Bojím sa vždy dopredu

@katarinkamt mam to podobne

Ja takisto :( som z toho nešťastná lebo sama si vytváram situacie ktoré sa s najvacsou pravdepodobnosťou ani nestanu a žijem v strachu akoby sa to už dialo a nedokážem sa sustredit na prítomnosť...snažím sa s tým pracovať ale je to ťažké veľmi mi to nejde :(

@katarinkamt
Na to su aj specialne sedenia u pschologicky, niečo behavioralne...

Ale podstata je taka, ze z niecoho to v zivote vychadza, čo uplne nie je spracovane, napr. tazka choroba blizkej osoby, nehoda, smrť...

Ja som si tymto tiez presla, a spustilo to u mna dost blbe stavy, uzkosti (to bolo pred rokmi) a musela som sa naucit pracovat s myslienkami, cize:

- vzdy si povedat realitu, aka je, napr. ides na vysetrenie (obycajna preventivka - sono prsnika), nemas nic na papieri, nemas dovod
- nerozvijat strachy, premostit vzdy na ine pozitivne myslienky
- naucit sa pri myslienkach metodu "stop". Pride negativna myslienka, povedat si nahlas "stop" a to opakovat a cvicit mozog, ze dalej sa proste v rozvyjani danej myslienky nepokracuje
- odist od veci, ktore podnecuju v tovjom zivote strachy, napr. necitat o bojoch na ukrajine, necitat o priznakoch chorob, nepozerat filmy kde zomiera mlada mamicka atd... vyslovne vyhladavat pozitivne veci, ktore ta posuvaju dopredu
- uvedomit si, ze problem sa da riesit az vtedy, ked bude. Ked budes mat nejaky vazny problem, ides to riesit. Ked realny problem nemas, nemas co riesit
- obklopovoat sa dobrymi a pozitivnymi ludmi, ziadni toxicki ludia, ziadni dezolati... von s nimi - su rakovinou tejto spolocnosti
- mat konicky a pravdaze aj fyzicke, sport, tanec, proste vyjasit sa, vyblaznit, chodievat do prirody
- zdrava strava

a hlavne, myslienka Martina Luthera na myslienky:

"nemozes zabranit vtakom lietat nad tvojou hlavou, ale mozes im zabranit spravit si na tvojej hlave hniezdo"

@sumalee
@melania1

@zmrzlinka2021 veľmi pekne ďakujem...

Poznám..... Obzvlášť odkedy sa mi narodili deti

@katarinkamt vsetko si racionalizuj a scenare v hlave si vedome rus. Ked ti zacne pracovat katastroficka fantazia, tak si povedz, ok Katka, stacilo, si zdrava, mas co jest, mas kde byvat. Ked pride vojna, choroba, smrt, potom to budeme riesit, ty a tvoja hlava. Teraz si uzivame ze je vsetko ok.

@katarinkamt som podobna.Ale nie az tak, ale obcas pustim fantaziu na spacir🤣ja som velmi citliva a, ked pocujem nieco zle co sa stane hned zacnem premyslat co by bolo, keby...dnes je dnes nevieme co bude zajtra, riesit, ked nastane nie dopredu.Zbytocne si minas energiu.Ja to mam hlavne pred zmenou prace tyzden stresujem, ale pride den D a som uplne kludna a nad vecou.To sa lem mysel s nami zahrava.

@katarinkamt Okrem toho co napisala zmrzlinka2021, tak mne pomahaju aj moje skusenosti so sebou a veci, ktore som uz prezila. To mi umoznilo.uvidiet, ze mam nejake schopnosti a vybavu do tazkych situacii. A teda ze sice neviem, co sa stane, ale mam potencial poradit si. To ma ukludnuje asi najviac.

Mne stačí ze ma malý zvýšenú teplotu a už idem bomby😀

@ariannazara presne toto...u mna teda katastroficke scenare idu vzdy len co sa tyka maleho...inak mam vsetko na haku...ale staci ze si syn inak prdne a ja som uz na prasky roztrasena

@marlent ja tiež tak, hlavne co sa týka malého sa hneď bojím keď je chorý a to on všetky choroby zvláda úplne v pohode ale ja som v strašne strese. Ale také bežné veci mam tiež na háku 😁

S mojou mamou by si si rozumela. Aj plánovať trolejbus treba o dva spoje dopredu lebo co ked toto a hento 😫

@katarinkamt ja to isté 😐

@ariannazara hori nam auto no problem...hori nam krb no problem....v robote problemy no problem...maly ma cervene oci tlak 5000/1000...tiez to dava na pana...no ja vtedy nejem trasu sa mi hadam aj mihalnice srdce busi hadam 5000 uderov za sekundu...no idem sama sebe na nervy s tym...nemusi to teda ani byt zdravotne....sankovacka? Najdem strom jamu nieco kde si moze ublizit skace niekde tam a tam si moze zlomit nohy rozbit hlavu..bezi rovno tam moze zakopnut a ako bude padat moze si hlavu udriet tam a tam...stoji ma to sialene vela sil nechat ho byt dietatom radsej sa otocim 😂🤣

@katarinkamt nedavno som sa dozvedela, ze moj kamos z detstva zomrel na raka, nechal po sebe dve male deti. Odvtedy sledujem muza a staci, ze zakasle a ja mu uz diagnostikujem rakovinu pluc atd...zijem vo velkom strachu onho. 🤔

@marlent ja ho dám do škôlky a doma rozmýšľam celý deň čo robí, či dakde nespadne😀odppcitavam čas do 15.00 kedy idem ponho😀 salene matky 🤣😅

@katarinkamt som rovnaká 😑

@katarinkamt tiež to mám často podobne.

@katarinkamt ženy, nerobte to. Priženiete si tým choroby a potom kto sa postará o vaše deti? Necháte ich na svete samé, lebo ste boli príliš bojazlivé aby ste žili prítomnosťou? Treba si toto vždy povedať a hneď zahnať vtieravé zveličené myšlienky.

Aj ja to mam tak hlavne odkedy mam deti je to este horsie 😏 tiez by aom sa toho chcela zbavit aj si sama sebe poviem, ze aky to ma zmysel rozmyslat nad blbostsmi atd ale keby to bolo take jednodnuche ze clovek si povie a prestane s tim

@ariannazara boze to jak ja 😂

vidim ze nie som sama v tomto..

@katarinkamt , ja si hovorím stále, že každý problém sa má riešiť iba raz. Vtedy, keď nastane. Niekto sa dopredu strachuje; či problém nastane; potom rieši samotný problém a neskôr sa k tomu neustále vracia a analyzuje, čo bolo zle. Čiže tú istú vec riešiš 3x. V minulosti, prítomnosti aj buducnosti. Fakt je oveľa lepšie riešiť to len raz, šetrí to energiu, čas i nervy 😉

Poznám tieto stavy veľmi dobre. Na autoškole mi inštruktor povedal vetu, ktorá sa so mnou niesla dlhé roky - "Pamätaj, že máš v rukách 2-tonovú odistenú zbraň". Doteraz pamätám na stisnutý pocit v hrdle a roky, kedy som sa bála ísť za hranice okresu autom. Prešlo to našťastie. Podobné pocity som mala aj pri hrčke na nohe. Google mi zistil raka. Kým som sa dostala k vyšetreniu, som bola emočne zlomená a už som v hlave rozmýšľala, ako sa sa budem starať o deti bez nohy...Nič mi nebolo...Boli stavy, kedy som podľahla iracionálnym strachom a živila rôzne negatívne verzie budúcej reality. Doslova si ich pocitovo odžila. A to je veľmi zlé... Veľa z týchto vecí pramení z našej prapodstaty. Naši dávni predkovia žili v neustálom strachu o život. V mozgu máme amygdalu - centrum strachu a zlosti - a statočne ju masírujú udalosti posledných rokov (pandémia, vojna). Preto si vytvárame množstvo strachov a prežívame si ich. Treba dávať pozor na to, aby sa negatívne myšlienky nespojili s emociámi - to je už len krôčik k somatizovaniu (napríklad ako bolesti brucha, hnačka, nevolnosti). Treba okamžite zastaviť myšlienky - napríklad sa pustiť do počítania 237*429, učenia básničky, nových slovíčok v cudzom jazyku. My sme myslitelia, my tvoríme myšlienky, máme nad nimi moc...Viem, že píšem ako naspeedovaný kouč, ale myslenie sme nedostali, aby sme sa zničili. Najviac mi pomáha jedna jednoduchá veta - V živote treba prijať istú mieru rizika, nežijeme v bubline.

@bilberryday preložíš mi to, prosím🙂

@maybe888 po tom moste pôjdem, až k nemu prídem...

@katarinkamt robím to isté ale snažím sa na tom pracovať