Bojím sa o kamarátku
Dobrý deň. Hneď na začiatok vás chcem poprosiť, aby ste ma nezjedli. Dieťa ešte nemám a som mladá, nevyznám sa v týchto veciach. Preto ma zaujíma názor skúsených mamičiek.
Kamarátka má 21 rokov a porodila svoje prvé dieťa. Nebol by s tým žiadný problém, má manžela (otec dietata) a vlastný dom. Je úplne prirodzené ak niekto robí chyby, niečo nevie alebo podobne.
Jej mamina je sestrička a ona má ešte 2 sestry. Minule jej sama mama povedala, že napríklad bábo nemusí ísť na prso, 30min si zdriemnúť a zas na prso, to sa takto opakuje celý deň. Po papaní si musí odgrgnúť a biele zostatky od mlieka jej nemôže nechať v ústach lebo môže mať zdravotný problém. No ona nepočúva a robí si po svojom. Dobre, jej vec.
No minule som tam bola celý deň, lebo som jej upratovala dom a varila , kecali sme a tak. Vraj dieťa bez nej nevie byť a preto to nevie spraviť ona. No na vlastne oči som videla, že ona to dieťa nechce dať z ruky. Ani vlastnému otcovi. Otec maličkej si ju chcel zobrať a “teraz nie, ide papať” po papaní “teraz nie, ide spať” a zas ide papať a zase spať. Prišlo mi to ako keby to dieťa kojila už len preto aby mohla byť sňou.
Bavíme sa necelom 2 mesačnom bábätku. Dieťa nemám ale mám sestru a nejedna kamarátka má dieťa, podľa mňa ešte tak malé bábo nie je až tak závislé na mamine, že by nevydržala pol hodinku s otcom.
Mám strach či sa nemôže jednať o nejaký psychický problém..alebo je to normálne? Vopred ďakujem
Keď píšeš niečo verejné, musíš rátať s hocijakým názorom. Iba sa vyjadrujem k celej tejto veci a je to stále k téme. 🙂 Možno naozaj keď jej prestaneš pomahat sa veci zmenia. A horšie by bolo keby dieťa nechce, to by mala naozaj problém. Pekný deň prajem
Ja neviem, ale ako tak čítam na mk, tak chlapi sú vždy tí, čo z akejkoľvek situácie vyjdu zle. Nemá záujem o dieťa, je zle, má záujem, takisto je zle. Keď daná mamička chcela dieťa len pre seba, mala byť slobodnou mamou. Chlap celý deň v práci, doma všetko robí on, a keď chce chvíľku so svojím vlastným dieťaťom, matka mu zatne že to je JEJ dieťa? No sranda bokom, toto by ma riadne vytočilo.
Ja mám 2 deti. Od malička bol otec s nimi. Nehovorím že vie všetko, ale viem, že keď mu dieťa dám do rúk, tak sa oňho postará tak isto, ako ja. Áno, možno bude mať plienku naopak, pyžamo miesto trička a ani za ten svet malú nedokáže učesať, ale ľúbi ich. A ja som neskutočne šťastná a hrdá, keď ich vidím spolu, aký majú krásny vzťah.
A potom ešte praktická stránka veci. Matka sa niekedy potrebuje najesť, osprchovať, oddýchnuť si. Vtedy u nás v starostlivosti o dieťa nastupoval otec. Dá sa žiť s dieťaťom neustále na rukách, ak má jedno, ale ak je ich viac, tak aj o tie sa treba starať, pomôcť, pomojkať, aj pre tie je matka (a aj otec) dôležitá.
Takže si myslím, že kamarátka to preháňa, mala by dať nejaký priestor aj manželovi. Aby sa potom o pár rokov nesťažovala, že stratil akúkoľvek chuť a motiváciu, nevie čo s dieťaťom a nezapája sa. Veď prečo aj, keď je to "jej" dieťa...
Podla mňa to súvisí aj s vekom, je mladá nevyzreta, neistá... Ani vlastnú mamu nepocuvne, resp. je nejaká osoba na koho radu dá? Je úplne normálne, že aj otec chce tráviť čas s dieťaťom a je šialené, že ona mu ho odmieta dať. Ona sa patologický upla na to dieta, akoby to bola prvá vec v živote co dokázala - porodiť. Počkala by som, ale tak max pol roka nech si zvykne na novú úlohu matky, ak sa to nezmení, nech sa manžel poradí s psychológom ako tu situáciu riešiť. Ty asi nič neporiesis za nich.
Ahoj, podľa mňa v poriadku určite nie je, len čo s tým chceš urobiť? Dohovor, taký kamarátsky, pomôže? A to čo ti tu píšu, normálne som sa vytočila... Ignorantstvo vládne svetom, každý nech sa pozerá len sám na seba a snaha pomôcť je vnimana dokonca negatívne! Ešte ta osočia, čo sa staráš 😃 Máš právo vyjadriť svoj názor kamarátke (prikazovať pravdaže nie), je už na nej, či si z toho niečo vezme, alebo nie - také drísty, akože ich chceš rozoštvať a podobné fabulovanie, to je už choré. A nabudúce tu radšej ani nepíš, tu sa empatie nedočkáš....
Neviem ci ma viac desi to co robí ta tvoja kamaratka alebo to, kolko zenam na MK to príde normálne 😐
@danielllka lenze ty poznas len jednu stranu, a to stranu autorky, ktora s nimi nezije. Tebe by sa pacilo, keby si mala deti, a stale niekto mudroval, co mas robit a co nie? A daval ti rady typu "vytieraj mu usta" , nekoj ho tak casto a podobne? Kedze som zazila ako prvorodicka podobne veci, viem si to zivo predstavit. Zaujimave by bolo pocut maminu dietata ako to vnima, nie nejaka kamoska, ktora tam sem tam pride. Celkovo sa mi zda byt uplne cudne, ze kamaratka chodi upratovat, varit a starat sa do vychovy.
Pchas sa kde ta netreba, to je cele.
Hlavne to nie je tvoja vec a nestaraj sa do nej. Btw práve takéto malé bábätko je najviac závislé na mame. Ja považujem otca za rovnocenného rodičia, takze som mu s radosťou malú dala, ale to si už majú vykomunikovat oni.
Aby som sa držala povolených odpovedí: "Nie je to v poriadku, ale je to normálne " 😅
@asocial a odkiaľ máš informáciu, že stále niekto mudruje? Ja napríklad neznášam, keď mi niekto diktuje, čo mám robiť, ale keď mi povedia svoj názor, ako by to bolo možno lepšie, vypočujem si. Ale zariadim sa tak či tak podľa seba. No späť k autorke, keďže jej na kamáratke záleží, chce jej pomôcť, poradiť, nie uškodiť a má pravdu, je to nenormálne, že vlastnému otcovi odmieta dať na chvíľku dieťa- on nemá žiadne právo? Koľkým ženám po pôrode prepne, zabudnú, že sú aj manželky, nie len matky, dodrbú si vzťah a potom vyplakavajú. Autorka chce kamoške len otvoriť oči, nech sa spamätá, ja nič zlé na tom nevidím.
@danielllka Som rada, že ma niekto chápe a nie len útočí.
Som celkom zaskočená , že som sem prišla po radu, lebo chcem pomôcť kamarátke aby nespravila niečo, čo by neskôr ľutovala a ja som tá najhoršia za to. Tiež ma obdivuje ako niektoré ženy vedia útočiť hneď, keď niekto má opačný názor. Teraz som najhoršia ja, že sa do toho starám a otec, že to nechápe. No ak by sem nedajbože kamarátka písala, že jej z takýchto dôvodov stroskotá manželstvo, rovnako by sa navážali aj do nej.
Mne to príde relatívne v norme,keďže je to prvé dieťa a koji ho,ako si písala sama , nemáš dieťa ,nepoznáš pocity,takto sa správa veľmi veľa žien a teba do toho nič, za mňa nemáš jej ako pomôcť , možno tým že.jej povieš že nech viac zapája manžela a nech si oddýchne
Nie je normalne keď matka dieťaťa nedá otcovi dieťaťa babatko ani nachvilu a musí si ho,, ukradnúť ". Ako kde sme. Matku potrebuje samozrejme oveľa viac ale aby sa nenašlo 30minut za den na to aby ho mal aj otec ??! Matka to preháňa ale to nech si vydiskutuju oni.
Neviem ako ostatné baby ale mne čosi na tvojich odpovediach nesedí. Naozaj som chvíľkami zapochybovala či si jej kamoska. Ke dze si tam ale bola u nej celý den máš k nej evidentne blízko. Nie si jej svokra?
Nie je to normálne ak je to ako píšeš,mala som to sama tak pri prvom synovi a je to choré ,keď si pomyslím ako som sa vtedy správala
Pochopila som , že sú to vaši najlepší priatelia, poznáte sa veľmi osobné a teraz ťá otec poprosil (aj keď cez tvojho chlapa) čo má robiť, či takéto správanie mamičky je ok, že ho takto segreguje od dcérky. Apropo aj jeho dcérky. Ty, keďže ešte dieťa nemáš, si sa anonymne prišla poradiť sem.
Pochopila som aj to že im do života a vzťahu nezasahuješ, je to ich vec, ale keďže ste boli poproseni o rady, neignoruješ potreby dobrých priateľov a chces VHODNE poradiť a pomôcť, nie sa im montovať do života.
Ked takuto tému spomenula mamička , že dieťa iba ONA a potom plače že partner sa jej vzdialil, tak ju tu zdžubu ako sirotu a chuderu.
Teraz dzubu teba, choré, len zato že sa chces poradiť aký postoj by bol vhodný.
Ak ste naozaj dobre priateľky, vo vhodnej chvíli, keď uvidíš priamu akciu, tak jej jemne dohovor a navrhni "hodinu pravdy", kedy jej s rozvahou vysvetliš prevenciu a následky
Kamaratka je na najlepsej ceste znicit si manzelstvo. Materstvo jej riadne udrelo do hlavy.
No a chodí otec s dieťaťom na prechádzku s kočíkom? Ja to napíšem takto, pri prvom synovi som mala na začiatku obavy, keď ho chcel muž zobrať sam von. Môj muž je skvelý otec, no niekedy keď som ho videla, tak ja len "Kristove rany..." schopný tlačiť kočík a kukať do mobilu, lebo kamarát mu super dôležité veci píše a ze vrazí do obrubníka, to je vedľajšie... Sak keď sa malý zobudí, zas zaspí. No nie, nezaspí tak ľahko! Že sa zakeca s niekym a stoji tak, že malému slnko pali do očí, alebo mu fúka do kočíka, to je také chlapské... Proste ja som si stále všimla takéto veci a ta predstava, že ide s malým sam mi nedala pokoja. Mno ale to sa povolí, matka sa uvoľní a otec sa tiež musí co to naučiť. My tiež nevieme ako oni dvaja doma komunikujú. Co ak otec dvíhal dieťa dosť nevhodne, nefixoval hlavičku a keď ho matka upozornila, nič z toho, pri ďalšom pokuse si išiel svoje a zas to urobil zle? To píšem ako príklad, my nevieme ake su detaily a kamarát ti to tiež nepovie, lebo ak má takú selektívnu hluchotu ako ten môj, tak ver tomu, že ani nepočul ak ho žena slušne požiadala co a ako a on dodnes nevie prečo je podráždená, keď on niečo nejako robí. No a komenty od babky, čo je sestrička, to ani nerieš. Moje deti boli prvý mesiac na prsiach takmer stále, mala som problém rozbehnúť dojčenie, mne sa ani neoplatilo košeľu zapnúť. Šialene. Ale rady sestričiek a doktoriek, že dieťa sa ma nakojiť do 20 minút a vydržať potom dve hodiny bez prsa.... Och, fakt je, že to len trúby povedia, naozaj každé dieťa je iné, každá laktacia sa inak rozbieha, proste to nie je také jednoduché. Skôr rozvesel kamosku, podpor ju, nech muža pošle s kočíkom, vy choďte napr obďaleč akože kecate a chlap môže by sám, no kamoška bude mať pocit, že ma dieťa pod dozorom a postupne sa uvoľní a pochopí, že dieťa je aj bez nej v bezpečí
To, že dieťa nedá vlastnému otcovi teda naozaj normálne nie je. Však je s ním aj tak 24/7