Ako zvládnuť vzťah s kritickou mamou?

@anonym_autor s mojou je to tiez niekedy komplikovane. Tiez som sa napocuvala, ze preco uspavam syna kazdy den, to mal syncek tak 2-3 roky, ze brat len odnesie deti do postielky ci postele a tam ostanu a zaspia... Zbytocne som vysvetlovala, ze je to pre mna vacsinou jedina chvilka dna, kedy mam ja taku chvilku pokojnu, ze inak je stale cosi treba robit a ze jednoducho ta polhodinka pre mna je taky pekny cas, kedy sme spolu sami dvaja v pokoji. A ze urcite ho nebudem uspavat este aj v 15 rokoch, ale kym to potrebuje a chce, chcem tu byt pre neho. Potom som zase pocuvala ako jemu dovolim, co som dceram nedovolila. Som jej vysvetlila, ze aj mladsej dcere som dovolila to, co najstarsej nie. Starsia do 3 rokov nejedla kupene sladkosti ani TV nepozerala, mladsia okolo 2,5 roka uz ano, lebo tak uz to bolo ine, ked videla, ze sestra ma. A ze jednoducho kazdy clovek, aj mama, sa vyvija a meni pohlad na mnohe veci a to, co sa mi kedysi zdalo podstatne, som medzitym pochopila, ze az take dolezite nie je.
Medzitym som si odsledovala, ze ked je mama u nas 4 dni, to je presne tak akurat. Tolko v pokoji zvladne, potom jej uz vadi vsetko mozne. Takze navstevy vzdy planujem takto. Ked ma kritizuje telefonicky, zo dva dni sa jej neozvem a hned je konverzacia potom ina.
Tym nechcem povedat, ze robim vsetko dokonale, to zdaleka nie, ale robim veci najlepsie ako viem.
Nuz tak ale my sme uz riesili vsetko mozne, aj take, ze jej vadilo, ze manzel zavesil uterak na balkone nakrivo a ze sa cuduje, ze mi to nevadi, mne, co som taka puntickarka (akoze jasne, ze som to videla, ale nebudem teraz z toho robit dramu, uterak som vzdy prevesila a hotovo, otazka par sekund). Potom nas o siedmej vecer vyhanala z obyvacky (spavala tam na gauci), nech uz ideme, ze ona uz chce ist spat (doma chodi okolo deviatej spavat)... Bola som ako medzi mlynskymi kamenmi, manzel na jednej strane, mama na druhej. Potom som im obom povedala svoje, tak sa urazila a vyse roka u nas nebola.... potom sa tie vztahy ciastocne napravili, ale ten odstup tam ostal a ostane uz asi navzdy... Odvtedy uz vzdy rozmyslam, co jej poviem a co nie, uz sa jej neviem zverit s nicim, co je pre mna realne dolezite. Skor sa snazim rozpravat uz iba o nejakych "nekritickych / neutralnych" temach.
S dcerami v teenagerskom veku, ktore to samozrejme vnimaju, sa o tom otvorene rozpravam a sama sebe vzdy pripominam, ze ked sa raz osamostatnia, necham ich zit svoj zivot podla ich predstav. Cvicim sa v tom uz teraz, ked sa ma kolkokrat opytaju ako sa mi paci, ako sa obliekli a nasminkovali. Ked je nieco naozaj uz moc, tak im to poviem, ale pokial je to v pohode, len mne sa nepaci to konkretne tricko napr. tak len poviem, ze ja sice tuto farbu / strih nemam rada, ale ked sa v tom citia dobre ony, to je najdolezitejsie.

@anonym_autor co sa nechavaš takto deptať?

Vrchol vsetkeho bolo, ked sme cakali synceka, nechala som dcery, nech jej to povedia ony, ked s nimi budeme u mamy... Jej reakcia bola taka, ze sa na mna pozrela s otazkou v ociach a potom bolo asi 5 nekonecne dlhych minut ticho, aj ked dcery sa jej pytali, ci pocula, co povedali a ci sa tesi... nic, ticho. Trapne ze viac sa uz nedalo... tak som potom zacala o niecom inom temu. Ked som bola v 29 tt so syncekom v nemocnici kvoli predcasnym kontrakciam a hroziacemu porodu, pisala som jej z nemocnice, co sa deje a dva cele dni sa mi ani neozvala, nezaujimala sa, co sa deje, ci vobec syncek zije, ci sa narodil (nakoniec sa podarilo predcasny porod zvratit a este som ho aj prenasala). Tak ale dodnes mam pocit, ze jeho ma menej rada ako dcery... Ci je to kvoli pohlaviu alebo preco, ani srnka netusi... Este aj aby mu prisla na krst, som ju s placom musela prosit... Keby slo len o mna, netrvala by som na tom, len ma to mrzelo kvoli syncekovi do buducnosti, ze mu bude luto, ked bude na fotkach vidiet, ze pri sestrach na krste bola a pri nom nie.
Ono celkovo tie rozhovory medzi nami ochladli. . Hlavne kvoli tomu, ze ked som povedala nieco, co deti vyparatili (len tak pre zaujimavost, ved to je normalne, ze deti obcas aj vystrajaju / hadaju sa / donesu zlu znamku...), vzdy som citila jej odmietavy postoj... Takze uz su nase rozhovory viac-menej o tom, co sme ktora varili, ci niekam poobede pojdeme a o chorobach deti...
Beriem to ako lekciu pre seba do buducnosti a sama sebe vzdy pripominam, ze ked sa raz osamostatnia, necham ich zit svoj zivot podla ich predstav. Ze ja uz mam teraz prilezitost vychovavat deti ako myslim, ze je najlepsie, takisto mena som im dala, ake som chcela, aj zivotneho partnera som si uz mala sancu vybrat... a to iste pravo raz budu mat aj dcery a syn. A aj ked to nebude podla mojich predstav mozno, budem to respektovat. To je vsetko co by som ako dospela dcera potrebovala od svojej mamy. Respekt a vypocutie.

@anonym_autor nehádaj sa s ňou, akonáhle ťa začne kritizovať, dovi dopo. Zlož jej telefón, vypoklonkuj ju z bytu a hotovo. Normálne jej povedz, že už aj deti z nej majú traumu a že ak sa nezmení, tak neuvidí ani vnúčatá ani teba. Máš 40 a dávaš si skákať po hlave. Pritom máš podporu manžela. Ja to nechápem.

a to, že jej robiš boxovaci pytel, ako tebe pomaha a v čom ti to je osožné?

@anonym_8efe09 Ja podobne

@anonym_autor úplne by som sa od nej ostrihla, Dúfam, že od seba bývate aspoň 200 km

@anonym_autor kým sa k tomu budeš stavať štýlom - je to predsa moja ´mama a potrebujem nejakú výhovorku, tak to budeš mať tak, ako to máš teraz. Rád si dostala kopec, ako s nimi naložíš, je na tebe

Pozri sa treba buď úprimný rozhovor a hranice ktoré budete dodržiavať alebo jej to napíš do messengeru ak za nezlepší tak utni kontakt skôr ako to tvojho muža prestane baviť a požiada o rozvod

@anonym_autor ja som mojej raz polozila telefon, lebo uz som mala dost jej reci a nevyziadanych rad.
Si dospela, mas narok na svoj kludny zivot a nenechaj si ho nicit takou mamou.
Ja radim obmedzit kontakt s nou na tebe unosnu mieru.

Mňa by zaujímalo, ako tie terapie prebiehajú, keď ti to doteraz vôbec nepomohlo. Nemas odvahu uviesť do praxe odporúčané rady? Ja mam za chvíľu 50, s mamou aj bývam, tiež so mnou niekedy jedna jak s malým deckom, ale ja sa vždy ohradim, tak je potom zas chvíľu pokoj. Toto, co ty opisujes, by som ja nedala.

@anonym_autor tam netreba kričať,to je presne reakcia ktorú Tvoja mama od teba čaká....čo nečaká...je kľudná reakcia ,alebo žiadna reakcia.k tomu ešte slovná podpora od manžela..a je vybavené .z vlastnej skúsenosti mám nacvičené že tichý hlas, pomalé rozprávanie a ton hlasu trošku hlbsi ako máš zvyčajne....robia divy 😉

@anonym_autor moja mama mala svojho casu podobne maniere, aj ked nie az v takej miere ako tvoja. Ale tiez vedela skritizovat vsetko 😂 raz k nam prisla a ze preboha okna mam spinave. No ano mami, mam. A to sa nehanbis pred muzom (vtedy sme spolu zacali byvat). Nie mami, on ma zdrave ruky nohy, moze ich umyt on ked mu to bude vadit, mne sa teraz nechce. Nemala by si jest tolko sladkeho, priberies - ano mami, priberiem a bude to moj problem, nie tvoj. Proste vo vsetkom som jej dala za pravdu ale zaroven jej jasne dala najavo, ze to menit nebudem a spravim si tak, ako uznam za vhodne. Ak chcem konkretnu radu alebo nazor, tak sa jej opytam, tie nevyziadane som vyriesila takto a postupne prestala so mnou bojovat.
Neboj sa toho a uz vobec sa neboj toho, ze by nieco nepredychala, pripadne jej porad nech hyperventiluje do sacku, nech neodpadne 😃

@anonym_autor tvoja mama ma všetko dokonale?jej nespokojnosť a perfekcionizmus prenáša na teba.Povedz, že sa ti pokazila kamera a videohovor nebude.Mama je to moja rodina my sme takto spokojní a prehod tému na niečo iné.Je to strašne smutné, lebo ťa stále kritizuje, ponižuje.Nestaraj sa do toho, kedy pôjde mala na krúžok sa rozhodneme my...ja mám vzdelanu kamarátku má dobrú prácu riadi ľudí, ale mamy sa boji a má pred ňou rešpekt.Uz je na dôchodku bývalá profesorka chodí pre vnučku a venuje sa jej a kamarátke povie aký má bordel a nech zatiaľ poupratuje, kým sa vrátia z prechádzky.A to by sa zo zeme dalo jesť všetko na svojom mieste.Raz som bola u nej mala prísť mama všetko začala lestit, topánky ukladať a 43 r žena a tak sa boji maminho pohľadu a kritiky.
A už to kamarátka prenáša na deti príde babka poupratujte, rýchlo ústa umyť všetko dokonale, aby bola babička spokojná akú úzasnu zodpovednú dcéru vychovala.My sme boli chorí a zastavila sa tu mama a mala veľký problém, že toľko malín máme a všetky uschli, lebo ich nikto neobral.Nakricsaa som na ňu, že sú mi ukradnuté maliny, keď som mala angínu a týždeň ležala, že keď chce nech ich chodí sama oberať.Nech mi vyráta koľko pohárikov džemu by to bolo.Uplne nepodstatná vec, keď sme 4 ležali v horúckach.Som jej povedala, že má maniere všetko spotrebovať a, že sa začína podobať na deda na ktorého vždy nadávala.Su uhorky treba prísť, príďte pre jablká polovica hnila...keď je tvoja mama ako moja svokra niektorých ľudí môžeš vyhodiť dverami prídu oknom.Idu si stále svoje len, aby boli dôležití a mali moc

Presne viem o čom píšeš, aj to aké je ťažké postaviť sa voči tomu, pretože už vieš čo príde... výčitky, citové vydieranie, urazenie sa. Moja rada je nevysvetľuj, neobhajuj sa, povedz svoje stanovisko jasne a bez diskusie. Presne štýlom, že ona už mala šancu vychovávať dieťa teraz si na rade ty, jasné, že ti na to povie, že ona je babka a ona chce len dobre. Ideálne na jej zľahčovanie a výčitky už nereaguj, ak bude pokračovať jednoducho sa dvihnite a odídte. Návštevy tak max 2 hodiny, alebo len nechaj deti, manžel sa ťa tiež určite môže zastať, moja mama aj vďaka tomu pochopila, že si veľa dovoľovať nemôže, ale môj muž ju dokázal tak vtipne odpálkovať, že sa za to ani uraziť nemohla lebo nejak nebolo za čo. Naposledy som tak oznámila, keď sa starala do oslavy mojej dcéry, že tam bude veľa ľudí a načo voláme aj švagra a podobne, že oslavu organizujeme my s manželom a tak sme sa rozhodli a ďalej o tom nemienim diskutovať. S takou malou dušičkou som to hovorila, ani som sa jej pri tom nedokázala pozerať do očí, radšej som sa pozerala na dcéru ako sa hrá. Hneď ako som to povedala som čakala všetko od výčitiek cez plač, sebaľútosť, urazenie po to ako si to dovoľujem takto s ňou hovoriť. A neprišlo nič, hrobové ticho, ktoré som prelomila zas až ja, keď som sa začala rozprávať ale s dcérou. Na oslavu normálne prišla bez akýchkoľvek pripomienok. Ani tvoja mama nebude vedieť možno ako reagovať keď na jej útoky a kritiku odpovieš kľudne a rozhodne. Je to veľmi ťažké, ja som to riešila až s psychiatrom takže psychológ určite tiež pomôže. Možno skús nájsť niekoho iného ak ten u ktorého si bola nepomohol. Mne to veľmi pomohlo, pretože ešte ohľadom mojej svadby sa starala do všetkého a to bolo peklo, pri výbere mena dcéry sa jej tiež nepáčilo, ale odkedy sa narodila som sa zaťala a povedala si, že sa musím začať spravať inak, aby náhodou dcéra na tom raz nebola rovnako a neopakovala moje chyby a čuduj sa svete, mama ako taká sa nezmenila, ale voči mne si to už nedovolí a čo sa dcéry týka, je to skvelá babka, zniesla by malej aj modré z neba a nijako kriticky sa voči nej neprejavuje. Ináč toto občas robí aj svokra, ale tej vôbec nemám problém povedať, že to robím inak. Ale zasa ona je pohodáčka, neuráža sa za také veci a je zvyknutá od synov, že jej povedia na rozum nech už dá pokoj s tým poučovaním 😁🤣

@anonym_autor zZe si jej odpovedala.Nabuduce nevysvetľuj,neobhajuj sa,jednoducho povedz,že u vás sa to robí takto a keď sa jej to nepáči jej problém.Ked vysvetľuješ ona cíti,že sa jej bojíš a neveríš si,preto ide stále do teba.Ty ju živis svojim strachom.

@anonym_autor moja mama tiez skusala taketo taktiky na mna,ako: preco to nie je ozehlene,a ako toto mozes detom dat,preco nenosia len ruzovu,preco dcera sa nehra s babikami-zaisto je cudna,preco druha dcera nema cumlik,atd.potom prisli tazke temy ako nabozenstvo,krst (6 rokov nerozdychala ze deti niesu pokrstene),ze nebol sobas v kostole..az raz mi prerazilo dekel a som ju stopla razne,ze deti su nase a len MY rozhodneme o nich a ich buducnosti,a ked sa jej nepaci moze odist..a odvtedy ticho 👌

@anonym_autor dostala si tu kopu rád a tvoja odpoveď zakaždým: nedá sa. Takze si sa tu vlastne prišla iba vyplakať a čakáš že ťa polutujeme. No také trt. Môžeš si za to sama a absolútne to nechceš zmeniť. Tvoja voľba. Prestaň sa dožadovať ľútosti od iných. Sama si sa rozhodla že to budeš trpiet

@mizoko 👍👏

@mizoko @sova7 Viem, ze tie rady nepomozu, lebo poznam svoju mamu a situaciu najlepiej. To, ze na niektore navrhy odpoviem "neda sa", nie je o tom, ze sa nechcem posunut, ale ze proste nejde v mojom pripade.

A seriozne – co si dovolujes hovorit mi, co mam a co nemam robit? Kazdy sem pise preto, aby sa zo seba nieco dostal a porozpraval o svojom probleme. Je hriech chciet sa vyrozpravat, ked je cloveku tazko?

Ak ti moja tema nesedi, preskoc ju. Ale osobne utoky su uplne mimo.

@anonym_autor nikto na teba neútočí a vyrozprávať sa problém nerieši a naozaj si tu dostala aj použiteľné rady ak ti tvoja situácia vyhovuje a rady nechceš a si spokojná treba to povedať hneď

@anonym_autor počkaj - čo si dovoľujem ti hovoriť čo máš a čo nemáš robiť? Ale veď ty si sa pýtala čo máš robiť! Ty vieš vôbec čo píšeš? A ja neútočil,ale ty všetko čo ti tu ženy napísali negujes. Nič sa podľa teba nedá. Tak z toho vychádza,že to meniť nechceš. Tak nechápem na čo si si pýtala radu. A naozaj si si ju pýtala. Chcela si poradiť čo máš robiť a do mňa tu teraz skaces že čo si dovoľujem ti radiť? To vážne?
Navyše kde v danej správe si to niečo radila? Len som sa vyjadrila že podľa toho čo tu tu sama píšeš sa nič nedá,len trpieť ďalej. Tak ok. Ale keď niečo meniť nechceš aj keď ťa to ubíja tak prepáč,ale súcit si fakt nezaslúžis. Môžeš veľa veci zmeniť ale nechceš. To nie je osobný útok,to je vyjadrenie že ak sa podľa teba nič nedá tak je zbytočne to rozoberať stále dookola.

@sova7 pýta si radu a potom skáče do ľudí,že ako si dovoľujú jej radiť 🤦🏼‍♀️ no takéto sme tu ešte nemali

@mizoko "prestan sa dozadovat lutosti od druhych" to je ako ze ta rada k tomu co som sa pytala?? 😄

@anonym_autor nie to nie je rada. Opäť si vyberas čo sa ti hodí. Na to že ťa má vraj mama pod papučou a sekiruje ta si dosť agresívna 🙂 asi nebude všetko tak ako píšeš. Ja ti radu nedávam lebo žiadnu nechceš keďže nič sa podľa teba robiť nedá 😁 ja som sa len vyjadrila k tvojmu postoju. Ak nevieš čo je rada tak si to pohladaj v slovníku lebo zjavne nerozumieš pojmom😌 tuná sa vieš rozohnit a ohradiť ale pri matke nie? Zaujímavé. Skús to na ňu a nie na mňa. Ale vlastne ani na mňa to nefunguje 😅

@mizoko Mas pravdu ze to nie je rada. Je to rozkaz (skus pozriet do slovnika ty 😘) cize zopakujem-prestan mi hovorit co mam a co nemam robit.

@anonym_autor keby si tento ton použila pri mame tak tu nemusíš zakladat diskusiu. Myslím tú poslednú vetu. Ty si si z nás a tejto diskusie urobila zastupnu osobu. K mame si nedovolis nič necháš si vieš co na hlavu a keďže máš k nej postoj a vzťah malého dieťaťa a bojíš sa jej odporovať zo strachu že ju stratis tak si zlosť na ňu vybijas tu. To je podobný princíp ako keď chlapa naserie šéf tomu vynadat nemôže tak doma huláka večer na ženu a deti

@sova7 to som jej tiež teraz písala. Tu si dovolí ale máme ani telefón nemá odvahu dvihnúť 🤣😅 a že ja jej eozkazujem? Omg,fakt je mimo. Ale veď ok,nech sa na mne vybíja. Mne to ani tep nedvihne a ona má pocit,že môže sa môže na niekoho urvat aj keď ako anonym,lebo matky sa boji 🤣🤣🤣
Pýta si radu a potom sa rozčuľuje že dostane radu (nie odo mňa)🤦🏼‍♀️ asi začínam chápať jej matku že ju má za onucu 😌
A stále nechápe čo je vyjadrenie názoru a čo rada 😅😅😅 alebo rozkaz 😁

@anonym_autor a rozkazujem ti tam čo? Lebo opäť je to len vyjadrenie môjho názoru k tvojmu postoju posranka 😌