AKý máte vzťah s otcom?
Ahojte, aké máte vzťahy s otcami? Hovorili Vám často, že Vás ľúbia, hrali sa s Vami, venovali sa Vám? Ja keď vidím dcéru s otcom vonku, keď sa vraciam domov z práce, ako sa im venujú, ako s nimi blbú, až mi príde úzko. Ja som toto vôbec nezažila. Akoby som otca vôbec nemala, žiadny záujem o mňa z jeho strany, žiaden cit. Ak by som ho mala opísať, asi najvýstižnejšie by bolo "ľadovejší ako ľadový". Smutné. Som už dospelá, ale nemám s ním žiaden vzťah, nemám sa s ním o čom rozprávať, keď prídem sem-tam domov na návštevu a vezie mam niekam autom, nemáme žiadnu tému. Tak rozprávame o úplných hlúpostiach alebo sme ticho. Našťastie som si našla partnera, ktorý je pravý opak môjho otca a verím, že bude úžasným otcom pre naše dieťa.
@0silvia0 tak v tomto veku mi to pride "divné". Manžel žil doma s rodičmi takmer do 40.rokov, keď išiel na rannú do práce, tak jeho otec vstal aby mu spravil raňajky. Keď som sa mu priplietla do života ja, svokra zabila že mu to budem chystať v budúcnosti ja...tak na to som hej zfleku odpovedala, že jej syn má 2 zdravé ruky. Manžel našťastie zistil, že vo svojej domácnosti musí aj on priložiť ruky k dielu, aj keď niekedy na to zabúda 😂😂😂
Ja mám s otcom veľmi dobrý vzťah od detstva. Mne sa otec venoval veľmi veľa, teraz sa venuje môjmu synovi.
Môj otec obetoval mnoho svôjho času, kvôli mne, snažil sa zabezpečiť mi čo najviac.
Má určité zdravotné problémy, takže mám strach o neho a veľký.
Spoločnú tému máme dodnes, dokážeme sa rozprávať hodiny a o všetkom.
@karolinakr. Nevyrastala si náhodou s mojimi rodičmi? 😂😂😂😂😂😂
Môj tatko aj v sobotu bratrancovych synov skoro z kože vyzliekol, keď sa nevedeli správať a všetci sa tvárili, že nič sa nedeje (Aj bratranec bol infantilny nevychovanec až do stužkovej. Tam si vyrobil syna, tak musel dospieť).
Ale zas tata už plánuje, ako bude moju dcéru Katku (a pritom ešte nevieme pohlavie a ani nemáme dievčenské meno) učiť jazdiť a parkovať elektrické autíčka 🙂
@lentilkaxxx 😁😁už má všetko premyslene s tvojou Katkou alebo Katkom nakoniec
Mám s otcom taký vzťah, že sa spolu 17 rokov nerozprávame.Videli sme sa naposledy na súde a to z dôvodu, že ma celý život len ponižoval a urážal a nikdy som nebola dosť dobrá na to aby sa vôbec ku mne priznal.
Takže sa tvárim, že otca ani nemám.City k nemu neexistujú už veľmi dlho a je to pre mňa cudzí človek.
Život ide ďalej 🙂
Ja som nemala super otca. Alkoholik, ktori nas pripravil o cely majetok. Nemam nic, len jeho dlhy. Vztah? - Aky?
Nuz, nikdy sa so mnou nehral, neucil, nezaujimal sa. Dokonca, ked som bola mala, tak si nahraval na pasku ako placem a potom mi to pustal, ze aka som otrasna. (Dodnes mam z toho traumu). Teraz ma 70 a je po 4 mozgovych prihodach. Moja mama sa on denne stara a vyzaduje, aby som ho chodila navstevovat. Ja vazne neviem co mam urobit. Jeho vidiet netuzim a na druhej strane mama by potrebovala pomoct. Dilema jak hrom. Bije sa vo mne vsetko...
Môj ocino je môj anjel. Neviem si predstaviť ani jeden deň, keby som mu nezavolala. Každý deň ďakujem Bohu, že mi doprial mať takého úprimného, oddaného, pracovitého, láskavého otca ! Je skvelým ocinom pre mňa i moje sestry a vo svojom vyššom veku najdokonalejším starkým 💗 práve ho čakáme na návštevu 😍
Tak ja mám super tata - u nás je on vždy za toho dobrého a mama tá prísna......... doteraz si pamätám na praženicu - na raňajky obed aj večeru lebo iné nevedel 😁 , hrával sa s nami na kovbojov a on bol koník 😉....... doteraz mi hocikedy kupi horalku na svačinu do roboty 😍 a najlepšie na tom je, že takto sa správa aj k mojim deťom a tie ho maju najradšej na svete 😙
@lujza123 toto čo tu opisujes bol možno prípad vašej rodiny,nie všetkých.moj tatko sa ženil ako 32rocny, keď som sa narodila mal už 35 a žiadny studený odchov sa nekonal,mali sme krásne detstvo plné pozornosti a lásky, možno práve preto, že on toto s jeho otcom nezazival.ja si napríklad z detstva veľmi nepamätám mamu, či sa s nami hrala atď,ale s tatkom každý moment
@breznica neopisujem prípad svojej rodiny, ja som mala dobrý vzťah s otcom, venoval sa nám veľmi. Túto tému som rozoberala s viacerimi ľuďmi mojej generacie 30 + a co píšem to sú skúsenosti väčšej časti z nich. Samozrejme ze ľudské vzťahy niesu ako cez kopirku a v každej rodine sú trochu odlišné. Ani skúsenosti mojej vzorky približne 10 tích ľudí sa nedajú aplikovať celoplošne. Bol to len taky postreh, nikde netvrdím ze je to iba tak a ze dobre a vrúcne vzťahy s rodičmi ci už mamou alebo otcom v našej generácií neexistuju
Iná generácia. Môj oco s nami nerobil nič a ani nám nikdy nehovoril ako nás ľúbi. Lazníci, tvrdé povahy, žiadne prejavovanie citov. A naozaj od srdca, koľko otcov si vo svojom detstve zažila na ihrisku? Áno boli aj starostlivejší, brali deti na výlety, lyže a tak. Môj nie. Ale tak ja viem aký je jeho prejav lásky, napr. keď idem do rodného kraja na návštevu a som pri sestre, tak sa tam vždy akože zastaví, doniesť mlieko, niečo opraviť. Niekedy mi nepovie ani pol slova, ani ako sa mám. Ale ja viem svoje. Keď sa rozprávame tak tiež len o hlúpostiach alebo o ničom. Mne to stačí. Každý sme predsa iní. Ja teda som to kus podedila, nie som taký mojkáč, tvrdá povaha som, ale v ženskej verzii. Tak to chápem. Keby žil v inej dobe, asi by to bolo iné, ale je to tak ako je. Načo to riešiť. Má ťa predsa rád, no nie?