Aký dopad malo na Vás, že ste nemali otca?
S priatelom som sa rozisla este pred tym ako som zistila, ze som tehotna. Ked som mu oznamila, ze som tehotna, tak ma poslal na potrat. Nesla som a dieta som si nechala, vie o tom. Mala som 33 rokov, pracu, podporu rodiny a nebol dovod ist na interupciu. Bio otec nie je zapisany na rodnom liste a o dieta sa nezaujima. Jeho rozhodnutie respektujem.Maly sa samozrejme zacal ako 2 rocny pytat na otca. Vysvetlujem mu, ze je prec daleko a nemoze prist, ze ked bude velky, tak si ho potom najde sam. Teraz ma 5 rokov, nepyta sa a neriesi, kde ma otca. Dufam, ze mu nejakeho nahradneho raz donesiem 😉 ale nie preto som tu. Jeden pokus mi uz nevysiel. Potrebujem vediet od tych, ktory ste nemali otca aky to malo na Vas zivot vplyv? Ci ste sa ako deti trapili? Ci ste to nejako vazne pocitovali ako problem? Maly ma deda, takze muzsky vzor aky taky ma, samozrejme nie je to idealne ale aspon nieco. Snazim sa aby som robila s nim aj tie muzske veci, chodime hrat futbal, kolobezkujeme, korculujeme, bike, turistika, cestujeme. Finance viem seba aj maleho zabezpecit, takze nepocituje ziadne materialne nedostatky. Nikdy sa nevyjadrujem negativne na jeho bio otca a aj moja rodina mu skor dakuje, ze mozeme mat maleho aj vdaka nemu. Napriek tomu, ked vidi na ihrisku sa hrat otcov s detmi, tak ma taky iny pohlad. Moze to byt len moj pocit. Mna to mrzi, ze nema otca ale proste tak to zivot priniesol. Takze by som potrebovala skor vediet pocity tych, ktory mali podobnu situaciu. Viem, ze kazdy to moze prezivat inak, ale bola by som rada, kedy som si aspon mohla predstavit ako ste to prezivali. Pochadzam z uplnej rodiny a ani v sirsej rodine takato situacia nebola a nemam sa s kym o tom porozpravat.
@betulinka1 môj muž žil za takýchto istých okolnosti. Má 41 a doteraz sa s biootcom nestretol. Na môj popud si ho dal cez kamosa aspoň vylustrovat, čo je zac. Bal sa, že to môže byt nejaký ožran/bezdomovec, ale je to veterinár bojujúci vo svete za práva zvierat(kým sme mali dieťa, s mužom sme aktívne zachraňovali psov, tak nás aj potesilo, že jablko nepadlo daleko od stromu)😊 jemu ako dietatu povedali, že emigroval(usiel mimo SK, lebo jeho mama bola tehotna). On to akceptoval a nikdy sa na to nepýtal mamy, až pred 40tkou, keď nasiel papiere zo súdu(zrušenie návrhu o určenie otcovstva)a skonfrontoval ju s fotkou a zistenymi skutočnosťami. Jeho mama ho v detstve opustila a založila si novú rodinu a on zostal byvat so starými rodicmi. Ak ho niečo poznačilo, tak podľa mna toto, aj keď on tvrdí, že nie(v podstate je dobrý človek, ale chýbajú mu základy slušného spravania, že keď si kychnem, nepovie mi na zdravie, keď niekam prideme, tak nepozdravi, alebo len potichu, čiže podľa mna tam absentovala takáto vychova, v citoch je zas rezervovaný, ale či k psom, či k dietatu je úžasný-dceru stále bozkáva, prebaluje, kŕmi, chodi s nou stále von, či na ihrisko, do obchodu, dcéra ho brutálne miluje, keď sa zobudi, hneď sa pýta k nemu, keď sa udrie, hneď bezi k ockovi, aby ju postiskal a dosť muž pomaha aj s domácimi prácami. Keď bol pubertiak, robil prusery, chodil po diskotékach, nešiel na Vs, toto jedine ľutuje, že keby mal doma mužskú ruku, tak vystuduje(lebo on je veľmi inteligentny, logicky zmýšľajúci, s dobrou pamäťou a aj zručný), takze asi moja rada znie, že snaž sa ukočírovať toto.
@lula313 dakujem. Tvoj muz to mal tazke, opustili ho obaja. Dufam, ze mi bude zdravie sluzit aspon este 30 rokov 😄😄. Nech nemusim hladat nahradnych rodicov 😆.
@lanczi juuuuj zelani mam vela. Samozrejme zdravie pre oboch je na prvom mieste.
@betulinka1 no tie deti su proste ine. Neviem ako to mam opisat, ale vidno to na nich.
@betulinka1 každé rodinné prostredie ma dopad na dieťa. Ci otca nás, nemáš, či si jedináčik alebo vás bolo 6. Jedine co s tým môžme spraviť je vyrovnať sa s tým a snažiť sa aby to dopadlo co najlepšie.
Ja viem ze je to tvoja vec, ale ten otec by v tom rodnom liste mohol byť. Dedičstvo, výživné a aj pre prípad ze by sa dieťa rozhodlo pátrať.
Ohľadom mužského vzoru ci vzoru nejakeho partnerského života ved si ešte mladá, hádam neplánujes teraz ostať sama. Takže super vzor môže byť aj otcim, to nieje problém. Myslím ze vo vzťahu sa deti vychovávajú lepšie, keď je rodic sám tak nema žiadnu pomyselnu stopku, žiadne zrkadlo, nevidí tie chyby vo výchove na ktoré by ho ten druhy upozornil.... Teda aspoň tak to vidím ja, tiež nežijem s otcom mojej dcéry, ale ani ju nevychovavam sama a to je dobre, lebo niektoré veci mi ako rodičovi moc nejdu. Ja som hrozne zrýchlena, stále niečo robím a občas sa zabúdam zastaviť a len tak si vypočuť dcéru ako sa ma, trochu sa jej povenovať a v tomto je fajn ze mi to ma kto pripomenut
@betulinka1 preboha len nehladaj hocijakeho, len aby nejaky bol. Ja som tiez vyrastala bez otca a ako muzsky vzor som mala maminho brata. Nic mi nechybalo.
a ani nehovor, ze ziadne dieta uz mat nebudes.. este kludne mozes stihnut aj dve tri, ked narazis na normalneho chlapa. Poznam jednu psychologicku, ktora vychovavala syna sama.. a vies co? Je z neho perfektny normalny empaticky chlap, ktory rozumie zenam. Takze bud v klude, vsetko zavisi od vychovy a pristupu. Pisala si, ze ste siroka rodina. To je fajn a dobry zaklad.
@lujza123 nemohol byť ani v rodnom liste. Nemal záujem a ja sa súdiť nebudem. Keby chcel do rodného listu ho dám ale priezvisko by ostalo moje. Čo sa týka dedenia, tak nič by nededil, nemal by čo. Ale ako otec v rodnom liste, by v podstate rozhodoval o peniazoch môjho syna (pokiaľ by bol môj syn maloletý samozrejme). Kým by sa na súde všetko vybavilo, tak by mohli byť peniaze aj fuč. Všetko je písané totižto priamo na syna, čiže by to neprechádzalo dedičským konaním. Napríklad po mojej smrti by banka odovzdala peniaze otcovi dieťaťa, ak by preukázal úmrtný list a rodný list malého. Bavíme sa o peniazoch na účte maloletého dieťaťa. Vyslovene som sa na tento postup v banke pýtala. Všetko čo môj syn má je pre jeho potreby, keby sa mne niečo stalo a niekto by sa musel o neho starať. Viem, že na tieto veci nikto nemyslí ale ja som riešila aj toto dopredu. Samozrejme sa bavíme o nejakej nečakanej situácií, ak by som bola chorá alebo tak, tak náhradných rodičov poriešim ešte za života. Čiastočne už ľudia okolo mňa poznajú moju vôľu. Na toto by nemal zabúdať žiadny rodič, ktorý vychováva dieťa sám.
Samozrejme, že nechcem byť sama, ale toto je samostatná téma. Založila som tému, lebo som potrebovala vedieť, aké sú skutočné skúsenosti dospelých, ktorí vyrastali bez otca.
@pavucikvet preboha neboj sa 🙂. Hocijaký určite nie. Chlapa nerieš. Keď má prísť príde. Deti nie, to som si istá. Prvé tri roky som sa poriadne nevyspala (každý jeden zub sme totižto preteplotovali a preplakali) a to som chodila do práce, kde som musela dávať psychický výkon. Koľkokrát som bola taká unavená, že som od únavy pred spaním plakala. Pred dieťaťom som ale chcela byť veselá, aby nemalo pocit, že je na obtiaž. Proste, keď sa staráš sama, tak ťa v noci nemá kto vystriedať, aby si sa vyspala. Nemá ti kto nakúpiť, uvariť. Priznám sa na upratovanie som mala jednu pani. Aj keď máš širokú rodinu, tak každý býva v inom meste, takže taká bežná pomoc ako keď sú dvaja partneri (jeden nakúpi, jeden zabaví dieťa, jeden uvarí, druhý zabaví dieťa) neexistuje. Zanechalo to vo mne pocit, že už nechcem absolvovať prvé tri roky žiadneho dieťaťa. Také trojročné čo už spí alebo staršie by som brala. Kľudne aj dve ďalšie. Obdivujem všetky matky, ktoré sa takto starajú o viac detí ako jedno. Ak to nejaká číta, tak naozaj ste úžasné a skvelé.
Ako aj všetky deti, ktoré to zvládli bez otca, pretože to v zásade neriešili a prijali svoj život bez neho. Ako aj ty. Mala si strýka ale ako vyrovnaná žena si to aj prijala.
@betulinka1 moja skusenost. Dieta cislo jedna extremne narocne, manzel casto na sluzobke takze prakticky som bola na to sama. Bola som tak unavena, ze som nedokazala spat a tie place od unavy nad kocikom som revala od zufalstva, joj vyhodit som chcela von oknom toho revaca. S druhym som suhlasila len aby 1.mal surodenca. Rozdiel je 5 rokov. Nasetrila na opatrovatelku, aby som spala aspon dve hodiny denne. A narodilo sa mile kludne usmievave slniecko. Takych aj 10😁 a velmi tomu prvemu surodenec prospel. Ono ani manzel nie je zaruka ze budes mat pomoc hlavne ak sluzobne je casto mimo domu, ale ty sa stanes samostatnejsou, flexibilnejsou a naucis sa, ze ak poziadas o pomoc dostane sa ti.
@betulinka1 takze uuuuplne chapem tvoje pocity, ale chcem ta povzbudit, ze je dobre nechat si otvorene dalsie moznosti☺
vďaka za túto diskusiu 🙂. bude to 3 a pol roka co mi zomrel manžel ostali sme tri.... život o samote si predstaviť neviem vôbec, ale mam strach aby som novým vzťahom neublížila deťom :(
@kahlan1 myslím si, že deťom neublížiš, keď si nájdeš partnera, ktorý bude mať rád teba a tvoje deti a prípadne ty jeho deti.
Ale ako to na nich vidno, ako sa ti javia? Nesmeju sa, alebo sa smeju menej, alebo čo?
@timeadam Napriklad jak keby pomalsie rozpravaju, v porovnani s inymi detmi
@timeadam napríklad hľadajú potom toho otca v iných. Chýba im taká dôvera.
Poznačená je drvivá vatšina ludí na tomto svete..Sú ludia z domova o ktorý nikto nejaví záujem,deti fetákov alkoholikov,týrané,zneužívané,a je ich skutočne mnoho,média sú presýtené o "štastnej rodine" a drvivá vatšina ludí žije úplne inak..na psychiku sú najmä tie vianočné reklamy,ludia tažko skúšany životom sú z toho skutočne na slučku. Každý niečím prechadzame,doležité je sa tomu nepoddat,prijat skutočnost že to nezmením,ale to neznamená že napriek tomu nemožem byt štastny. Všetci sme sem prišli s so zámerom niečo tu odžit,naučit pochopit,a nič nie je čierno-biele,život je krásny a aj napriek prežitej bolesti ponúka vela radosti. Ved syn je milovany,zdravy čo viac si môžeš priat❤