Ako zvládnuť pocit viny pri sťahovaní sa preč?
Je to celkom zvláštne ja viem, ale píšem lebo neviem ako sa rozhodnúť a chcela by som vedieť názor cudzích ľudí. I keď predpokladám málokto ma pochopí. Moji rodičia mali neskoro 2. dieťa, ja už som bola dospelá keď sa sestra narodila, študovala som, bývala som neďaleko rodičov. Mama mala popôrodnú depresiu, veľmi často som sa starala o bábo ja. Bolo to ťažké, ale depresiu si človek nevyberie, nehnevám sa za to na rodičov, potrebovali vtedy pomoc a ja som sa tešila z bábätka a aj som mala dosť voľného času a tak som sa ja ponúkla, že pomôžem. Nebolo mi to na obtiaž, vlastne som si to veľmi užívala, každú voľnú chvíľku som sa starala o bábo, proste veľmi často som ju mala u seba alebo som bola ja u nich. Len problém je, že asi sme sa až príliš upli na seba so sestrou. Ja ju mám rada ako keby bola moja, veď som sa o ňu toľko starala, učila som ju chodiť, rozprávať, na nočník, veľmi veľa času som jej venovala. Mama už je na tom dobre našťastie, rodičia sa starajú o ňu po všetkých oblastiach, len stále aj ja som dosť výrazne súčasťou ich životov. A mam strach že na niektoré veci nebude mať kto dohľadať keď nebudem po ruke. Ja som veľa času bola u rodičov, viac ako doma, potom som si povedala, že to obmedzím a nechodila som tak často. Zo začiatku bolo veľmi ťažké pre nás obe, keď som nechodila k rodičom každý deň, mne strašne chýbala a aj ona za mnou plakávala, ale povedala som si, že nemôžem navždy uprednostňovať ich pred sebou a odhodlala som sa urobiť tento krok. Zvykli sme si ale bola som po ruke, často sme boli spolu, keď bolo treba prišla som domov, keď ma potrebovali. Teraz ale by som potrebuvala ja pre seba urobiť další krok a presťahovať sa ďalej, lebo práca, partner, môj život. No ale aj keď na jednej strane túžim veľmi urobiť tento krok, láme mi srdce predstava, že by som nebola na blízku.
Neviem čo robiť, bojím sa či bude mať kto pomôcť keď nebudem po ruke, a veľmi túžim ísť, ale mám výčitky že jej tým ublížim. Pre mňa by bolo teraz najlepšie to sťahovanie aj kariérne. No na druhej strane je tu sestra, už si dlho lámem hlavu čo ďalej. Aj som premýšľala, že odložím moje plány ešte na nejaký čas, kým bude staršia a bude ma menej potrebovať. Ale potom tu je zas myšlienka, že už tak dlho odkladam svoje plány kvôli nej a chcem uprednostniť seba, ale tie výčitky sú silné. Asi celkom chaoticky výlev som sem napísala. Ale to hlavné je tu zhrnuté, čo si myslíte o tom?
Vela x sa neda urcit z pismeniek,ci je to urazka. Vedel by pomoct spracovat situaciu. Citila by si sa istejsie,pomohol by urcite v najdeni spravnej cesty.
Zlatko ty ma nemozes vytocit. Nepremietaj na mna svoje pocity . Brat pokec s psychologom ako uražku??? To je len v tvojej hlave. Psycholog by ti mal pomoct nie len ako ubezpecit sestru ze nezmiznes z jej života ale aj teba . Lebo ty to prehnane preživaš. Pomohol by ti spracovat tvoje vlastne pocity. Ani keby si mala 10 maloletych sestier ty nemas koli nim zanedbavat svoj život svoj rast svoje napredovanie. Aj ked sa ti moje slova nepacia nie je v nich nic zle . Prave naopak ale je to tvoj zivot ked nechces svoje problemy riesit fajn .
Ako daleko sa chces stahovat? Ja by som nesla, ale to som ja. Som taka povaha.
nečítala som všetky príspevky, ale mám potrebu ti napísať. Si perfektná a tvoja sestra je najšťastnejší človek na svete, že ťa má. A verím, že to obe celé zvládnete. Ak by si neodišla, v budúcnosti by si si to vyčítala. Doteraz si myslela na sestru a maminu a tvoju rodinu, je čas, aby si sa odmenila a myslela aj na seba. Zaslúžiš si to. Ale viem si úplne predstaviť ako sa asi cítiš a úplne presne ťa chápem. Tá túžba ísť a túžba ostať. Ale raz budeš mať aj ty svoju rodinu a tvoj partner by to nemusel chápať, resp. by mu to mohlo začať prekážať. V každom prípade, so sestrou si môžete denne volať, byť v kontakte, vidieť sa cez videohovor. Hlavne aby o tom vopred vedela, že odídeš, ale nebudeš ďaleko. Ukáž jej na fotkách tvoje nové bývanie, mesto kam ideš. Povedz jej, aké je to pre teba dôležité, ale ona tiež a preto budeš tu stále pre ňu. Mamka a ocino sa o ňu postarajú a ty ju budeš stále ľúbiť najviac ako sa dá 🙂 A keď sa ti podarí prísť domov, budete spolu. Prípadne cez prázdniny môže ísť ona k tebe na pár dní. Bolo by fajn, ak by si jej vo svojom novom bývaní, ak to pôjde, vyhradila nejaké miesto, ktoré bude na ňu čakať, keď príde. Bude vedieť, že s ňou rátaš a na ňu myslíš. Môžete spolu vybrať fotky, ktoré si nechá ona a dá si ich do rámčeka a rovnaký si kúpiš ty a spolu vyberiete fotky, ktoré si tam dáš aby si ju mala stále na očiach. Proste niečo takéto, aby vedela, že je pre teba aj naďalej dôležitá. A ty buď silná, viem, že je to pre teba strašne ťažké, ale si úžasná mladá žena a tvoje deti raz dostanú aj vďaka tvojej sestre úžasnú mamu 🙂
Autorka ja súhlasím s @miadi. Ty nie si jej matka. Si sestra. Matka jej nezomrela, žije. Tvojej sestre robíte dobrý zmetok v hlave a v pocitoch. A u tvojich príspevkov mám po prečítaní pocit, že ty si na ňu viac upnutá ako možno ona na teba. Ak si nevieš dať rady (sú v živote také situácie) asi je naozaj na mieste porozmýšľať nad odbornou radou (psychológ).
Sestra pôjde do puberty a ty čo? Budeš stále pri nej lebo je práve v puberte? Potom veď bude maturovať a pod.
Nie je to ľahká situácia, celkom som sa do toho vžila a ja sama neviem, ako by som to riešila. Kto nekracal v tvojich topánkach ťa tu ľahko zanalyzuje, ku niektorým "skvelým" radám radšej no comment, lebo sú to ozaj skvosty a škoda slov.
Ale mne sa tiež najviac pozdáva ísť sa o tom porozprávať s nejakým dobrým psychológom, že ako sestru na to pripraviť a ako postupovať aby to bolo pre vás obe čo možno najmenej bolestné 🤍 lebo ľahké to nebude, ale v živote veľa vecí nie je ľahkých ale vy stále budete mať jedna druhú. Ja by som skúsila vygooglit nejakého ozaj odborníka, niektorí dávajú poradenstvo aj online takže netreba sa limitovať len miestom bydliska. Som si istá, že nájdeš niekoho dobrého a pomôže ti (teda vám obom) sa na túto novú situáciu pripraviť, silno držím palce!
Možno ti pomôže info, že to nie je pre tvoju sestru až tak dobre, byť na teba naviazaná. Sama píšeš ze place za tebou. Časom môžu byť aj iné problémy. Až raz budeš mat vlastnú rodinu budeš vyťažená veľa a co keď do toho príde tvoja sestra za tebou a bude mať od teba očakávania, ako od rodiča a nie od sestry? Pripadne bude žiarliť na tvoje deti?
Ja som mala 13 keď sa mi narodil brat. Presne ako ty som sa oňho starala. Naučila som ho chodiť. Do škôlky s nikým iným nechcel ísť iba somnou. Keď bola naša mama v nemocnici dva mesiace ja som sa o všetko starala a oňho. Nakoniec som odišla bývať inde. Bolo to ťažké ale zvykli sme si. Bravala som si ho na víkendy a prázdniny. Keď niečo potreboval prišiel za mnou. To bude robiť aj tvoja sestra. Neodides jej úplne zo života. Brat je teraz v ťažkej puberte ale vie že som tu pre neho. Neútoč na @miadi chce ti pomôcť.
Si uzasna, nech sa rozhodnes akokolvek ❤️
Mam vysoke EQ aj IQ dakujem za tvoj mily koment . Ja nie som ta co tu mà problem . Zlatko volam aj moju neterku nemam k tomu slovu averziu. Mam aj par semestrou psychologie Takze nemam pocit ze som mimo. Tvoja mama je v poriadku stara sa o svoje dieta . Nikto nepotrebuje aby si bola vecne po ruke. Budu v pohode fungovat aj bez teba . Ty sa Mozno sama bojis zmeny stahovania nove mesto nova praca. Odputat sa od domova. Je uplne prirodzena sucast zivota ze dospele deti sa odstahuju.Deti su flexibilnejsie nez si myslis . Ona mà stale doma svoju mamu a otca to je pre nu ta najdolezitejsia vec ( to neber ako uražku vidim ze vsetko co pisem ta uraza) to su fakty . Ked to budes hrat v klude a v pohode aj sestra to bude brat menej tragicky. A ak sa nechces odstahovat tak len koli sebe . Nie je fer tvrdit ze koli sestre ktora bude bez teba ok. Nie je to fer voci nej. Teraz ani v buducnosti, chces ostat ostan. Koli sebe. Lebo tak ti to je prijemnejsie. Tuto obetu od teba nikto nežiada.
Myslím si, že aj tvojej mame to môže pomôcť. Tým, že takto berie vždy oporu v tebe, tvoj odchod jej dá možnosť naučiť sa väčšej sebadôvere vo svoje schopnosti.
Ja ju nepoznám, tak neviem presne, ako na tom je. Ale viem, že ak sa niekomu priveľmi pomáha, tak ten človek začne spochybňovať sám seba, či niečo zvládne, lebo má oporu v tom, že niekto iný to urobí za neho.
Začiatok môže byť náročný, ale ľudia sa prispôsobia. A možno sa v nich vyvinú schopnosti, ktoré sa nemali ako (väčšia samostatnosť, dôvera vo svoje schopnosti...)
A to ti vravím ako človek, ktorý je tiež veľmi citlivý a tiež má potrebu sa starať o iných. A tiež som často preberala zodpovednosť aj za to, čo nebolo moje (lebo som sa tak od detstva naučila. Čítala som to v knihe, že kde jeden rodič buď nie je, alebo nie je schopný byť rodičom- závislosti, depresie... tak ostatní členovia preberajú jeho úlohu. A stalo sa to aj tebe).
No, a tvoja sestra si môže zlepšiť vzťah s mamou.
A tým, že budeš bývať ďalej, sa jej zväčšia obzory. Budete chodiť autom, vlakom... uvidí nové miesta.
Si skvelá, že si takto pomohla keď mamina nemohla 💙 ale nerobte už dieťatku zo života chaoz, škodíš jej tým. Má oboch rodičov a Ty si jej sestra, nie mama. To že ju ľúbiš je v poriadku a krásne, ale ona sa na Teba príliš naviazala a Ty na ňu. Mala som to tak cely život, bola som extrémne naviazaná na babku. Až dospelá som si to uvedomila a pochopila. V podstate teraz keď mám vlastne deti nechápem, prečo to mama takto dovolila. Ona bola moja mama a ja som v živote potrebovala ju. Lenže už ma veľmi ťažko dokázala “dostať späť”. Mysli aj nato. Ale je to môj pohľad.
Miady nežije na Slovensku. V niektorých anglicky hovoriacich krajinách je oslovenie honey veľmi milo pôsobiace, nedá sa však používať v tom istom kontexte ako u nás. Veľa ľuďom žijúcim dlho von to nedochádza, lebo im je prirodzené ho používať v inom jazyku denne.
Skús spraviť nejaký kompromis, žiť si vlastný život a násť si, vyčlrniť si čas na sestru, kedy sa jej budeš venovať, napr. týždenne 1 deň, alebo 2 poobedia...bude spokojná sestra a aj ty.
@andreatytler ale to ze ju sestra vníma ako mamu , je jej chyba .Véd ani nebyvala s nimi v jednej domácnosti, toto patologické nastavenie musel niekto živiť a kto asi? Véd realna matka nebola nikde zavretá na psychiatrii, bola stále prítomná a poporodna depresia snáď netrvala 5rokov.Miadi to podľa mňa vystihla , nie mala ale staršia dcéra má problém, že sestru vníma ako svoje dieťa.
Ty potrebuješ "požehnanie" od tvojej malej sestri že môžeš odísť. Potrebuješ mať čisté svedomie a pocit istoty že to medzi vami neochladne. Si citlivá a tvoja sestra pravdepodobne tiež. Ja ťa uplne chápem, mal som to podobne. Preto rady typu "veď nie si jej matka, čo riešiš" sú síce racionálne ale v tomto prípade úplne odveci. Neviem kedy odchádzaš ale postupne ju pripravuj na to že budeš bývať ďalej a nebudete môcť byť spolu tak často. Ubezpečuj ju že ju máš vždy rada aj keď musíš odísť. Postupne sa stretávajte menej aj keď ešte bývate blízko seba. Viem že je to ťažké ale inak to nejde a vždy budeš mať dôvod ostať. Ona bude mať 20 rokov a začne žiť svoj život a čo potom ty? A horšie bude ak ostanete spolu po celý život lebo jednej bude ľúto urobiť krok od tej druhej. Aj také sú prípady. Je to veľká životná lekcia pre teba aj pre ňu, že treba robiť aj nepríjemné veci ak sa chce človek posunúť ďalej. Choď jej prosím príkladom. A kto vie, možno sa nakoniec budeš musieť vrátiť. Alebo možno ona príde v dospelosti za tebou a budeš jej vedieť pomôcť osamostatniť sa ďaleko od rodičov. Teraz sa s ňou o tom rozprávaj, je dosť veľká aby to pochopila, prijala a prispôsobila sa.
Podľa tvojich reakcií, si to ty,kto je viac naviazaný a nezvláda zmenu. A sama to zhorsujes svojej sestre.
Miadi ti dobre napísala,
@andreatytler vies co toto by sa dalo rovnako povedat o tebe. Ja si vobec nepremietam Moj vztah so surodencom do temy na MK . To je tak zjednodusene z tvojej strany a zneuzitie sukromnej informacie ktoru ty vies mimo MK z doverneho rozhovoru. Ani ta nenapadlo ze to moze byt nieco co nemam potrebu zdielat. Tak Keby som nevedela ze bezne tu o tom hovoris tak by som nepovedala ze ty si tu premietas svoje - mas darovane embrio a pre teba je to 6 r dieta vychovane sestrou pre teba je matka l Lebo u teba to tak je. Lenze toto vobec nie je vas pripad. Nazvala si matku tej 6r bio matka. Akoby to dieta odlozila svojej starsej dcere. Co sa ale nestalo . Jediny vztah ktory si do tohto premietam je vztah mojho muza s jeho o 11 r starsim bratom , ze na den otcov mu chcel dat polku svojej torty. S bratom mà vztah akoby on bol otec. Teba nenapadlo ze tento vztah surodencov kde si starsia sestra mysli ze je matka moze byt matuci a nie prave zdravy pre to 6r dieta . Lebo pre teba je matka ta co vychova. Lenze Ono mà svoju matku ktora ho vychovava. Ktora mala Asi poporodnu depresiu a kde dospela sestra prebalila plienky a pomahala .. Ja sa na to pozeram bez extremneho sentimentu co je najlepsie pre vsetkych . Prosim ta nerob zo sestry matku! Ona je sestra a ta 6r nema len bio matku ale normalne mà mamu . A ta by mala rozhodnut ak jej mladsie dieta potrebuje pomoc psychologa lebo starsi surodenec sa stahuje do ineho mesta . Sestra nie je rodic ani pravny zastupca. K psychologovi moze ist akurat so sebou aby jej pomohol sa rozhodnut co dalej .
Súhlasím s @miadi autorka vyhľadaj psychológa
Ja to chápem tak, že ju berieš ako svoju dcéru, keďže si ju prakticky vychovala. A v podstate ako keby si "opúšťala svoje dieťa". Z jednej strany je to naozaj obdivuhodné čo si pre svoju sestru a rodičov urobila, z druhej strany nie je to tvoje dieťa, na výchovu sú tam vaši rodičia. Vychovali teba, vychovaju aj sestru .. budete si volať , budeš chodiť na návštevy. Nikto neumiera. Neodkladaj svoj život.
Tvoja sestra ma 6. Pozvolna by sa aj tak o 2-3 roky odputava od matky. Myslim tym, ze obcas by radsej pokecala s kamoskami zo skoly ako byt stale s mamou. To uz zacinaju aj dobre priatelstva. Budete si volat kazdy den. To bude dobre. 🙂
