Aký máte názor na ľudí, ktorí chcú mať bezstarostný život?
Aky mate nazor na ludi ktory chcu mat život velmi lahky a bezstaorstny ? Chcu si uživat len pekne veci a starosti obchadzat alebo nechat na niekom inom.Proste uživat si život a vlastne blaho,ale nezdielat s členmi rodiny choroby,domace ulohy atd.?
Stručné zhrnutie
- Mnoho ľudí túži po bezstarostnom živote, ale v rodinnom kontexte to často vedie k vyhýbaniu sa povinnostiam, ktoré sa riešia komunikáciou, nastavením hraníc a rozdelením domácich prác.
- V diskusii boli odporúčané konkrétne riešenia: asertivita (nákup publikácií o asertivite, absolvovanie kurzu o asertivite) a systematické rozdelenie povinností (napr. krátky/dlhý týždeň).
- Praktické taktiky uvádzané v diskusii zahŕňali dočasné „hodinky voľna“, vyžadovanie participácie cez pravidlá, bojkot niektorých činností a učenie detí, aby aktívne žiadali zapojenie rodiča.
Q: Ako nastaviť hranice, ak partner nechce niesť domácu zodpovednosť?
A: Odporúčané kroky sú nákup publikácií o asertivite alebo absolvovanie kurzu o asertivite, viesť úprimný rozhovor o očakávaniach a pracovať krok po kroku na zmenách.
Q: Ako prakticky rozdeliť domáce práce medzi partnerov?
A: V diskusii sa navrhovalo dohodnúť rozdelenie služieb podľa dní (napr. krátky/dlhý týždeň), vytvoriť pravidlá a graf povinností a vyskúšať dočasné výmeny zodpovedností ako „hodinka voľna“.
Q: Čo robiť, keď partner „pomáha“ len slovami a nie skutkami?
A: Praktické taktiky zahŕňali prestať robiť jeho úlohy za neho, neukladať mu jeho veci (nechať ich na kopke na posteľ), a nechať dôsledky jeho nečinnosti, aby pocítil zodpovednosť.
Q: Ako zapojiť otca do starostlivosti o deti, keď je pohodlný?
A: Navrhované metódy sú naučiť deti, aby išli za otcom s požiadavkami (kresliť, kúpanie), delegovať konkrétne úlohy otcovi a pravidelne mu odovzdávať dieťa, keď potrebujete voľno.
Q: Sú takéto postoje výsledkom výchovy alebo psychologického profilu?
A: V diskusii sa uviedlo psychologické vysvetlenie, že ľudia majú rozdielne hranice ovplyvnené génmi, výchovou a prostredím; možné príčiny sú vysoké hranice jedného partnera a nízke hranice druhého, rozmaznanosť alebo lenivosť.
Q: Kedy je rozumné pristúpiť k nekompromisným krokom, ak partner nezmení správanie?
A: Diskutujúci odporúčali najprv opakované požiadavky na zmenu a nastavenie pravidiel, potom skúsiť bojkot niektorých činností alebo nechať dôsledky na partnerovi; v diskusii nepadol jednotný časový limit pre taký krok.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičovstvo a spoločná domácnosť vyžadujú zodpovednosť a aktívnu participáciu oboch partnerov.
- Komunikácia a nastavenie hraníc (asertivita) sú považované za vhodné riešenia.
- Systematické rozdelenie povinností (grafy, dni, pravidlá) zvyšuje šancu na rovnomerné zapojenie.
Sporné názory
- Niektorí považujú vyhýbanie sa povinnostiam za prejav lenivosti, sebeckosti a narcizmu, zatiaľ čo iní to pripisujú vychovávaniu, rozmaznanosti alebo nízkej motivácii.
- Niektorí doporučujú tvrdé a nekompromisné kroky (bojkot činností, odchod), iní preferujú postupnú prácu na asertivite a vzdelávaní.
Otvorené otázky
- Ako efektívne prinútiť partnera, ktorý aktívne odmieta zmenu, aby prevzal zodpovednosť?
- Kedy je primerané prejsť od vyjednávania a asertivity k nekompromisným rozhodnutiam ako separácia alebo rozchod?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
asertivita, kurz o asertivite, publikácie o asertivite, rozdelenie služieb podľa dní (krátky/dlhý týždeň), bojkot činností, nastavenie pravidiel/rozdelenie povinností, „hodinka voľna“, učenie detí zodpovednosti
Miesta a osoby
žiadne
Predovšetkým si treba aj uvedomit že je to chyba nás žien ale nie manželiek ale žien matiek . 🙂 . Pre našich synov by malo byt samozrejmé participovat na domácnosti , brat to ako sučast života.
@adamuska ja súhlasím. Mam matku ktorá si zvolila bezstarostný život . Je ako malé dieťa ktorému keď niečo človek povie tak sa urazí alebo začne plakať. Pritom ju vôbec nezaujímajú pocity inych . Hlavne jej deti. Vie byt kritická a vie raniť slovami no zároveň si bezstarostne užíva svoj život. Je to veľmi frustrujúce. Musíme ju brat takú aká je..
@babulka82 ono niekedy treba nekompromisne konat. Nahanat, davat prikazy, strcit deti do ruky a ist. Najlepsia zbran je deti naucit ist za nim. Chces kreslit? Ocko s tebou bude malovat! Chces sa kupat? Ocko ti da penu do vane... Co nemoze pit kavu popri detoch? Ani ty nic 24 hodin denne nejes, nepijes. Ma nieco dolezite na pracu v domacnosti? Ok na druhy den budes mat pracu a nieco dolezite ty. V tomto si treba dupnut....myslim ze je to taky druh cloveka, co sa od aktivity sam nepretrhne asi nikdy
Nieco podobne mam doma. Kazdy den umyvam riady z rana. Ked sa nastvem a poviem si ze preco by som to mala vkuse umyvat ja, tak cakam kym ich umyje...a mozem cakat aj tyzden. Proste musim povedat: umy riady prosimta...a toto sa tyka akejkolvek domacej prace, varenia, malej...ja sa citim ako general niekedy....
Ale vsimla som si ze ked zadavam taketo prikazy pravidelne tak sa stretnu s ovela vacsim pochopenim a ochotou spravit to ako ked robim vsetko sama a raz za cas poziadam o pomoc. Proste zvyk je zelezna kosela, ked nic nerobis zvyknes si, ked mas v domacnosti urcite povinnosti zvyknes si tiez.