Ako zvládnuť presťahovanie detí do vlastnej izby?

Cítim sa ako najhoršia mama... Dnes sme deti presťahovali do svojej izby (4,5r a 2,5r). Už chodia spolu do škôlky na celý deň, aj tam spia a je to v poriadku. Do svojej izby chceli ísť už dávno no váhala som. Dnes sa postieľka pre mladšiu zlomila takže nebolo na výber, druhu kupovať nebudeme, posteľ ďalšia sa nám do spálne už nezmesti. Obedy spánok ôk, mladšia zaspala starší nie. Ôk.. Prišiel večer išli do postieľky, prečítali sme rozprávku, sedela som pri nich hádam aj hodinu a starší vyzeral, že zaspi za 5min keďže na obed nespal a ráno bol hore už o 6h. Muž prišiel, že nech ich nechám nech zaspia sami. Odišla som, trochu bol plač ale mladšia o chvíľu zaspala, lenže starší nie. Plakal tam asi hodinu (chodili sme na striedačku za ním ho ukludnit a zase sme šli preč) az zobudil mladšiu. Tak tam spolu plakali asi 15min,ptm starší zaspal a mladšia tam revala a chodila vkuse za nami asi 20min.nakoniec som išla s nou tam a držala ju za ruku kým nezaspí. Teraz spia.. Lenže. Muž je nasraty, že si aj tak vydobili to, že som bola s nimi. Doteraz som ich uspavala, resp.lezala som na svojej posteli, oni každý vo svojej. Lenže v poslednej dobe to už bolo tak, že zaspava Li aj 2h a fakt ma už nebavilo tam byt s nimi a mysleli sme ze keď budu vo svojej izbe už to prejde. Veľa sme sa o tom rozprávali, a chápali to, že oni budu tam a my v inej izbe. No teraz sa cítim upl e zle... 😔