Bútľavá vŕba
Dnes je taky blby den, mam dojem, ze som na pokraji burn-out, tak som sa rozhodla zalozit takuto temu, kde ani moc nejde o hladanie rieseni, ale o to, aby sme sa vyrozpravali, aj o veciach, o ktorych sa nemame s kym porozpravat... Manzela nechcem vitat kazdy den s tym, co vsetko sa na mna sype, ked viem, ze toho ma sam dost (teraz v dovolenkovom obdobi je sam z celeho oddelenia...)
Takze, ako spieva Anatsazia, "I'm sick and tired of always being sick and tired", to ma popisuje momentalne dost dobre. Boli ma hlava vlastne non-stop, pocasie je katastrofa, vzdy zacne prsat, ked musim ist pre syna do skolky, dcera ma opuchnute uz vyse mesiaca vsetky 4-ky, ale este stale sa nepredrali. Boli ma lave zapastie, mam pravy tenisovy laket, o bolestiach chrbta ani nehovorim, dobry lekar, co pomohol manzelovi, ordinuje zase az v septembri... ☹ Zacina mi este aj zapal prsnika, no super. A to nie som na dochodku 😉
Nestiham pracovat tolko, kolko by som mala, v domacnosti stiham akurat prat a obsluhovat umyvacku. Dcera sa prezenie bytom ako tornado, a ja nerobim nic ine ako po nej odkladat veci. Neda sa fyzicky vsetko pred nou schovat a zamknut, a nestacia jej hracky a jeden suflik v kuchyni, do ktore smie, ona povyhadzuje vsetko...
Teoreticky mozne riesenia ovladam, ale svokra pracuje minimalne do obeda kazdy den, svokrov zdravotny stav mi nedovoli mu dat moje tornado samemu. Spat s dcerou nehrozi, kedze to je jediny cas, kedy mozem pracovat. Dovolenka uz bola, a najblizsia zmena programu je v septembri, ked pojdem na Slovensko k mame. Ale zase sama s detmi a mama musi pracovat... Upratovacka, o tom sme sa bavili, ale nejak vsetky dobre sa davaju pod rukou dalej, my by sme museli najprv spravit generalny poriadok, aby vobec mohla pracovat, a nejak sa nam predsa len nepaci myslienka, ze tu bude niekto cudzi. Nemame ziadne "majetky", ale uz len nasa zbierka DVD je dost... 😉
Takze mam dojem, ze sa stale tocim na mieste. Kazdy den je takmer rovnaky, a kym mam ist pre syna, som taka vystavena, a on mi furt nieco rozprava, ze mu niekedy doslova poviem, ze ma to nezaujima. Ja viem, presne TO by sa nemalo, ale ked mi samej brni hlava, tak mi je jeho imaginarny gombik na jeho aute suma fuk. A to je zase zacarovany kruh, nechcem na neho ani zvysit hlas, ani mu hovorit, nech mi da pokoj... Aj ked si poviem, ze dnes budem lepsie naladena, neviem to dodrzat. No a potom ma to hneva a zoziera... Aj preto som sa rozhodla sa tu vypisat. Mozno mi to trochu pomoze.
Nechcem byt supermama, akceptujem isty bordel aj chleba s maslom ako veceru 😉 Ale dnes mi to prerastlo cez hlavu. Mozno nie som v tom sama a prida sa niekto, komu je podobne, virtualne objatie takpovediac 😉
@melany_s:
Uvidim, ako dopadnem(e) 😉
Toto zevraj leto nejak prezijem, a potom aj tak zacina iny rezim, ze ja pojdem z roboty rovno pre deti. Nejak si na to budeme musiet vsetci zvyknut. A potom aj budu studentky spiatky z prazdnin, ktore hadam najdem, aby prisli sem-tam ku detom.
Inak zase budem vyuzivat nacasovany start na pracke a umyvacke, aby boli hotove, ked pridem domov. Varit budem 6 porcii, 4 na veceru a dve na druhy den do roboty na obed. A ine "grify" a triky si budem musiet najst.
@melany_s:
Ja mam tiez ako po vybuchu denne. Po upratani je poriadok dovtedy, kym nepridu domov deti, resp. kym nedam dole dceru z chrbta. To ma ani tak nestve.
Ja viem, ze by sa nemalo detom hovorit, ze ma nezaujima, co mi hovoria. To ma aj stve, ze mi to zase niekedy vyklzne. Ale proste aj ja som iba clovek, ktoremu niekedy brni hlava, ma zlu naladu, a potom ma to stve, ze mam zlu naladu...
Ak mas nejake tipy, ako sa vediet prekonat, ako filtrovat jeho neustale kecanie, vzajomne podpichovanie surodencov, tak sem s nimi 😉 Takisto by som potrebovala tipy na efektivne riesenie hnevu, kedy uz zvysim hlas, a pritom by to nebolo potrebne. Ale ked nieco poviem 5 krat a nedojde to nikomu, tak niekedy potom kricim. A to ma zase stve. Ako som pisala, zacarovany kruh.