už nervy lebo si ani byt nemôžeme poriadne zariadiť podľa seba :D Chcem si s manželom robiť veci a poriadky v byte sama, budeme sa čoskoro sťahovať, je to pre nás veľký krok a rada by som aby sme si to budovali všetko my dvaja, ale zatiaľ je to tak, že ja sedím doma a ona chodí umývať podlahy, maľovať, upratovať... mne nič nepovie alebo sa tam rovno nanominuje a ja sa to dozviem samozrejme až potom keď je všetko spravené. Už párkrát sme boli dohodnuté, že tam pôjdeme spolu a ona tam radšej išla sama o deň skôr :D .... Manžel si to uvedomuje, tiež mu to žerie nervy, vysvetľuje jej to samozrejme milo, ja nechcem aby bol na ňu zlý, je to predsa len jeho mama... ale ona nič čo povie on nerešpektuje a už dupľom čo poviem ja :D čoskoro sa nám narodí dieťa a ja už mám teraz strach čo s nim ona bude robiť a čím mi ho bude kŕmiť keď len jedným okom žmurknem, kvôli tomu aká je si neviem ani len predstaviť, že by som tam dcéru niekedy nechala bezo mňa. Moja dôvera voči nej je na bode mrazu a dochádzajú mi sily. Obávam sa, že čoskoro strelím a ak sa nepohádam s ňou tak s manželom :D možno sú to aj tehotenské hormóny, aj preto sa snažím ešte filtrovať čo sa dá, ale už to ide ťažko.... čo si o tom myslíte? hrabe mne ? :D