Babka nosí vnúčatám veľa darčekov
Ahojte, prosim poradte co by ste robili v mojej situacii. Moja mama nosi detom pri kazdom stretnuti (cca raz za dva mesiace) vela darcekov typu cukriky, sladkosti, dzusiky, ale hlavnym problemom su hracky. Deti sa samozrejme tesia vsetkemu, ale medzi mnou a muzom su kvoli tomu hadky. Muz sa stazuje, ze im dava zbytocnosti co zaberaju kopu miesta a v podstate ma pravdu. Deti maju aj bez toho velmi vela hraciek a hracky ktore nosi ona su v drvivej vacsine nekvalitne (auticka/vlaciky, ktore sa rozbiju po dvoch hrach), uplne zbytocnosti, alebo naozaj nadrozmerne nepotrebne hracky, s ktorymi sa deti parkrat chvilocku pohraju a potom len zavadzaju a povaluju sa v domacnosti.
Viem, ze mam byt rada, ze maju taku babku, ano, to samozrejme som, len je toho naozaj vela a zakazdym jej vravim, nech im uz nic nekupuje, len nech pride, ale ona aj tak stale nakupi a donesie mnozstvo veci, svoje vnucatka zboznuje, aj sa im pekne povenuje a to si cenim milionkrat viac ako tie materialne veci.
Ako sa k tomu postavit? Ona si asi neda povedat a muz je uz v nervoch ked vidi s akymi plnymi taskami k nam ide.
Svokra je presny opak, nekupi im nic ako je rok dlhy, nepride ich pozriet - musime len my k nej chodit a aj ked naslubuje ako sa s nimi bude hrat ked k nej pridu, tak sa cely cas ani zo sedacky nepostavi aj ked ju deti volaju sa hrat...
Nechce sa mi čítať celú diskusiu, takže neviem, či tu už niečo také, ako napíšem neodznelo. U nás bola situácia podobná, ako píšeš Ty. Nám nakoniec pomohlo to, že sme sa dohodli, že čo budú deti potrebovať alebo chcieť počas roka, tak dáme tip, čo kúpiť, prípadne kúpime my (často sme cez Amazon zohnali lacnejšie, ako bolo v obchodoch na SK) a dajú nám za to peniaze. Samozrejme, v tom prípade kúpenú hračku dáme babkám/dedkom a darujú to deťom sami (deti o tom nevedeli). Zrazu sa u nás nekopili nechcené hračky, deti sa s hračkami hrali dlhý čas, knihy sa čítali...
Keď sa Ťa mama opýta, čo má kúpiť, tak jej povedz resp. opýtaj sa, do akej sumy chce "ísť" a podľa toho sa rozhodli, čo jej dáš ako tip. Určite nepovedz, že nech nič nenosí. Aj tak donesie, ale pravdepodobne niečo, čo nebude dlho slúžiť a nebudeš s tým spokojná.
To isté platí aj o sladkostiach. Ty vieš, čo deťom chutí alebo čo im dovolíš jesť. Presne to treba povedať mame (aj značku).
Svokrovci aj naši si to uvedomili hlavne vtedy, keď sme začali nechávať hračky alebo sladkosti na Slovensku (žijeme v DE). Proste, ak kúpili hlúposť, s ktorou sa deti nehrali a kúpili sladkosti, ktoré im nechutili, tak to ostalo u nich. Až vtedy keď sa začali u nich doma kopiť hlúposti, pochopili, že nie je dobá kvantita ale kvalita.
@guliver19 A ty sa láskavo ukľudni a nenavážaj sa do mňa.
Hračky po čase pretriediť a dať na charitu/swap. Pokojne aj sladkosti, keď budú deti spať alebo tak. Babku neriešiť (je to hrach na stenu), ani sa kvôli tomu nehádať (nič sa tým nevyrieši). Mužovi povedz - "áno, súhlasím s tebou, nemala by to nosiť. Po dvoch týždňoch spravím veľké upratovanie a časť hračiek vytriedim preč." Ale inak by som to neriešila. Mám takú svokru, proste rada nakupuje vnúčatám to, čo ona uzná za vhodné 😉. Vnúčatá ju už čakajú s tým, že ahoj babka, čo si nám kúpila? 😄. Už ma to fakt nevie rozhodiť po tých rokoch (najstaršia má 12...).
Nehnevaj sa, ale fakt riesis kraviny. Ak babka nieje ochotna akceptovat, a normaly dialog nieje mozny, tak to proste predaj, daruj alebo vyhadzuj.
Raz to jedna premotivovana mamicka, ktora neuznava akekolvek plastove hracky, vyriesila tak, ze cisto novu prinesenu hracku hodila pred dedkom a babkou, ktori si tiez nedali povedat, a pred vrestajucom deckom rovno do kosa. Baba s dedom aj s deckom v soku, ale na dalsi raz tusim dosli bez darku. Tak sa mozes inspirovat.
Keď sa zasa bude k vám valiť, naaranzujte všetko čo po kúpila rok dozadu, nech si nemá ani kam sadnúť, možno pochopí.... Ze nielen z plastov živý je clovek😂
Neviem ti inak poradiť keď nechce urobiť žiadny kompromis, chápem, že nemáte radi hordu vecí v byte, ja som taká istá. Ale prerušiť kontakty s mamou asi nechceš, tak jedine to strpieť. Ja sa zase viem vcítiť do jej kože, že keď príde raz za 2 mesiace na návštevu, nechce prísť s prázdnou rukou. Ja tak nechodím ani na návštevu, nie to ešte stará mama k vnúčatám a deťom. Tu by pomohol len ten kompromis, inak to nevidím.