Budem zlá, keď nepozvem kamarátov na svadbu?
.Ahojte žienky, mám na Vás takú otázku netradičnú ale skôr o vzťahu udalosti...Zo snúbencom budeme mať svadbu, no a ja som zvedavá na váš názor ako by ste sa zachovali vy. Jeho (2 kamaráti s priateľkami ma nemajú v láske doslova ma neznášajú ... ja som na tom detto voči nim) no a môj problém je ten že si neželám aby boli na našej svadbe, je mi jasné že ma budú duplom neznášať ale to mi je jedno, no predsa len nechcem aby bol môj mužíček smutný (viem že to prežije aj bez nich len mu tým nechcem ublížiť) Dohodli sme sa že ani ja, ani on si nebude pozívať žiadnych kamarátov (chceme mať malú skromnú rýchlu svadbu iba rodina večera a dovidenia) myslíte že budem veľká mrcha ak budem vďačná že tam nebudú? alebo radšej ustúpiť a vydržať... Ďakujem....
@fidka79 vidis... a ja nemam pocit ze by dygisa zila iny zivot ako napr ja tu v sr🙂 ani ze ma ine moznosti etc... vsetko sa da aj tu...
Ako som pisala, ani mne sa nepacilo jej generalizovanie ale hold ma zial vo vaecsine pravdu...kedze ja osobne memam ziadne komplexy pred ziadnym narodom sveta a ani sa nehambim zato ze som slovenka tak ma ale ani taketo generalizovanie neurazi... skor ten jej prispevok pokkadam za reakciu na niektore prispevky v tejto teme...
Ja som s mojim muzom pomaly 15ty rok a som rada ze mame vela spolocnych znamych s ktorymi mozme travit cas a citit sa pritom obaja dobre... priatelia su podla mna doleziti pre zivot, aj partnersky... do svojho vztahu nenecham ale hovorit ani svojich rodicov ci surodencov ktorych velmi milujem, na druhej strane si ich nazor rada vypocujem lebo viem ze oni mi chcu dobre a ako to tu uz bolo spomenute v case kedy ja som emocionalne hore ci dole mi dokazu oni ukazat tu rovnu cestu...
Na druhej strane musim priznat ze na tie chaty atd. Chodime velakrat s ludmi s ktorymi je zabava - nie su to ale nevyhnutne nasi naj kamosi...
@moni73 mila monika mozes si byt ista ze kamaratky mam ale uz sa naozaj opakujem posledny krat su odomna daleko. Neviem ci sa to neda pochopit alebo.... nemam ich kde ubytovat a aj keby som ich uz pozvala viem ze ta nasa svadba budr trvat max 3hodiny a nebudem od nich ziadat aby za mnou cestovali 5h tam aj spät. A tak ako to pisala aj jedna pani ktora to naozaj pochopila bude to nasa svadba neviem ako inac to uz mam vyjadrit. Ja nebranim ziadnej oslave ale bud pred alebo po svadbe.... a to ze som chcela predsa len ustupit v tom aby tam tych 2 alebo aj 1k mal tak nie preto lebo mam nejake vycitky ale kvoli tomu aby sa citil dobre na vlastnej svadbe nieje za tym nic ine. A nevidim dovod pozivania inych ked s nimi uz budeme obaja travit cas kedze su to nasi spolocny priatelia. A som rada ze ma tu vsetci rozoberaju uz 10 hodin a vsetci vedia aka som a preco ma nemaju v laske a este aj to ze ja vlastne ani nemam kamosky ze ano... no co mam na toto napisat mila monika. Proste uz sa len usmievam nadtym ako jedna otazka spravila takyto rozbroj a na moju osobu rozne nazory aj ked ma tu nikto nepozna 🙂 a to je na tom najvtipnejsie. Kazdopadne dakujem vsetkym znova a hadam uz naposledy a ci bez tych 2 alebo s nimi ja si svoju svadbu uzijem pretoze rodinu ktoru vidim raz sa mesiac tam mat budem a to je pre mna najdolezitejsie.
Baby ti uz dobre napisali, kazdy nech si to zariadi ako mu to vyhovuje, ale postradam logiku v tomto... Nebudes od kamaratiek ziadat, aby cestovali na svadbu 5h? 5h je daleko? Dobri kamarati cestuju - z mojho pohladu - na udalost, co je 1x v zivote s radostou aj na ine kontinenty a ubytko si najdu sami
@mima4 - nemáš celkom pravdu, veľmi veľa závisí aj od dieťatka. Ak máš dieťa, ktoré pre svoju pohodu potrebuje nejaký stereotypný režim (neznáša cestovanie v aute, nenaje sa na cudzom mieste, nedokáže spať v cudzom prostredí a pod.), tak si môžeš chcieť zariaďovať a prispôsobovať dieťa svojmu životu ako chceš. Vtedy urobíš možné - nemožné, len aby si mala dieťatko pokojné a spokojné a budeš , ako sa hovorí, radšej sedieť na zadku doma.
Mám kamošku, žije v DE, tesne pred pôrodom (malý sa narodil v októbri) mali naplánovanú lyžovačku "povianočnú", na január s partiou. Kamoši + deti. Preto tak skoro plánovali, zaplatili, aby mali miesto atď. Proste tie 3 mesiace dopredu. Malý sa narodil, prišiel január a oni šli lyžovať. Všetko bolo fajn. Na marec naplánovali ďalší zraz s deťmi. Týždeň pred odchodom si povedali, že je čas všetko zrušiť, pretože peripetie s príkrmami, ktoré s chlapčekom doma prežívali, by ich odsúdili na nervové vypätie svoje a dieťaťa a z celej chaty by nemali absolútne nič, iba vystresované dieťa...
Ďalší príklad je môj brat so synčekom. Malý sa narodil ako predčasniatko (ale nebol tak posudzovaný, lebo mal dobrú váhu, 18 dni pred termínom), ale bol od malinka veľmi plačlivý. Náročné bábo. Keď prišli k našim na víkend, väčšinou stále plakal, nemohol spinkať, všetko mu vadilo aj za bdenia... Napriek tomu sa s ním odvážili sem-tam na nejakú akciu vyjsť. Ono sa ten stav stupňoval vekom paradoxne. Prvé mesiace to nebolo také zlé, dokonca tiež ako 3-mesačný bol v Alpách na lyžovačke v pohode. Doteraz má dosť problém napr. so spánkom - musí spať v hrobovom tichu, inak nezaspí, a čo je horšie, hneď sa aj zobudí na bežný ruch. Vieš si predstaviť, ako sa asi cestuje s takýmto dieťatkom na kadejaké "chatovačky". My - rodina sme uzrozumení, tak berieme ohľad, hoci je to niekedy ťažké, Ti poviem. Ja musím držať v tichu ročné dieťa, aby si nehatlalo a nebľabotalo (podotýkam nie ahlas alebo nebodaj kričalo), lebo ruší vo vedľajšej izbe svojho 2-ročného bratranca, ktorý spí. Mama chodí mixovať cesto na koláč do pivnice, aby v kuchyni na prízemí nezobudila spiaceho vnúčika na poschodí... V aute sa vozí rád, ale opýtaj sa ich, ako v lete cestovali do Chorvátska... Museli na 4 hodiny odstaviť auto na parkovisku kdesi na chorvátskej diaľnici, aby sa malý aspoň trochu vyspal...
Takže nie vždy to závisí od rodičov.
@dai a co ked nie je ten typ,co musi kazdotyzdenne grilovacky,opekacky ci chatovice? Ani my s drahym nie smz tie typy. Ani za nezadanych cias som taketo udalosti velmi nevyhladavala amm tiez nie. Rovnako je to mozne u nich. Nie kazdy je stavany na taketo stretka kazdy vikend...mizno aj jemu aj jej to staci zoparkrat do roka. Tak ako nam.
Mne taketo veci nechybaju... Stacia mi kamosky z ihriska,ostarne su aj tak daleko,mnohe mimo SR..jedine s jednou sa obcas stretneme aj s detmi..len castokrat prave skolkarske choroby nam brania stretnut sa viac. Kazdu chvilu je daktore chore,obcas su ine aktivity,ktore to neumoznia. Ale vieme o sebe a to je podstatne.
Damy uz to nechajte tak prajem vam dobru noc 😉