Ako zvládnuť manipuláciu od matky?
Ahojte. Moja mama je manipulátor a vždy po stretnutí alebo telefonáte vo mne ostávajú výčitky. Nezaujíma ju môj život, hovorí vždy o sebe a neskutočne sa ľutuje. Obmedzila som kontakt, som hypersensitívna a overthinker čiže všetko od nej 2x plus od malička akosi naivne čakám na pochvalu. No otec umrel a ostala sama. Moja empatia narástla a akoby som cítila jej smútok. Sme spolu cca každý tretí deň. Ale aj tak ma vždy "vytočia" reči ako jej suseda pomáha ( akoby bola jej dcéra) , ako sa deti starajú o jej kamarátku , ako ju všade vozia ( tým naznačuje že by sme mali pridať) . Mám pocit že aj keby sa k nej nasťahujem ,nikdy to nebude stačiť. Keby toto čítala o sebe tak sa rozplače a vyčíta mi to. Mám svoju rodinu, dom, školu a prácu. Mám s ňou byť každý deň?
@mondolina aby si spracovala niečo, čo ona nedokázala. Napríklad. Ja verím, že niektoré vzorce sa prenášajú z generácie na generáciu a ak ich chceš stopnúť, musí sa nájsť niekto, kto ich dokáže identifikovať a spraviť to, čo treba. Dokonca si myslím, že je to vlastne ľahšie v prípadoch, keď je tá "toxickost" očividná. Je oveľa ťažšie ju identifikovať, ak to očividné nie je, ale narúša ti to "niečo" život a cítiš pri interakcii s rodičom vinu, strach, smútok a pod. a ani nevieš prečo. Alebo máš problémy napríklad vo vzťahoch a pod. Mám kamaráta, ktorý má problémy vo vzťahoch, pretože on si neustále potrebuje potvrdzovať svoju hodnotu v čomkoľvek - od prkotin typu "som v partii najlepší bežec", po "ja viem všetko najlepšie, takže ty to robíš/myslíš zle." Presne takéto chlapa chce každá, že. (irónia). A keďže ja ho poznám dobre, tak viem, že toto jeho správanie má súvis s tým, ako ho celý život mama "dáva dole". On celé detstvo dokazoval svoju hodnotu a čokoľvek spravil, jeho mama to nedokázala oceniť. Darmo bol najlepší žiak v triede, darmo vyhrával súťaže, bol poslušný, nestačilo to, ona si vždy našla niečo, za čo ho mohla skritizovať. A on vlastne doteraz žije v tomto a nevidí súvislosť a tým pádom nedokáže konať inak. A jeho mama ho stále kritizuje. Je na ňom, aby to stopol, on to musí uvidieť a musí prestať hrať jej hru. Ak nič nespraví, len sa odstrihne, nič sa nezmení a on to bude robiť svojmu dieťaťu. Vlastne to už bohužiaľ robí.
@akvi
tak môj syn dostáva lásku do mňa, aj slovne, skutkami.
mne mama nikdy nepovedala, že ma ľúbi. viem sa svojmu dieťaťu ospravedlniť keď pochybím.
Mám zdravý vzťah 10 rokov. Vďaka mojej práci na sebe.
To, že momentálne nechcem mať kontakt s mamou je rozhodnutie po rokoch. nie skrat.
@mondolina to je v poriadku, ak to takto teraz potrebuješ a si tak spokojná, môže to tak byť. Možno ale ešte príde situácia v živote, keď to bude inak. Ja to napríklad vidím u seba a mojej sestry. Ja si nejaké veci riešim cca od 30-ky. Moja sestra ( staršia) celý doterajší život "nič neriešila", žila si svoju bublinku spokojnú. A zrazu bum. Teraz rieši. Veľmi zaujímavú a pomerne náročnú situáciu. A už začína vidieť súvislosti. No kto by to bol čakal, že takmer 60 ročná osoba dostane životnú príležitosť vyriešiť nejaké "sračky" s mamou.
@akvi A koľko rokov mám takto vydržať? 10, 15, 20? Kedy je to dosť a konečne už môžem žiť bez sústavných výčitiek? Kde je rešpekt ku mne? Či to sa nemusí, lebo veď dcéra má byť stále po ruke, empatická, slušná, vždy pripravená pomôcť? Rozumiem, že človeka, najmä rodiča, nezmením. Všade sa radí, že treba zmeniť svoj prístup. Však sa zmení. Keď druhá strana nie a nie pochopiť o čom hovorím, tak sa otočím a odídem... Mne to pripadá úplne normálne a férové voči sebe samej. Ono už keď človek konečne do toho štádia dospeje, tak už sa nezastaví. Už je totiž na inej "vlne".
@slavaf ja neviem, koľko času budeš potrebovať. No v prvom rade musíš chcieť to riešiť. Riešenie vôbec nie je o neustálom vysvetľovaní, nie je ani o neustálom "nastavovaní líca" a trpení rodičovských výstupov, manipulácií a vydierania. Je to v prvom rade o uvedomení a pomenovaní toho, čo sa deje. V druhom rade o vôli niečo s tým urobiť. Hľadať spôsob, ako. Jasné, že môžeš aj neriešiť, aj to riešenie. Aj keď z môjho pohľadu to väčšinou človeka dobehne tak či tak. Ja nemám potrebu odsúdiť kohokoľvek, kto zvolil radšej útek od toxickej rodiny. Je to častokrát plne pochopiteľné a sama by som možno takto konala v niektorých situáciách. Na druhej strane, ľudia často utekajú preto, lebo netušia, že čo vlastne robiť, netušia, že môžu napríklad vyhľadať pomoc, netušia že naozaj sa s tým niečo robiť dá, aj keď im to pripadá márne.
@akvi Ja chapem co chces povedat. Ale. Preco by deti mali riesit psychoterapiu voci rodicom?
Rodicia sa nemusia liecit? Nemusia si v sebe nieco vysporiadat? Nemusia mat sebareflekciu? Nemusia vyhladat pomoc?
Mozno tie ich deti sa dali do kopy (otriasli ich detstva, traumy) , ale v prospech ich vlastnych deti a rodiny. To ako maju teraz riesit svojich rodicov, seba (ako dosledok ich manilupativnej vychovy) a este aj vztah s vlastnymdietatom (aby neprenasali tie chore vzory)?
No, na jedneho cloveka trochu vela.
@akvi Ja rozumiem, čo si chcela povedať. Ja len hovorím, že po určitom čase to človeka prestane baviť a vyrieši veci tak, aby konečne bolo dobre jemu. Aj keď to znamená odstrihnúť rodičov, lebo však nemôže sa stále zaoberať len nimi. To nevylučuje vyhľadanie odbornej pomoci či terapií.
@softiesofie ja si tiež myslím, ze v určitom veku človek dozreje a vie tie problémy vidiet a pomenovať, nemusi sa z toho nejako liečiť, skôr si dat pozor, aby ich neopakoval vo svojej novej rodine.No väčšina žien je dostatočne empaticka aby to zvládla, a peklo ci prezivali neopakuju u svojich detí. to skôr muži majú problém si priznať niektoré veci.
@softiesofie neriešiš psychoterapiu voči komukoľvek, riešiš svoj problém, ktorý vyplýva z toho, ako rodičia na teba veľkú časť života pôsobili/pôsobia. Napríklad v prípade, ktorý som uviedla vyššie, kamaratova "téma", ktorú potrebuje riešiť, je sebahodnota. On nemá riešiť to, že jeho matka ho večne kritizuje. Tým, že vyrieši sebahodnotu, tak zároveň vyrieši to, že už reči jeho matky nebudú mať na neho absolútne žiadny dopad.
@akvi "On nemá riešiť to, že jeho matka ho večne kritizuje. Tým, že vyrieši sebahodnotu, tak zároveň vyrieši to, že už reči jeho matky nebudú mať na neho absolútne žiadny dopad."
Ale ved on sa poriesil, dal sa do kludu a neprenasa chore vzory na svoje deti a do svojej rodiny. Len nechapem preco ma nadalej znasat reci jeho matky, ktora s tym nehodla nic robit? Preco ma dieta prevziat zodpovednost za spravanie svojho rodica a znasat nadalej spravanie svojho rodica (akekolvek). Preco ma dieta sa same seba potlacit (zatial co rodic zostava takym akym stale bol) a byt silnym a udrziavat takyto vztah s rodicom?
Ono zase neprenasajme zodpovednost za nevydare vztahy dospelych rodicov na deti. V prvom rade to dokaslali ti rodicia a oni to maju napravat, nie ich deti. Deti sa z toho snazia vysekat ako je to len mozne. A nie este mat energiu nieco v sebe spracovavat a rodicia si idu dalej svoje.
@akvi "neriešiš psychoterapiu voči komukoľvek, riešiš svoj problém"
A este. Dieta si moze riesit svoj problem, ale ak si SVOJ problem nevyriesi aj rodic, tak obojstranne riesenie problemu vo vzthau nie je mozne. Lebo ono aj ten rodic ma problem, ktory si ma vyriesit (ak ma zaujem), co manipulat vacsinou nema. Chapem co chces povedat, ale je to len jednostranny tlak na deti.
@softiesofie myslím, že nerozumieš, čo chcem povedať a ja to neviem inak vyjadriť. Nikde netvrdím, že deti majú preberať zodpovednosť za správanie svojich rodičov, to ani náhodou. Ani nik nemusí znášať reči matky. Btw v tom mnou popisovanom prípade sa práveže presne ukážkovo deje to, že ten kamarát robí svojmu dieťaťu presne to isté, čo jemu robila matka.
@akvi Ale ano, rozumiem co chces povedat. Len s tym nesuhlasim. Co ty nevies pochopit.
@oli18.... oli, bola by si prekvapená, koľko rodičov je toxických. Nie, to nie je o tom, že každému prekáža niečo iné... Typické znaky toxických vzťahov sú- emočná a citová spoluzávislosť, syndróm prázdneho hniezda, neprestrihnutá pupočná šnúra, kompenzácia nespokojného manželstva vynútenou pozornosťou od mladej rodiny, syna, dcéry... direktívne postoje a odporúčania "v dobrom", nadradenosť = ja som rodič, kto je viac, popletené pojmy rešpekt a vyžadovaný rešpekt (strach, byť ticho pre pokoj v rodine...) Vieš, v zdravej dynamike sociálno-rodinných vzťahov je najzdravší a férový vzťah dospelý vs. dospelý. Nie ako si mnoho dospelých mám a otcov predstavuje, že dospelý vs. dieťa 👆 Lebo dieťa svojich rodičov už má 40 rokov a tiež je dospelý. Nie sopľavý Jojo, od ktorého sa požaduje oddaná poslušnosť, byť ticho a plniť príkazy a očakávaný rodičovský diktát na 1 s 🌟.
Práve z tohto dôvodu vzťahy zlyhávajú, sú toxické a nezdravé. A z takého prostredia je potrebné odstrihnúť sa. Pre vlastné dobro a zachovania psychickej pohody. Len masochista, sebatrýzniteľ a človek bez uvedomenia vlastnej hodnoty ostáva. 🤷♀️
Článkov na webe je dosť...
https://www.dobrenoviny.sk/c/215894/toxicki-rod...
https://www.dobrenoviny.sk/c/213582/odbornicka-...
https://najmama.aktuality.sk/clanok/311583/toxi...
Mnoho toxických rodičov sú vlastne nešťastné osoby, nespokojné same so sebou a kompezujú si vlastné komplexy na svojich deťoch. Stále tvrdím a vždy budem tvrdiť- Uzdrav sa skôr ako sa staneš rodičom, aby sa tvoje deti nemuseli uzdraviť z toho, že si ich rodič!
@mondolina no pokiaľ to nie je fyzické ublizovanie, tak v momente, keď si vysporiadana s tým, čo sa ti deje, tak už to, čo sa snaží ti robiť, nebudeš brať ako ublizovanie. Pauzu som samozrejme nemyslela v zmysle, že neuvidíme sa tri mesiace a zrazu bude všetko ok. V tých troch mesiacoch je práca na sebe.