Ako zvládnuť syndróm prázdneho hniezda po odchode dieťaťa?
V pondelok moja 17rocna dcera odisla do USA, bude tam studovat cely buduci skolsky rok. Velmi som ju v tom podporovala a tesim sa velmi, ze je ambiciozna a plni si svoje sny. Vedela som, ze mi bude chybat, ze budem aj smutna, ale necakala som ako ma tieto emocie prevalcuju 😞 Vojdem do jej izby poliat kvety a placem, periem jej veci a zase placem, vidim v kuchyni jej salku a zase plac. Prepadne ma to aj viac krat za den. Mam pracu, ktora ma bavi, chodim cvicit, mam kamosky, svoje zaluby, doma mam este mladsiu dceru. Nenudim sa a nesedim a nevyplakavam do vankusa, ale ten smutok za dcerou je akoby stale vo mne pritomny. Rozpravala som sa s kamaradkou, ktora mala tiez dceru v zahranici, tak vraj je to normalne, ze ona plakala prvy mesiac nonstop. Druha kamaradka mi hovori, ze ci som blba, ze sa s nou mam tesit, ze odisla zo SK, ze to tu nema buducnost. Ja sa s nou tesim, jasne. Pred dcerou urcite neplacem, nesmutim. Ja by som chcela velmi prekonat ten smutok ale neviem ako 😞 Akoby som stratila radost zo zivota 😞 Rada citam knihy, ale teraz chytim knihu do ruky a netesi ma to, neviem sa sustredit. Pustim si film a po case zistim, ze neviem o com vlastne je. Chcela som ist s kamoskou na masaz, ale zistujem ze sa na to ani netesim. Fakt ma akoby vsetko prestalo bavit.
Tie, ktore ste si tym presli, viete mi nieco poradit? Co by mi trosku pomohlo? Prestane ten smutok niekedy? Chce to len cas?
Prosim o slusne komentare a prosim piste hlavne tie, ktore ste si tym presli/ prechadzate. Je to pre mna citliva tema a naozaj ma to trapi. Dakujem.
@anonym_autor velmi ta chápem. pomôže, ak sa budete casto kontaktovat, volat, videohovory, písať.... bude to horsie, keď dcera po case nebude mat cas... ale zase, isla na rok, vrati sa ti
Mne pomáhalo keď sa dcéra často ozývala, aj viackrát za deň, hocičo sa opýtala, poslala fotku, ... Aj úplne sprostosti, nie že by potrebovala poradiť, len tak proste s nami zdieľala čo robi. Mala som pocit akoby bola doma. Horšie keď už potom mala povinnosti a nemala čas (a niekedy pochopiteľne ani chuť) mi vypisovať.
Autorka, prve tyzdne su najtazsie pre obe strany. Nam nase starsie odislo takto v 16.
Ale aspon, ze to bolo UK a tak dieta casto lietalo domov na prazdniny. Nakoniec tam ostalo 2 roky, zmaturovalo a potom sa rovno presunulo do inej EU krajiny na univerzitu. Medzicasom uz aj dostudovalo, minuly rok sme boli na promocii. Sme hrdi na nase deti (mladsie bude teraz maturovat tu a tiez ide do zahranicia na VS)😊
Však dnes sú videohovory a neobmedzene telefonovanie
Ja keď som odchdzala do zahraničia tak som volala domov presne 3 min a rýchlo som skladala 🤣🤣🤣🤣🤣
Ja mam 2 dospele deti daleko a casom si clovek zvykne. Co ine narobis? Len udrziavat kontakt a dat im vediet, ze sa vzdy mozu a maju kam vratit.
Dopraj si čas. Odznie to, nebude to trebárs o 2m také intenzívne. Uvidíš keď bude zdieľať svoje zážitky, nebudeš sa cítiť takto slabá.
@anonym_autor prešla som si tým. Dcera odisla po maturite do USA na univerzitu na 5 rokov. Keď som čitala o tvojich pocitoch tak sa mi to všetko vratilo, čo som zaživala. Tiež som plakala niekolko krat cez deň, doma, na ulici, v obchode nič ma nebavilo. Ešte bola doma o rok staršia dcera, ale jej tak chybala sestra ze si v USA vybavila prácu na rok a odišla do jej blizkosti, aby mohli byť spolu. Ešte k tomu manzelovi diagnostikovali vážnu chorobu, bolo to vsetko najhoršie obdobie mojho zivota. Čo som urobila? Kvoli mojim úzkostnym stavom a strachu o vsetkych som vyhladala psychiatricku, predpisala mi Seroxat a ten mi naozaj pomohol a pomáha dodnes. Beriem ho už asi 23 rokov, lebo ani jedna dcera sa už nevratila a vydali sa. Manžel sa zázrakom vyliecil a chodime spolu navstevovať deti a vnúčatá. Nevybrali sme si to, ale rešpektujeme ich rozhodnutie a snažim sa s tým žiť. Takze ak ťa ten smutok za pár tyždňov neprejde alebo sa nezačne tlmiť, psycholog ti pomože. Neboj sa liekov, ja ich beriem vyše 20 rokov kazde rano vďaka tomu možem normalne žiť. Viem si predstaviť čo zaživaš, ako bude plynúť čas bolesť bude znesitelnejsia, uvidiš. Mne vela pomáhajú videohovory. Nechaj bolesť plynuť, teš sa že sa naučí perfektne angličtinu a získa cenné životné skúsenosti. Bude to dobré, uvidiš. 🤗
Dcera nemoze letiet domov, ani my nemozeme ist prvy polrok za nou. Ani sa nedoporucuje, aby sme s nou casto volali, pisali. Je v hostovskej rodine a na to, aby si zvykla, zaclenila sa tak z agentury nedoporucuju casty kontakt, tj.nie denne si volat. A tiez nema cas, vybavuje si tam milion veci, vsetko je pre nu nove, o chvilu jej zacina skola, bude sa aktivne venovat sportu. Plus 7 hodin casovy posun. Piseme si kazdy den, pomaha mi to ked pise ale iba kratko. Prave teraz je ten smutok hrozny 😞 Ide vikend, mame plany s mladsou dcerou ale vo mne vnutri je smutok. Navonok sa usmievam, venujem sa mladsej dcere ale vnutri placem.
Normalne som vesely clovek. Viem si zivot uzivat. Aj som celkom pragmaticky uvazujuca, chapem ze pre dceru je to do zivota dolezita skusenost, ze si plni svoje sny. Len ako to v sebe spracovat. Snazim sa nutit do aktivit, aby som nemala cas na smutok, ale chyba mi ta radost zo zivota.
Dakujem ze pisete svoje skusenosti. Pomaha mi to. Velmi sa o tom nemam s kym rozpravat. Kamosky to akoby nechapu alebo zlahcuju. A pred manzelom a dcerou smutit nechcem.
@anonym_autor prešla som si tým. Dcera odisla po maturite do USA na univerzitu na 5 rokov. Keď som čitala o tvojich pocitoch tak sa mi to všetko vratilo, čo som zaživala. Tiež som plakala niekolko krat cez deň, doma, na ulici, v obchode nič ma nebavilo. Ešte bola doma o rok staršia dcera, ale jej tak chybala sestra ze si v USA vybavila prácu na rok a odišla do jej blizkosti, aby mohli byť spolu. Ešte k tomu manzelovi diagnostikovali vážnu chorobu, bolo to vsetko najhoršie obdobie mojho zivota. Čo som urobila? Kvoli mojim úzkostnym stavom a strachu o vsetkych som vyhladala psychiatricku, predpisala mi Seroxat a ten mi naozaj pomohol a pomáha dodnes. Beriem ho už asi 23 rokov, lebo ani jedna dcera sa už nevratila a vydali sa. Manžel sa zázrakom vyliecil a chodime spolu navstevovať deti a vnúčatá. Nevybrali sme si to, ale rešpektujeme ich rozhodnutie a snažim sa s tým žiť. Takze ak ťa ten smutok za pár tyždňov neprejde alebo sa nezačne tlmiť, psycholog ti pomože. Neboj sa liekov, ja ich beriem vyše 20 rokov kazde rano vďaka tomu možem normalne žiť. Viem si predstaviť čo zaživaš, ako bude plynúť čas bolesť bude znesitelnejsia, uvidiš. Mne vela pomáhajú videohovory. Nechaj bolesť plynuť, teš sa že sa naučí perfektne angličtinu a získa cenné životné skúsenosti. Bude to dobré, uvidiš. 🤗
@dceramamababka ach, musela si to mat velmi tazke ked sa este aj choroba manzela pridruzila 😞 To si nechcem ani predstavit.
Ja antidepresiva brat nemozem, mam problemy s pecenou. Psychologicku som zvazovala, ale este pockam, nechcem tam hned po par dnoch utekat. Myslela som ze mi pomoze ist chvilu k mojim rodicom, aj s mladsou dcerou. Mala som taky pocit, ze chcem byt s rodinou, s blizkymi. Ale moja mama mi stale place do telefonu, tiez jej chyba vnucka. Tak k nej asi nepojdem, nechcem teraz pocuvat jej obavy.
Snad ten cas trosku pomoze a budem to lepsie znasat. Velmi by som chcela.
@anonym_autor macka/ pes, kamoskina mama takto riesila
@dceramamababka ach, musela si to mat velmi tazke ked sa este aj choroba manzela pridruzila 😞 To si nechcem ani predstavit.
Ja antidepresiva brat nemozem, mam problemy s pecenou. Psychologicku som zvazovala, ale este pockam, nechcem tam hned po par dnoch utekat. Myslela som ze mi pomoze ist chvilu k mojim rodicom, aj s mladsou dcerou. Mala som taky pocit, ze chcem byt s rodinou, s blizkymi. Ale moja mama mi stale place do telefonu, tiez jej chyba vnucka. Tak k nej asi nepojdem, nechcem teraz pocuvat jej obavy.
Snad ten cas trosku pomoze a budem to lepsie znasat. Velmi by som chcela.
@anonym_autor inak ja nechapem to ich obmedzovanie kontaktu, v 17 si zvyknes na cokolvek. Ako ked jej nebudes plakat do telefonu, tak sa nema co stat. Ja som tiez isla od rodicov, ale tiez mi vedia chybat. Hoci som so zvykla, ale kazdy den spolu volame. Tiez si museli zvyknut, ze sa nevratim. Ale aspon sa vidime kazdy mesiac osobne
Preto sa od malicka snazim detom vstepovat ze prvorada je rodina,byt pokope. A ze aj na Slovensku sa da zit dobre. My sme tu spokojni. Mne keby dieta odide do zahranicia tak moj zivot skoncil.
@dceramamababka ach, musela si to mat velmi tazke ked sa este aj choroba manzela pridruzila 😞 To si nechcem ani predstavit.
Ja antidepresiva brat nemozem, mam problemy s pecenou. Psychologicku som zvazovala, ale este pockam, nechcem tam hned po par dnoch utekat. Myslela som ze mi pomoze ist chvilu k mojim rodicom, aj s mladsou dcerou. Mala som taky pocit, ze chcem byt s rodinou, s blizkymi. Ale moja mama mi stale place do telefonu, tiez jej chyba vnucka. Tak k nej asi nepojdem, nechcem teraz pocuvat jej obavy.
Snad ten cas trosku pomoze a budem to lepsie znasat. Velmi by som chcela.
@anonym_autor myslím že si racionalna a posobiš na mňa ako silná osobnosť. Dokážeš posúdiť veci a vieš čo máš robiť aby si sa nezblaznila z toho smútku. Podľa mňa všetko co potrebuješ je čas na spracovanie, robiť veci ako predtym, zvykať si že prisiel čas a deti si cvičia kridla aby raz z toho hniezda mohli vyletieť. 🫠
@anonym_autor Ahoj. Ja som tieto pocity vôbec nemala. Práveže som sa strašne tešila a prežívala som tu radosť spolu s dieťaťom. To moje sa tam malo strašne dobre, zriadila som si prvý krát instagram a pozerala fotky a prežívala som to spolu. Ale naozaj veľmi málo bolo času na telefonáty, tam je mimoškolský život veľmi dôležitý.
Do ktorého štátu išla?
@anonym_autor myslím že si racionalna a posobiš na mňa ako silná osobnosť. Dokážeš posúdiť veci a vieš čo máš robiť aby si sa nezblaznila z toho smútku. Podľa mňa všetko co potrebuješ je čas na spracovanie, robiť veci ako predtym, zvykať si že prisiel čas a deti si cvičia kridla aby raz z toho hniezda mohli vyletieť. 🫠
@dceramamababka Dakujem ❤️
@sweaaa missouri
@anonym_autor dostala štipendium či ste sa plasli po vačku?
@anonym_autor Ahoj. Ja som tieto pocity vôbec nemala. Práveže som sa strašne tešila a prežívala som tu radosť spolu s dieťaťom. To moje sa tam malo strašne dobre, zriadila som si prvý krát instagram a pozerala fotky a prežívala som to spolu. Ale naozaj veľmi málo bolo času na telefonáty, tam je mimoškolský život veľmi dôležitý.
@sweaaa ja sa s nou velmi tesim. Naozaj. Bol to jej sen a ja som ju v tom velmi podporovala. Dcera je velmi sikovna pokial ide o studium, podporim ju aj v tom, aby studovala na univerzite v zahranici. My sme ako rodina zili 10 rokov v zahranici, ked boli deti male. Nie som fixovana na SK. Mna len prekvapil a prevalcoval ten smutok. Necakala som to v takejto miere. Rada by som to spracovala, ale zatial to vobec nejde. Mozno je to este prilis kratko. Ale nechcem sa v tom utapat, preto hladam rady, ktore mozno inym mamam pomohli.
@anonym_autor dostala štipendium či ste sa plasli po vačku?
@karolinakr v ramci tohoto programu nie su stipendia, platili sme
No hlavne ju kontroluj či dostatočne tvrdo bojuje o vhodné predmety v škole. Aby mala čo najviac predmetov zhodných s SK. Robia s tým problémy. A neboj, bude sa ozývať, keď jej budú chýbať peniaze 😃
@anonym_autor skús sa zamyslieť nad tým, ako to musí pôsobiť na mladšiu dcéru, či sa necíti nedôležitá a menej hodnotná, keď matka v kuse smoklí za jej sestrou
@anonym_autor skús sa zamyslieť nad tým, ako to musí pôsobiť na mladšiu dcéru, či sa necíti nedôležitá a menej hodnotná, keď matka v kuse smoklí za jej sestrou
@danica2711 pred mladsou dcerou nesmoklim, nie je doma, je na prazdninach u tety. Ani pred nou plakat neplanujem.
A nevyplakavam ani pred muzom ani pred kamaratkami. Vtedy som schopna o tom uvazovat triezvo. Smutok je vo mne vnutri a slzy mi vyhrknu necakane pri roznych situaciach, ktore mi starsiu dceru pripomenu.
@danica2711 pred mladsou dcerou nesmoklim, nie je doma, je na prazdninach u tety. Ani pred nou plakat neplanujem.
A nevyplakavam ani pred muzom ani pred kamaratkami. Vtedy som schopna o tom uvazovat triezvo. Smutok je vo mne vnutri a slzy mi vyhrknu necakane pri roznych situaciach, ktore mi starsiu dceru pripomenu.
@anonym_autor mne pomohlo za ñou casto chodit, ale bolo to len 3 hodiny letu. Prvy rok kazdy mesiac bud ja do Madridu alebo ona na ostrov. Takisto sme boli nonstop v kontakte a stacilo mi, ze mi vecer zavolala, ze je ok, po veceri a pojde spat. Byvala v prenajatom byte s kamoskou z detstva.Ale teda tiez som si na zaciatku porevala
Tak načo ste ju poslali až do USA veď v Európe sa dá tiež uchytiť, je to bližšie a mohla by si za nou chodiť častejšie. Ináč kolega hovoril, že ma brata v USA a je tam za nim každého polroka, takze to nie je až taká tragedia
spomen si na veci , knihy , kurzy, divadla, podujatia, šitie, čokolvek čo si vždy chcela a nebol čas
tak teraz ho máš využi ho
je to super že máš tak uspešnu dceru že ide vonku študovat ...
zamestnaj sa , tanečny kurz, jazykovy kurz , začni upratovat triedit veci , zamestnaj sa proste .....
Preto sa od malicka snazim detom vstepovat ze prvorada je rodina,byt pokope. A ze aj na Slovensku sa da zit dobre. My sme tu spokojni. Mne keby dieta odide do zahranicia tak moj zivot skoncil.
@anonym_324ce2 k čomu je dobrá takáto fixácia , nerozumiem
nie je tvoja osobna vec na poličke ... nebran im žit si podla seba ... a je jedno kde ..ked zomrieš pomyslela si na ne čo bude ??? daj im volnost ...
Tak načo ste ju poslali až do USA veď v Európe sa dá tiež uchytiť, je to bližšie a mohla by si za nou chodiť častejšie. Ináč kolega hovoril, že ma brata v USA a je tam za nim každého polroka, takze to nie je až taká tragedia
@katulienkax nikam sme ju neposlali, bol to jej velky sen ist studovat do Ameriky, vyskusat si americky skolsky system. Ja ju v tom uplne podporujem. Len mi je za nou velmi smutno a hladam rady od tych, ktori si tym tiez presli, ako svoj smutok spracovat. Pomaha mi uz len to ze o tom pisem a ze ma ludia neodsudia, nekritizuju ale pochopia ma a snazia sa ma povzbudit. Kazdej jednej, ktora ma tu slovne povzbudila, dakujem ❤️ velmi to pre mna znamena. Ak nevies poradit z vlastnej skusenosti, tak ma prosim nekritizuj, naco/ preco sme tam dceru poslali.
spomen si na veci , knihy , kurzy, divadla, podujatia, šitie, čokolvek čo si vždy chcela a nebol čas
tak teraz ho máš využi ho
je to super že máš tak uspešnu dceru že ide vonku študovat ...
zamestnaj sa , tanečny kurz, jazykovy kurz , začni upratovat triedit veci , zamestnaj sa proste .....
@sara07 ano, snazim sa najst si nove konicky, vratit sa k starym zalubam a vyplnit si cas, ale vsetko co robim, ma netesi 😞 vcera som sa stretla s kamaratkou, chvilu to bolo fajn, nasmiali sme sa a potom prisiel ten smutok, slzy mi z nicoho nic vyhrkli do oci. A to ja taka nie som, ze by som hned plakala a vonku medzi ludmi uz vobec nie.
Mozno ten cas potrebujem a skusim sa viac venovat konickom, chodit medzi ludi, aj ked ma to teraz netesi, aspon mi ten cas rychlo prejde.
V nedelu pride domov mladsia dcera, mozno mi to pomoze, ked ju tu budem mat.
@anonym_autor To prejde. Prve tyzdne budu taketo,ale postupne to prejde,len musis vydrzat.