Ako zvládnuť problémy s rodičmi?
Ako by ste riešili stretávanie sa,resp stretávali by ste sa s nimi ešte?Mám malé dieťa,ale mám bližšie k 40tke ako k 30tke a stretávanie s nimi je o nervy. Riešia každú blbosť a do všetkého sa starajú. Uvediem priklady:
1. Každé topánky čo mu kúpim sú údajne veľké. Po vyzuti už hneď kontrola či je podrážka mäkká a konštatovanie či môžu alebo nemôžu byť.
2. Pošlem fotky a namiesto buď zdržania sa komentu alebo podpísaniu v zmysle pozitivnom-ja by som mu dala hrubšie nohavice🤣Pričom prd vie aké nohavice má keďže podľa fotky asi nevidí,že?Nehovoriac o Tom,že dúfam že mal pančušky.
3. Neustále hodnotenie aký účes sa mu (ne)hodí a aká farba oblečenia sa mu (ne)hodí
4. Teraz vážnejšie veci-zatajovanie choroby, vraj majú ,,iba,,sopel a ešte som označená za bláznivú čo preháňa keď im poviem že keď sú chorí nech sú doma. Dieťa choré samozrejme 2-3dni na to. Argument ich..že ,,dieťa s chorobami rastie,,. To,že skončil už na infuzkach kvôli horúčkami keďže každú chorobu znáša zle hovoriť nemusím.
5. Hľadajú problém kde nieje..Divné dáva nohu, divné sedí atď..😡Deka na kočík neladi ku kočíku...
6. Keď bol miminko tak sme sa prechádzali s kočíkom a nič iné len mi furt už trhali kočík,že ako ho mám hojdat atď. Potom keď sme boli doma tak zas stále drž ho tak a inak. Toto robia ale každému takéto poučky.
7. Vyťahujú mi fľašku pre malého (keď tam ja niesom,že si odskočim atď)či je voda alebo mlieko dosť teple.
Ja už naozaj nemám na to nervy toto je len taký zlomok veci mali sme aj skaredsie hádky.
Ja si myslím že pri takýchto prípadoch je najlepšia úprimnosť s predpstrenim dôsledkov..
Čiže úprimne povedať čo ti vadí a ak nezmenia svoje chovanie smerom k tebe tak sa s nimi prestanes.stretavat.. keď sa tak bude diať ďalej, tak naozaj veľmi oddialiť čas keď sa ozveš alebo prídeš.. nemala by som výčitky, pretoze ak druhá strana nemá výčitky že sa mi neustále stará do života a robí zomna debila, tak prečo ja mám mať výčitky že zo seba debila robiť nenechám?
Btw ja som obmedzila stretávanie sa s ľuďmi pri ktorých sa cítim ako debil.. nie sú to rodičia ale pár v živote ich mám.. nevravím, že má občas nenapadne myšlienka či som urobila dobre, ale fakt je, že keď ich vidím pár krát do roka, nevytacaju ma ich poucovania tak veľmi ako keď sme sa vidavali častejšie..
Ahoj, nečítam diskusiu. Toto nie je o nich, ale o tebe. Da sa odstrihnut emocne, alebo fyzicky. Skúsila by som emocne, skrátila by som časy návštev, zastavila posielanie fotiek. Odporúčam knihu Nastavte si zdravé hranice. Teraz je ideálny čas na zavadzanie nových zvyklosti...nečakaj kým bude mať tvoje dieťa 5...6...rokov. To už ho mozu zacať manipulovat proti tebe. Robia ti stres, zle pocity...z nejakého dôvodu to trpis, postav sa za seba, s uctou a respektom. Ochráň sa. Držím palce
ked nepochopia normalne nastavenie hranic, obmedzila by som stretnutia, resp. ich na nejaku dobu ukoncila... pomaha to 😜
@princezna_bosorka stopla si takto vasich?Zmenili sa nastálo ci iba nachvilku?
Nečítam tu často diskusie,
ale tvoj príbeh ma zaujal.
Z tvojich odpovedí na jednotlivé rady a skúsenosti mamičiek vyplýva, že naozaj aktívne skúšaš
rôzne overené reakcie, aby si v danej chvíli situáciu riešila.
Podľa príspevkov, ktoré postupne do diskusie vkladáš zisťujem,
že tvoja mama resp. rodiča týmto spôsobim reagovali, či už v období tvojho detstva a aj v dospelosti. Predpokladám, že takýto spôsob komunikácie,
musel nutne na tebe zanechať následky ( neuraz sa prosím, aj keď mi nie sú známe jednotlivé situácie do podrobností ), dovolím si to konštatovať. Keďže je to dlhodobá záležitosť, sú to zrejme povahové črty tvojich rodičov, ich spôsob komunikácie nielen v rodine, ale aj v širšom okruhu.
V určitých pozíciách si zrejme
dávajú pozor a vedia sa ovládať,
majú rešpekt, napr. nadriadený v práci a pod., no tým to končí.
Neriešim životné situácie radikálne, skôr sa pokúšam o obrúsenie hrán a dohodu, aby ľudia vedeli vedľa seba slušne fungovať. Ale keď dôjde k vyčerpaniu všetkých dostupných prostriedkov, treba využiť aj krajné riešenia. Ty si musíš zodpovedať,
koľko toho ešte znesieš, alebo už nastal čas riešiť situáciu radikálne. Ak si v tom žila od malička, to neustále podceňovanie, je to určitý druh psychického teroru a človek musí prejsť dlhú cestu, aby sa z toho vymanil a vôbec si to uvedomil,
že to takto fungovať nemá.
Ide hlavne o tvoje dieťa, ktoré
vníma tento druh nezdravej komunikácie. Rodičov nezmeníš,
ale pri občasnom stretnutí, narodeniny,..stretnutie na Vianoce, môžeš docieliť, že hodinu, dve, budú obaja schopní
komunikovať štandardne.
Potom ešte môžeš vyskúšať
stretnutie mimo domu, napr.
oslava narodenín vnúčaťa,
nech sa s ním potešia a uvidíš,
akým smerom sa to bude uberať.
Ak tento čas nevyužijú zmysluplne, ale len na útoky na tvoju osobu a neopodstatnené výroky, budeš zvažovať ďaľšie riešenia. Veľa šťastia.
@jasla
Je mi ľúto, ako sa vyvinul tvoj životný príbeh. Museli to byť strašné chvíle, keď ani v takýchto hraničných a veľmi, veľmi ťažkých chvíľach nedokázala tvoja mama prejaviť ľudskosť a podporu svojim najbližším. To sa nedá ničím ospravedlniť.
Prajem Ti, aby si mala v živote okolo seba už len skvelých a empatickyých ľudí.🍀
@dismonika
Čítaj pozorné.
@priscilla07 predpokladám, že označenie nepatrilo mne...
Vieš, mám s tým skúsenosti. Mne to trvalo roky, kým sme to upratali. Neviem, či to nebude tým, že som pubertu vlastne ani nemala. Takže si nemali ako uvedomiť, že je na čase sa správať k dospelej dcére inak.