Ako zvládnuť nezhody s partnerovými rozhodnutiami?
Nie je to niečo, čo by nejak extra negatívne ovplyvnilo náš spoločný život, ale podľa mňa nie je rozumné to čo sa rozhodol urobiť ohľadom svojej práce. Je to jeho vec, veď on tam trávi 8 hodín denne, ale ajtak si neviem pomôcť a nesúhlasím s tým..
Ako sa proste na to povzniesť? Chce to len čas?
Rada si prečítam vaše skúsenosti. Ďakujem.
Skús prejaviť dôveru v to, že on vie lepšie, čo potrebuje a čo mu vyhovuje.
Ty máš na to možno iný názor, ok. Ale rešpektuj aj jeho postoj.
Tiež by sa ti nepáčilo, ak by ťa nútil k niečomu.
Ja mám pocit, že ho dosť súdiš. Akoby v tvojich očiach nebol dostatočne chlapom, lebo nie je tak silne priebojný, dominantný...
Ak by ale bol dominatnejší, priebojnejší, zrejme aj doma by chcel mať všetko pod kontrolou, a to by sa ti asi nepáčilo, keby ti chcel rozkazovať, lebo "on je tu šéf"
Len som ešte neprišla na to, ako sa vnútorne presvedčiť, že to nie je zlyhanie a sklamanie. Nás oboch...
Jeho zlyhanie to nie je. Ale že vôbec. Nechcieť robiť nejakú prácu len preto, že je to "lepšia" práca nie je zlyhanie, Takže zlyháva to iba u teba, že chceš mať zrejme priebojnejšieho chlapa akého máš. A v tom prípade si zlyhala ty v tom, že si si vybrala chlapa, ktorý priebojný nie je. Toto z určitého pohľadu chápem. Ja by som takého muža nechcela. Nechcela by som chlapa, ktorý sa uspokojí robiť celý život manuálnu prácu niekde v závode. Ale preto som si vybrala muža priebojného, akčného, ktorého by rutina nudila. A on si vybral mňa, lebo chcel ambicióznu ženu. Ale sú páry, kde jeden je ambiciózny a druhý nie a dokážu fungovať s láskou a rešpektom. Pretože tú inakosť na partnerovi od úvodu akceptujú. Takže ty nemáš zisťovať, ako sa vnútorne presvedčiť, že to nie je mužove zlyhanie. On totiž nezlyhal. Ty máš v sebe nájsť dôvody, prečo si si ho zobrala a na nich stavať vaše ďalšie žitie.
ty si silnejšia osobnosť, asertívnejšia a priebojnejšia, ale zrejme preto si si vybrala jeho ako doplnok k sebe? možno s rovnakým partnerom by si sa necítila tak dobre?
väčšinou sme my ženy tie silnejšie čo všetko musíme zvládnuť a muži nemusia, len ak chcú tak môžu... my musíme aj prácu, aj domácnosť a deti, máme to v sebe
@unicornlady jasné že nie.. mne je veľmi sympatické že je taký pokojný a mierny... Len tieto vlastnosti sú mu asi na tejto konkrétnej pozícii prekážkou.
Svet sa nerúca.. ani náš vzťah. Len sme sa asi každý uvideli aj v inom svetle. Ja jeho v takom "slaboskejšom" a on mňa v drsnom a príliš ambicióznom.
@melanta nie, nevidím svoje zlyhanie vo výbere muža, ani že som mala alebo mám iné kritériá na neho.. svoje zlyhanie asi beriem v tom že som sa prihovorila za niekoho a ono to nevyšlo.. a že som mu nedokázala dostatočne pomôcť aby to zvládol
Ty si sa za neho prihovorila, čiže ty si mu tú prácu vybavila.. preto ten pocit, že čo povedia iní.
A on to chcel? Aby si mu niečo vybavovala? Chcel ísť na tú pozíciu, mal záujem? Alebo si ho do toho dotlačila?
Ja myslim ze rozumiem co chces povedat a uprimne mna by to tiez stvalo, ze sa tak rychlo vzda a nezabojuje trochu neskusi iny uhol pohladu, ze by mu to mohlo v tej praci ist. Je to skoda zahodit povysenie este k tomu tak skoro. Na druhej strane niekedy to clovek citi hned, ze toto fakt nie a nepotrebuje vela casu na to a nezmeni sa to. Tak ci tak je to na nom. Asi budr najlepsie zbytocne tuto temu neotvarat z tvojej strany, aby nemal pocit, ze donho rypes a ovplyvnujes ho.
Skús mu navrhnúť.nech v novej pozícii vydrží tri mesiace.pirom nech urobí či chce.Tiez som 4x odmietla funkciu.nevyhovovala mi tá náplň práce.
@unicornlady áno, chcel tam ísť.. aj sa tešil.. aj som mu ukázala takú malú ukážku čo by riešil, a povedal že je to v pohode. Ale už keď bol na tej pozícii tak ho ovládli negatívne myšlienky...
Tak a nie je najlepšie to, že si si vybrala dobrého muža, s ktorým si spokojná? Veď to je to najhlavnejšie. Ak toto funguje a fungujú iné pre vás spoločný život podstatnejšie veci, tak kašli na to, že v práci to nevyšlo tak, ako by si chcela.
@janinah to mu hovorila aj rodina, aj kamaráti aj ja.. že nech to nehodnotí po 2 dňoch (už vtedy začal hovoriť že on na to nemá a za to to nestojí) ale že nech robí závery po pomyselnej skúšobnej dobe 3 mesačnej.
Má to rovnaký zmysel ako hádzať hrach na stenu a liať vodu na hus. Preto vyššie píšem, že viem, že to skončí tak, že na tejto pozícii neostane.. a že ako sa vysporiadať s tým celým
@melanta jasné, že to je dôležité. Preto moja otázka neznela, že čo s neambicióznym mužom, alebo to čo sa mi na ňom zo začiatku páčilo beriem teraz ako slabosti. Lebo to tak nie je..
Preto som sa pýtala, že ako byť v pohode s rozhodnutím, ktoré sa mi nezdá byť najlepšie alebo ktoré by som možno ja neurobila..
Možno že vtedy si myslel, že sa mu tam bude páčiť.
Alebo bol "nakazený" tvojím nadšením, tak súhlasil.
Možno mu chýba kolektív, ktorý predtým mal.
@unicornlady a ešte.. nie je to tak, že bol úplný neschopák ja som ho ako tlačenku napchala kdesi za manažéra.. to vôbec tak nie je.. ja som sa len opýtala šéfa, či bral aj manžela ako možnosť, kto by sa mohol hodiť na tú pozíciu.. a jemu sa ten nápad páčil a potom si to riešil ďalej. Nie žeby som ho nejak zmanipulovala alebo niečo.. len som dala taký nápad
@unicornlady asi prvá možnosť je správna..
na tvojom mieste by som tiež bola sklamaná, ja mám takéto niečo so synom, viem, že by niektoré veci zvládol, ale on sa proste hneď vzdá vopred, ani niečo neskúsi... ale naučila som sa nechať ho rozhodovať čo chce a už si nachádza vlastné veci čo ho bavia (napríklad si sám našiel sústredenie kde chcel ísť a už ide 3.krát, sám si povedal, že chce robiť vodičák, našil si autoškolu a domov prišiel rovno s prihláškou, nie je to márne) len ich treba podporovať v tom, čo baví ich a čomu sa chcú venovať oni, aj keby to bolo manuálne dôležitá je vnútorná spokojnosť a vyrovnanosť, aby nechodili do školy/práce so stiahnutým žalúdkom
Tiež som chcela zduchnut pi troch dňoch v novej práci po RD.ale vydržala som tie tri mesiace a boli ozaj ťažké...a som tam už 25 rokov a tú prácu milujem
myslim, ze chapem, co hovoris.. je to proste o tom, nesnazit sa ho manipulovat.. ani s dobrym umyslom.. lebo aj pomahat cloveku, podporovat ho, prihovarat sa za neho, motivovat ho - je vlastne sposob manipulacie.. kedy ty za niekoho nieco robis.. takze toto vsetko nechat len na nom.. nech sebou manipuluje sam 🙂 aj jemu to prospeje, ked bude sam za seba a nebude sa spoliehat na to, ze ho manzelka 'podrzi', ani nebude v strese z toho, ze ho niekam tlaci .. lebo toto nie je ten spravny typ partnerskej podpory..
ty bud v pravde, hovor, co si myslis, ako to citis, ako veci vidis ty, ale cisto ako informaciu o sebe pre neho, nie so zamerom ho o niecom presvedcit.. a nepomahaj mu.. pomahat nie je partnerske.. partnerske je spolupracovat..
ono je to v podstate jednoduche a je to aj ulavne - nemusiet riesit veci za druhych.. narocne na tom je to, ze clovek ma strach, ze co si nespravi sam, to mu nebude vyhovovat 😀 a bude sa musiet teda zmierit s niecim, co mu nevyhovuje.. bude vo vztahu na blbe rozhodnutia druheho doplacat.. a o tom je podla mna umenie vyberu vhodneho partnera.. ze si ok s tym, aky je, ako zije a ako sa rozhoduje, nemas pocit, ze na to budes doplacat a nemas potrebu ho niekam smerovat a menit ho na obraz, aky potrebujes.. lebo to do partnerstva nepatri.. to uz potom nie je partnerstvo, je to iny typ vztahu a partnerske veci tam potom skripu..
no a aj z toho moze mat niekto strach, ze ked sa prestane do partnera starat a necha ho byt takym, aky je, tak zisti, ze sa s tym, aky je, vlastne nedokaze a nechce zmierit.. a to chce potom dalsie riesenia, do ktorych sa cloveku zas tiez nechce.. takze je to niekedy tazke..
lenze ak maju veci naozaj fungovat a dobre fungovat, tak to nejde inac, ako v tej pravde.. bez zakryvania si oci pred niecim, co nechcem vidiet a prijat take, ake to je
@reanda áno, asi ozaj musíme každý kopať za seba v tomto.. a máš pravdu, prospeje mu to sa poriadne za seba postaviť..
Neviem ci je to tak všeobecne, ale ja mam niekde v takom podvedomí, ze manžela potrebujem obdivovať a byt na neho hrdá, takže ak by sa stalo to co u vás, asi by som bola z neho vnútorné sklamaná, nevedela by som ho obdivovať. A áno je to sebecké odomna, ale neviem asi by som nevedela prijať, ze sa rýchlo vzdá. Keby pracoval na nižšej pozícii a ani by tu vyššiu neskúsil, tak by mi to nevadilo, ale takto vadilo. Mne by vadila ta slabá vôľa u neho.
Suhlasim s tebou, mna by to mrzelo. Ale mozno je prave na case, riadit seba a skusit sa dostat na vyssiu poziciu. bez ohladu na jeho a na vase denne rozpolozenie ci ako to opisujes. On moze byt spokojny s manualnou pracou a motkat sa okolo toho, kym bude vladat. Nerast. Lebo je to fakt, nerastie, je to pohodlne, nemusi sa mozno ani ucit nove veci, nechce sa mu (vela muzov to tak ma, sledujem ze napr. moj otcim, podnika roky a on nedokaze natukat fakturu do pocitaca, proste nebude to robit a bodka... nevie a nebude a just... a sekyruje tym celu rodinu, tak vzdy ma niekoho na brigadu kto to robi za neho, rovnako riadenie ludi, uz len ten pocit.. nedavaju to, nevedia si zorganizovat pracu, cas.. pritom keby sa zamysleli, som ista ze to zvladnu, keby vyskusali a nefnukali). Ale vidno to aj inde, napr aj na sebe, ak mam zobrat nieco uplne nove, co som este nerobila, vzdy som z toho vyklepana, musim sa hodit do pohody, nastudovat, popozerat, prichystat si nejaky postup, plan... to nie je ze hura a ide to... aj v praci, niekomu pridelime nieco nove, asto sa stavaju na zadne a prskaju, hlavne mladi :DDD a nkaoniec, ked to daju, tak ani si nevsimnu, ze robia nieco extra....
Ak nebude chciet, nenarobis nic... venuj sa svojmu postupu, ked viditelne ty na to mas, bavilo by ta to, urobila by si si to s kludom.
Ozaj si cením žienky, že ste sa ma snažili pochopiť a nebol to tu len samí hate. ☺️
Ďakujem za rady, nechám to kompletne na neho, bude to jeho rozhodnutie s jeho následkami, a ja sa budem zameriavať pracovne na seba... Možno sme v tomto rozdielni, ale inak spolu vychádzame a na to sa treba zamerať a nepokaziť si to 🙂
Ďakujem, že ste si ma vypočuli a poradili
Ja ta chápem, ako žene ti takýto porazenecky postoj manžela neimponuje. Príliš rýchlo sa vzdal a teba to sklamalo,lebo si mala o ňom inú predstavu a tu ti teraz nabúral. Nechaj ho nech sa vráti na pôvodnú pozíciu, ale nech ti potom nenarieka ,že je fyzicky unavený, malo zarobí alebo mu šéfuje mladší kolega a pod. Keď si to vybral nech si za rozhodnutím stojí.
Tak to už len prijmi,dôležitejšie je,že on s tým je vysporiadané,nie,že ty si myslíš,že to nie je dobré rozhodnutie.
Tak v prvom rade by som sa mu do toho nestarala, keďže on to.bude musieť vykonávať ďalších XY rokov, len ho podporila, podržala. Ako sa rozhodne, je to jeho vec.
Mne tiež vravel manžel, že sa nemám vzdať pozícii vedúcej tímu, ale ver, že ja som bez tejto pozícii v práci oveľa viac spokojnejšia. Tiež nemám už kam pracovné postupovať (teraz som zástupkyňa, ale vedúcu už robiť nechcem v žiadnom prípade), ale zas nemôžeme byť všetci len karierisri a na vedúcich pozíciách.
Chceš doma "nervaka" alebo spokojneho muža? Netlač ho do niečoho iba preto, lebo ty si myslíš, že to bude pre neho lepšie. Nie každý je nastavený na kancelársku prácu... bez urážky všetkých manuálne pracujúcich.
@777januska777 ved ho moze obdivovat za to, ze si stoji za svojim a nesnazi sa hrat na nieco, co nie je, len aby zena nebola sklamana 🙂
Možno je zo seba sklamaný ešte viac ako ty.Zistil, že to nechce robiť nechaj ho ísť po svojom.
@reanda no možno máš pravdu. Ale keď autorka písala, že predtým vravel ako to zvládne a ze to co robi bolo náročné a dnes to co chcel robiť je najhoršia práca a to co robil bolo úžasné. Mozno aj preto by som nebola na neho hrdá. Jednoducho by mi to prišlo ako také kecanie a prehnane reči, bez uvažovania.

Proste ja viem že to skončí tak, že na tej pozícii neostane a že sa vráti späť k manuálnej práci. A že sa po psychickej stránke bude cítiť lepšie a asi aj nášmu vzťahu a spolužitiu to prospeje.
Len som ešte neprišla na to, ako sa vnútorne presvedčiť, že to nie je zlyhanie a sklamanie. Nás oboch...