Bývanie u priateľa
Ahojte. Ako vidite sťahovanie sa z rodičovského domu rovno k priateľovi?Mám priateľa, ale ešte krátko. Radšej sa poradim dopredu ako spraviť nejakú sprostosť.
Ja mam 24 on 29. A chce aby som sa k nemu nasťahovala, ale odkedy som mala rozhovor so sesternicou akoby som dostala studenu sprchu. Povedala mi, nech nebudem sprosta aby som sa sťahovala s "igelitkou" do cudzieho bytu, k cudziemu chlapovi.Že nedajboze s nim otehotniem a budem bez vlastneho byvania,kebyze sa niečo medzi nami stane a rozideme sa. Že radšej mam ist do podnájmu a stretavat sa , ale žiadne bývanie u nho. Myslíte že ma pravdu? Lebo na druhej strane, ak by sme sa rozisli a ostala by som s dietatom, k rodičom sa vratit nebudem moct lebo je tu malo miesta. Myslíte,že je dobre myslieť až tak roky dopredu?Aké mate skusenosti vy, poprípade z okolia?
A co ak otehotnies len pri navsteve v jeho byte? Potom co? Normalne by som sa k nemu nastahovala a poriadne si s nim prebrala ci casom planuje so mnou kupit vacsie, alebo nie. Ak nie, lebo mu jeho byt vyhovuje a bol by dostatocne velky aj pre pripadnu rodinu, ktoru by ste v buducnosti mohli mat, tak by som si kupila nieco vlastne a prenajimala to.
Ale tak, nejako zacat musite..
Ja 28 On 29 po 3mesiacoch sme sli do spolocneho prenajmu..teraz sme spolu takmer 9rokov, mame dom na hypo, obrucku a dvoch prckov 😀
no, v dnešnej dobe vyhadzovať peniaze za podnájom je somarina, tak bud splácam vlastné alebo teda bud doma a dochádzať k nemu odtiaľ. dalšia vec..."zostala by som tehotná" tak hádam bud chcem otehotnieť a mám to premyslené čo dalej potom alebo si dávam pozor. tiež by som neotehotnela kým nemám istotu, že tam môžem s dieťaťom zostať. uprimne chcelo by to dačo spoločné čo bude písané na vás oboch.
Veď sa nemusíš sťahovať k nemu hneď a všetko. Ži u rodičov, postupne prespávaj aj u neho, nechaj si tam základné a rezervné veci, a časom uvidíš.
Nevhupnete do toho odrazu zo dňa na deň, postupne si budete zvykať, plánovať kedy a ako.
Ale hlavne si v kľude a slušne dohodnite ako poriesite náklady, réžiu bytu, domáce práce.
Inak ti baby poradili dobre, keď sa budete chrániť obaja, nehrozí dieťa ani igelitky. Veď bez ochrany môžeš otehotnieť aj keby si bývala u rodičov aj 5 rokov po svadbe... Len ty vieš ako ďaleko dochádzaš zo školy/práce k rodičom, aké máš spoje, pracovnú dobu, ak prispeješ na spotrebované energie aspoň symbolicky, veľa ušetria ty aj on trochu, hygienické potreby a strava sa dohodnite tiež, to by si platila aj podnájme.
ideš s ním bývať, nie si ho zobrať. môže spolu bývať , snaž sa neotehotnieť a časom zistíš či to funguje alebo nie. Odísť môžeš hocikedy
Po prvé nerobiť nič,načo sa necítis a po druhé vždy je potrebné si vo vzťahu nechat ak zadné dvierka,ak by si sa už vo vzťahu necítila dobre a chcela odísť.Ak si nenechas zadné dvierka,partner po čase sa tebou môže cítiť príliš istý a začať si vyskakovať.Kopec báb na to doplatilo s tým,že sa do vzťahu vrhli po hlave,veľká láska,bla,bla ,bla a potom zostali vo vzťahu s dieťaťom na krku bez prostriedkov a závislých od partnera,s ktorým už ani nechceli byť,ale jednoducho sa dostali do situácie,že už nemali kam s tým dieťaťom ísť .
V prvom rade si daj pozor, aby si neotehotnela, kym o tom nebudes presvedcena. A ci s nim byvat, alebo ist do podnajmu? Financne to bude zrejme lepsie s partnerom (treba sa vopred dohodnut na tom, ako budete financovat spolocnu existenciu) a este mozes aj co-to usetrit na vlastne byvanie, ak by to nevyslo alebo ak by ste casom isli do niecoho spolocneho. Ak sa rozhodnes pre byvanie s nim, nedaj sa natiahnut do platenia napriklad nejakych velkych rekonstrukcii, proste do niecoho, co si nebudes moct pri odchode zbalit.