Ako zvládnuť nezhody s partnerovými rozhodnutiami?
Nie je to niečo, čo by nejak extra negatívne ovplyvnilo náš spoločný život, ale podľa mňa nie je rozumné to čo sa rozhodol urobiť ohľadom svojej práce. Je to jeho vec, veď on tam trávi 8 hodín denne, ale ajtak si neviem pomôcť a nesúhlasím s tým..
Ako sa proste na to povzniesť? Chce to len čas?
Rada si prečítam vaše skúsenosti. Ďakujem.
Ak sa to týka jeho, je to jeho rozhodnutie, nezasahuj do toho. Tebe by sa asi tiež nepáčilo, keby si chcela urobiť rozhodnutie ohľadom svojej práce a muž by ti do toho chcel kecať.
@katka700 v rámci firmy ho povýšili. Pracujeme spolu na "rovnocenných" pozíciách, takže vidím, ako svoju prácu zvláda a čo mu robí problémy. Nie je to nič neprekonateľné, len potrebuje dopilovať nejaké softskills, ktoré na tej nižšej pozícii proste nepoužíval. Odkedy je na tej vyššej pozícii, tvrdí, že to nezvláda, že to za to nestojí a že chce ísť späť.
Ja tvrdím, že je to o zvyku, že sa do toho dostane a že už teraz má dobré výsledky. Len sa musí naučiť to menej prežívať, aby mal takú psychickú pohodu.
A je mi jasné, že ak sa vráti späť, je to konečná a už navždy bude len na tých nižších manuálnych pozíciách. Nejde o nejakú prestíž ani peniaze, tak ako sme žili doteraz, budeme žiť aj ďalej.. len je mladý a ozaj to nie je také nezvládnuteľné, aby tú šancu zahodil
Neviem si predstaviť, že by som napríklad dostala pracovnú ponuku a nehovorila by som o tom s mužom. Neviem si predstaviť, že by ma nezaujímal jeho názor. Veď je to môj parťák, človek, ktorý má pozná ako nikto iný. Podstatné u vás je, či toto je ojedinelý prípad, ktorý rieši bez toho, aby s tebou o tom hovoril alebo je to bežné. Pretože ak je to bežné, tak potom predsa vieš, že si si zobrala chlapa, ktorý nepotrebuje s tebou zdielať životné rozhodnutia.
On chce jedno, ty druhé… Buď to príjmeš ty, alebo on sa prispôsobí tebe. Vzhľadom na to, že sa jedna o jeho “vec”, prácu, akceptovala by som jeho rozhodnutie. Predpokladám je svojprávny. Ty môžeš vyjadriť svoj názor, ale to neznamená, že on sa ním musí riadiť.
Skus akceptovat jeho rozhodnutie a prijmi to.
Tak toto je úplne inak, ako som si myslela. On proste nechce vyššiu pozíciu. Ak ju chceš ty, tak sa o ňu posnaž ty. Ale netlač jeho do toho, aby robil vyššiu pozíciu kvôli tebe. Nie každý chce využiť takúto šancu. Nechcieť robiť vyššiu pozíciu a chcieť byť hoci celý život manuálny pracovník z neho nerobí horšieho človeka. Podpor ho v tom, ak cíti, že toto nie je ono.
@h2 keď sa mi črtali nejaké zmeny práce a pozície, vždy som sa rozhodovala s ním. Predsa to zasahuje do dennej rutiny, logistiky, aj nejakej mojej nálady a rozpoloženia.. ale on mi povedal, že rozhodnutie je na mne a on ma rád podporí.
Aj mne je jasné, že teraz je rozhodnutie na ňom. A že ho koniec koncov podporím. Len proste si nemyslím, že je správne. A to je pre mňa ťažké akoby sa s tým vysporiadať, vidieť, že asi nerobí najlepšie aj keď to rozumovo všetko chápem
Ale jeho rozhodnutie je správne - nechce robiť tú prácu a preto sa rozhodol vrátiť na pôvodnú, ktorá mu vyhovuje. To je správne rozhodnutie. Pre neho je to to najsprávnejšie rozhodnutie.
No nejde o prestiz, ani o peniaze, ale o tvoje ambicie.. nie muzove. Ja by som nanho naozaj netlacila. Mozno casom prekvapi, nikdy nevies.
@gab1sol určite sa ním nemusí riadiť, to mi je jasné. Ani to nespraví, ani by som to ja nechcela, aby niekde trpel, len preto, že ja som to chcela, to je odveci..
Len by som chcela aby tomu ešte dal šancu, aby sa ešte posnažil a skúsil nájsť cestu, ako by to mohlo byť dobré a mohol sa v tom nájsť.
Ale to on nechce a chce proste s tým seknúť.. a to ma hnevá ako nájsť v sebe nejaký úprimný pocit, že sa budem ajtak tešiť z jeho rozhodnutia, aj keď si myslím, že nie je dobré
Autorka....aj ja som sa vzdala vyššej pozície.Nie kvôli tomu,že som ju nevedela robiť ale kvôli tomu,že mi to proste nestalo za tie peniaze. Človek dospeje do veku a do stavu,že mu je prednejšia pohoda a vnútorný kľud ako práca a peniaze
Otázne je, ako sa ma "naučiť to menej prežívať, aby mal takú psychickú pohodu". Toto by som videla ako hlavny problem. Podsuvas mu svoju predstavu a tlacis ho do neprirodzenych poloh. Nejde vam o zivot v zmysle penazi, tak by si mala uprednostnit muzovu psychicku pohodu, nie kazdy je totiz karierista tuziaci po vyssich funkciach.
Ale ak na tej vyššej pozícii trpí, tak hádam nechceš, aby mu bolo zle?
@melanta určite si nemyslím, že je zlé byť hoc aj celý život manuálny pracovník.. ale prišlo mi to že "kancelárska" robota je udržateľnejšia.. aj z toho fyzického hľadiska, keď potom bude mať vyšší vek, nebude musieť riešiť, že nevládze a potrebuje operáciu ramena alebo čo ja viem čo..
Presne ako píše @melanta , jeho rozhodnutie je správne, pretože to tak cíti a vie, že chce robiť tú nižšiu pozíciu. Áno, možno softskills by sa naučil, ale buď by sa trápil, alebo by ho to nebavilo… On chce robiť to, čo ho baví. Poznám pár chalanov, ktorí radšej budú robiť manuálne a odmietli manažérsku pozíciu, lebo to proste nebolo pre nich. A sú spokojní a šťastní tam, kde sú…
@maxalla asi neprekvapí. Sme spolu pár rokov ale asi teraz sme sa spoznali v novom svetle..
A proste obaja sme takí, že máme radi svoje pohodlie a rutinu ale nevedela som, že on nie je až tak schopný/ochotný vystúpiť so svojej. A podľa mňa po celej tejto situácii už vôbec nebude mať silu, odvahu a chuť sa kdesi posunúť. Len si povie, ako mu je výborne tam kde bol. Aj keď samozrejme predtým sa sťažoval, ako tam už ani týždeň nechce byť a ako chce ísť hore, a teraz zrazu tam bolo najlepšie na svete. Spomienkový optimizmus jak vyšitý
Ale nikde nie je napísané, že v tej práci musí ostať do dôchodku…
Ako dlho mu to "nejde"? Lebo 2-3 mesiace, tak to je este skoro na take rozhodnutia. Ak 6 + tak sa to uz ani nenauci. Na poziciu spat by som vsak nesla. Isla by som do inej firmy s cistym stitom.
@doriiis ale to je to, že tá jeho pozícia nie je nejaká extra náročná, extra zodpovednosť a pod ním 20 ľudí. A keďže sme spolu v kancelárii a trošku vidím do jeho práce, tak mám pocit, že sa to dá robiť aj s kľudom aj s vnútornou pohodou. Len akoby on to nedokáže? Neviem ani na to nájsť správne slovo
Píšeš, ako ho chápeš a že ho podporíš. Ale to sú len keci. Stále si ideš svoje. On nie je podľa teba schopný vystúpiť zo svojej rutiny. A nie je to tak trochu o tvojom egu? Že robíte v jednej firme a ľudia uvidia, že máš muža, ktorý sa stiahne naspäť na nižšiu pozíciu? Lebo každou ďalšou reakciou ma v tom utvrdzuješ. Že ti ide o tvoje ego, ktoré utrpí tým, že tvoj muž nemá ambície. Ty nemáš štipku pochopenia pre svojho muža, hoci sa snažíš písať, že máš. Aj mi ho je ľúto. Ak ho máš aspoň trochu rada, podporíš ho, ak toto nechce. A svoje ambície si rieš prostredníctvom samej seba.
Podla mna mas pravdu ty. Zaciatky hoc aj na novej pozicii po povyseni byvaju tazke. Tiez ai myslim, ze je to o docasnom diskomforte. Ked sa vrati spat nikam sa neposunie. Mal by zatat zuby a vydrzat. Ale to je len moj nazor.
Áno rozumiem autorka.Nie každý je stavaný na vedenie ľudí a kancelársku prácu.Ja napr tiež nemôžem robiť v kancli.Porazilo by ma.Ja potrebujem pracovať rukami aj hlavou,chodiť a riešiť.To je to,čo ma baví
A viesť ľudí je nesmierne ťažké a unavujuce.Viedla som tím 15-18 ľudí 3 roky.
Autorka, ak nanho budes tlacit, tak v nom len vypestujes este vacsi odpor. Mozno po par rokoch bude mat manualnej prace pokrk a bude opat chciet aj sam s tym nieco robit. Tak ako sa sam rozhodol prvykrat. No ked si spomenie, ako si ho do toho prehovarala a ako si to prezivala, tak mozno to skutocne radsej necha tak. Mne by tiez vadilo, ak by niekto chcel mne moj pracovny zivot dirigovat.b
Môžeš ho len podporiť, poradiť mu (ak ťa požiada o pomoc) , posmelit ho aby sa nenechal odradiť prvotnými "neúspechmi" a dal tomu čas. Hlavne nesklzni do role mentorky/maminy tým by si ho odradila.
@basulaak prečo by mal zaťať zuby? Každý priemerne inteligentný človek chápe, že nie každý chce robiť v kancelárii, nie každý chce viesť ľudí. Takého človeka je potrebné podporiť, nie ho tlačiť do niečoho, čo nie je pre neho. Sama autorka píše, že má rád pohodlie a rutinu. Tak prečo ho tlačí do opaku toho, čo má rád?
Ale to čo ty robíš s kľudom, on možno nedokáže, lebo je chlap. Nenúť ho. Bude ti lepšie, keď bude doma vystresovaný a nervózny? Nebuď sebecká a rešpektuje jeho rozhodnutie. To čo zvládaš ty, možno on už dlhodobo v sebe nezvláda a ubíja ho. Ja som sa tak po 2mesiacoch v kancelárii zrútila, prešla som z manuálnej na vyššiu pozíciu, do práce som chodila už niekoľko týždňov s trasom, lebo som vedela, čo tam zase bude. Nakoniec som dostala záchvat ,zobrala okamžite dovolenku a povedala vedúcej, že ked prídem po dovolenke, nastupujem naspäť. Ty nevieš, čo on naozaj v sebe prežíva, lebo chlapi to najavo nedávajú tak, ako my ženy. Držím palce
Pani autorka, ty nepoznas svojho manzela? Ved podla opisu je zrejme,ze na tu poziciu nema. Len ma prekvapuje,ze to nevidi zamestnavatel.Ten ma byt ak psychologom v istom momente... a poznat,kedy zametnanec na aku poziciu ma ci nema.....Nezvlada to pravdepodobne po odbornej ale aj po psych stranke. Ked vidi,ze na tie vysledky musi vynakladat velke usilie a nejde mu to.. Prevdepodobne precenil svoje schopnosti, ,ked tu novu poziciu vzal...
Chapem tvoj postoj racionality o udrzatelnosti prace vo vyssom veku...V tom mas pravdu.Ale ty predsa musis vediet,kde ma tvoj manzel mantinely uspesnosti..A vyssia pozicia ako manualna to zrejme nebude nikdy...
O tomto ste malli debatovat.. Ako to citi a vidi zrejme aj on... A ty sa budes musiet s tou situaciou vyrovnat..
Ved takeho si si ho brala,nie?
Napíš viac, nevieme posúdiť v čom je problém. Ak sa bojíš že ťa niekto spozná, zmeň detaily 😊