Arogantný priateľ

No za prve, ona ho nikdy neposiela za tebou? ved ked uz ma vaznu znamost tak asi logicky ako mama cakam, ze sa syn bude viac venovat partnerke ako mne.. a za druhe.. ak mu to takto vyhovuje,tak ked uz budu deti, budes stale pocuvat. A mama to robila takto, preco to ty robis inak? A skratka bude nosit rozumy od nej, vserko bude musiet byt podla mamicky..

Písala si tu s tým problémom a nie raz. A stále dookola to iste. Tak nechápem načo čakáš

Takého by som poslala kadeľahšie. Úplne nepoužiteľný chlap do budúcna. Vieš si predstaviť čo to bude keď budeš tehotná resp. keď sa to dieťa narodí? Nikdy nebudete pre neho na prvom mieste. Aj keby si deti nechcela, tak hádam si vážiš samú seba...

@xsuzannex nikdy, ona ja podla mna rada ze jej tam robi spolocnost, aj dnes ostal u nej..

Nič by som si s ním už nevysvetľovala, ale potichu zbalila veci a odišla. Lebo dnes bude sľubovať,že bez teba nechce byť a zajtra už bude obmedzovaný,keď bude "musieť "tráviť s tebou čas.

Nič si nenahovaraj, bude uz len horšie, čím skor to ukončís, tym skor mozes zacat novy lepsi vztah. Neobetuj mu zybtocne dalsie mesiace , roky. Nevazi si ta a to sa nezmeni.

Juj, tak to ber nohy na plecia, buď rada, že ste ešte slobodní a bez záväzkov ( detí).

Nebude to oporou, keď to budeš potrebovať. Utečie stále k mamičke. Neviem, koľko máte rokov. Na deti budeš sama, budeš musieť zvládnuť aj príklad správania sa k tebe tvojho partnera, vlastne otca deti pred deťmi.

No mne to pripadá tak, akoby ťa chcel od seba odohnať lebo sám sa s tebou nevie rozísť. Aspoň mne to tak pripadá. A ty ešte stále rozmýšľaš či je to ok? Nie, nie je a nerozumiem prečo v takom vzťahu zotrvávaš. 🤨

Byt v ktorom bývate je či.U teba či u ňeho ak u teba veci by mal zbalene a zámok by som vymenila.Ak TY u ňeho zbáľ veci a odid nie je o čo stať.Nech si žije s mamičkou.

Nepaci sa mi ten tvoj frajer 🙄🤔 nechcela by som ho do zivota. Povedz mu, nech radsej ostane u mamy. Na tom gauci... a ty let dalej!

@zorkahorka ani mne nie. Zit s takym clovekom, to radsej by som bola sama, fakt akoze radsej sama ako s takouto spolocnostou, hlavne po rokoch si neviem predstavit akoby som fungovala, by som sa zblaznila.

chces s nim zit? Akoze toto by uz bol pre mna taky varovny prst.

Najbližšie keď pôjde k mamičke, tak si zbaľ veci o odíď. Mamičakár sa nikdy nezmení. Ona bude vždy na prvom mieste. Navyše, jeho správanie nie je úplne ok, blikali by mi kontrolky. Chýba mu empatia, manipuluje, nemá k teba úctu, vrieska po tebe. Rozíď sa čím skôr, ešte náhodou otehotnieš, to ešte len bude peklo. Ty s revajúcim deckom stále sama a on v kľude na gaučíku u mamičky.

@anonym_autor kujem diskutujúcim za krásne pomenovania mojej osoby. 🙂
V prvom rade sa autorke príspevku naozaj úprimne a z hĺbky srdca za všetko ospravedlňujem. Nech som už cítil akúkoľvek krivdu a bol na tom akokoľvek zle, naozaj som si nemal dovoliť vypustiť z úst jedinú nadávku.

To, čo je popisované, bolo mojimi nezvládnutými reakciami na strašne veľa vecí a situácií, ktoré sa stali… Bol som už fakt psychicky aj fyzicky na samom dne a nevládal som nič zachraňovať. Návštevovanie mamy bol len útek – miesto, kde som sa snažil aspoň na chvíľu nabrať energiu.

My už sme boli obaja tak unavení, že aj veci, ktoré sme nemysleli zle, často tak vyzneli. Označenie partnerky za psychopaku tiež ľutujem… priznávam, vnímal som dôvody, kedy som za najlepší nápad považoval vyhľadanie odbornej pomoci (psychológ). Nebudem to nijako konkretizovať, ale jednalo sa už o zdravie, až život… tak som sa o ňu samozrjeme bál a nemohlo mi to byť ľahostajné.

Bolo toho jednoducho veľa…
Ešte raz sa ospravedlňujem a mrzí ma ten výsledok. „Môžem si búchať hlavu o stenu.“

@drahomirav to čo je za príspevok, po 3 rokoch ?

@drahomirav si byvaly partner autorky?
Poucenie do buducna.

@cacianka kontakt sme udržiavali až do 1/2 - 2025… a nevedel som, že tu svojho času dala viacero príspevkov… našiel som to tu teraz. A reagujem, lebo to tak cítim…. Žiaľ veľa veci dôjde človeku, až keď je už neskoro a ten druhý sa už posunul.

@eva8 áno som a je to veľmi bolestivé poučenie do budúcna no…

@drahomirav vsetko je ako ma byt. Vaz si byvalu aj buducu partnerku. Neopakuj chyby. Vsetko dobre prajem

@eva8 ďakujem 😇

@drahomirav ešte stále sú taký bulo a vylihujes u mamky na gauči ?

@cacianka za prvé, netykáme si. Ak Vás niečo zaujíma, tak sa snáď nabudúce viete opýtať aj slušne. A nie, neležím u mamky na gauči. V inom príspevku som to celkom jasne vysvetlil… Súdiť na základe pohľadu jednej strany je veľmi jednoduché.

@drahomirav tak za prvé - spýtala som sa normálne, slušne.
Za druhé - keď už si sa registroval na ženskom fóre, mal si si prečítať pravidlá a všimnúť si miestnu komunikáciu - tu sa tyká.
Neviem čo a kde si vysvetlil, ale podľa tejto tvojej reakcie si sa až tak veľmi nezmenil...

@cacianka páči sa kópia komentáru: Zdravím Vás. Som ex-priateľ autorky príspevku. Po rokoch nachádzam ďalšie a ďalšie témy, ktoré tu publikovala. Číta sa mi to ťažko a samozrejme si spätne sypem popol na hlavu… Urobil som, žiaľ, v danom vzťahu viacero zlých rozhodnutí a celkovo sa ospravedlňujem.

Z čoho pramenilo moje lipnutie na mame? Pred daným vzťahom som naozaj veľa času s rodinou netrávil… pracoval som a užíval si život. Na to, že som ešte žil v rodičovskom byte s mamou, tak sme sa videli naozaj len ráno, keď šla do práce. Inak som bol stále preč. Predtým počas štúdia úplne rovnako… Spätne už viem povedať, že návštevy u mamy boli mojím únikom zo vzťahu. Možno nezrelé, ale v danom čase som nič iné asi nevymyslel. Buď odísť zo vzťahu, alebo sa aspoň takto z toho tlaku, stresu, konfliktov a výčitiek sem-tam dostať a skúsiť načerpať novú energiu. Keďže človek ľúbi, tak zo vzťahu odísť nedokázal.

Prvé roky, ktoré k tomuto viedli, som permanentne zažíval tak extrémnu žiarlivosť, že si to málokto z Vás dokáže predstaviť… Musel som prerušiť kontakt s množstvom ľudí, vymazať ženy zo sociálnych sietí (ex-spolužiačky, kolegyne, staré kamošky a pod.). Bolo to tak výrazné, že to vnímala už aj moja rodina, priatelia a žiaľ aj kolegovia v práci, ktorí toho boli svedkami… Počas covidu som bol odstrihnutý od priateľov s tým, že je to ochrana zdravia (ale na výlet do zahraničia sme napríklad ísť mohli… tam ohrozenie nebolo). Teória, že po ôsmej by sme už mali byť doma a človek sa nemá kde „flákať po nociach“. Tak sme v tom čase maximálne len vyvenčili psa a inak boli doma. Keď ide spať jeden, mal by ísť aj druhý, inak je problém. Citové vydieranie, podmieňovanie a vyhrážky… a miliarda ďalších vecí.
Som presvedčený, že nič z toho nerobila so zlým úmyslom a snažil som sa o tom miliónkrát rozprávať, no nič sa nemenilo. Cítil som sa už ako v base a do toho také hádky, ktoré nemali konca. Dusno vedelo byť až do skorých ranných hodín… krik, plač, výčitky. Nevedel som tie konflikty nijako stopnúť. Z plného zdravia som sa dostal do stavu, kedy som absolvoval tri operácie, permanentne bol na urgentnom príjme, strácal som pojem o čase a všetko, čo sa povedalo a stalo, bolo spochybňované. Ja som si už fakt myslel, že som sa v tom celom asi zbláznil… A to tu veľa podstatných situácií radšej ani nebudem písať. Jednoducho toho bolo veľa a kontakt s mamou bol môj útek…

Po chvíli nebol kľud ani pri mame. Prakticky celý čas návštevy som mal v mobile výčitky. Čiže som sedel u mamy v obývačke a odpisoval partnerke, prípadne som šiel s ňou do inej izby volať.

Časom som navrhol pauzu. Videl som, že obaja sme už na tom naozaj zle. Bol som presvedčený, že keby sme si trochu oddýchli, načerpali energiu, získali na to nejaký nadhľad, upokojili sa a podobne, tak by sme s tým boli schopní ešte niečo robiť. Žiaľ, nestretlo sa to s pochopením a eskalovalo to až do bodu, kedy vzťah časom vyšiel do stratena…

Zobesrte si, že sme hneď v úvode prežili veľmi traumatizujúcu udalosť, prišlo možno príliš rýchle spoločne bývanie, covid, zákazy vychádzania, obaja len práca z domu, presené veci z detstva, výrazne zdravotné problémy na oboch stranách (tak vážne že ovplyvňovali náš každodenný život a mohli skonciť až fatálne)… a milión ďalších vecí… neviem koľko ľudí by zvládlo vôbec to čo my dvaja… tak prosím nesúďte ani jednu stranu.

Veľmi ma to mrzí, lebo podľa mňa to boli veci, na ktorých sa pracovať dalo… Zažili sme v tom vzťahu aj veľa krásneho. Za veľa vecí som a vždy budem vďačný a je mi ľúto, že som tú vďaku nedával viac najavo… Podľa mňa sme si boli súdení, len sme sa stretli v tej najhoršej možnej chvíli…

Na záver dodám, že už je to vyše 1,5 roka, odkedy žijem sám. Vzťah s mamou sa vrátil do normálu, čiže kontakt je rapídne nižší. O dĺžke a frekvencii návštev ani nehovorím. A prečo? Lebo pred ničím neutekám. Lebo už pracujem aj mimo domova, opäť sa stretávam s priateľmi, žijem, vzdelávam sa a mám milión ďalších aktivít.

Ďakujem za prečítanie a prajem Vám všetko dobré