Bývanie v byte
dobrý deň,
píšem ohľadne jednej veci s ktorou sa neviem vyrovnať. Som vydatá už nejaký ten rok. Po istom čase sme pre niektoré problémy s rodičmi kúpili byt. No tu nastal obrovský problém a množstvo hádok s manželom. Dôvod: neviem sa prispôsobiť bývať v byte. Celý život som žila v dome, mala svoju záhradku, pestovala som, išla som na dvor kedy som chcela. Žila som v menšom mestečku (5 000 obyvateľov). Presťahovali sme sa do mesta, a tu začali problémy, neviem si zvyknúť už je to dosť dlho, ale neviem si zvyknúť v byte a v meste...som permanentne podráždená, vadia mi ľudia, neviem sa tam zrelaxovať, nemám záujmy, niekedy mám pocit, že som sa opustila. prídem domov (snažím sa čo najneskôršie) a chytá ma depko-úzkosť. Nemám tam čo robiť, nudím sa tam, je mi tam teplo a mám stres z toľkých ľudí po kope. S mm sa preto hádame. On je čisto panelákový tvor, ale ja to už nezvládam. Strašne som sa zmenila, stále len plačem, neviem si nájsť nijaký normálny záujem...neviem sa tam na nič sústrediť, nič ma nebaví - ani variť, prať, žehliť...občas len sedím a mám pocit, aby som sa nerozplakala. Nehovoriac o tom, že už nevládzem z dochádzaním do práce...Predtým som mala do práce 10 minutiek verejnou dopravou..teraz je to nočná mora s prestupmi, či v aute v kolónach...mňa to strašne stresuje...roozmýšľam, aj nad rozvodom...nevidím budúcnosť s manželom...on na dedinu nechce ísť, len do mesta a ja tam nemôžem ani sekundu..mám pocit, že len trpím...a neviem dokedyto vydržím, sľúbil mi, že teda možno pôjde do domu...ale nie na dedinu ale do veľkého mesta, kde nemáme šancu s našich príjmov kúpiť pozemok...☹ som z toho zúfalá, nikdy by som nepovedala, že toto bude pre mňa problém, ale stratila som moje najcennejšie koníčky, záujmy, môj život na záhrade a som strašne zúfalá...ďakujem za podporu a akúkoľvek cennú radu ☹
jáj a ešte aby som nezabudla - tak mne stále síce viac "vonia" bývanie v dome - teda tá možnosť..... ale ak, tak v meste. Proste už som si zvykla na tie výhody - všade všetko blízko, nemusím stále brať auto pokiaľ chcem ísť len do obchodu alebo k dr., chodí mhd a tá dostupnosť je pre mňa perfektná. Veľa ľudí? Áno, ale na druhej strane ti dá mesto pocit istej anonymity, čo na dedine alebo v mini meste nemáš. A to mi vyhovuje. A vyhovuje mi aj to, že keď chcem, nie som tam tak "sama". nie som spoločenský typ, ale vždy keď mi je smutno, môžem ísť na hocakú výstavu, lebo vo väčšom meste je vždy niečo. Alebo na akciu do parku, na námestie, do knižnice..... proste môžem byť zatvorená v byte koľko chcem, ale akonáhle sa rozhodnem byť družná, mesto mi tú možnosť ponúkne, dedina nie. Nepomyslela by som si, že toto bude niekedy môj štýl. Ale život na VŠ ma naučil vidieť (nutne vidieť) tieto pozitíva. Možno si trošku "slepá" voči tým plusom vôkol seba 🙂 Tak sa dobre rozkukaj a snáď ti to trošku z toho smútku oberie a pridá na radosti 🙂 budem ti držať palce 🙂
@natalym ano, smutne. Len toto mali riesit pred svadbou, nie po nej. Inac, teraz budem hnusna, mne to pripimenulo nasu Basu, ked mala tak 4 roky. Maminka, ja chcem tuto hracku. A nedala si vysvetlit ani za svet , ze ju nedostabe. Potom nastala chvila slz, potom to pokracovala, hlbokym smutkom, lebo ju nedostane, potom nasledovalo vydieranie a skoncilo to vzdy tak, ze som jej oznamila, ze na toto fakt nemam naladu ani cas a nech si vymysli nieco nove, lebo toto je uz trapne. Tak si sla najst iny neriesitelny problem😃😃😃
@sobicatko Ahoj, nedokážem ti vyriešiť tvoj problém, ale tie blbé komentáre, čo si schytala, nechápem. Ja som z dediny. Teraz bývam v meste. Nesťažujem sa, ale cítim ten obrovský rozdiel. Na dedine je ozaj poriadok, lebo každý každého pozná, a vlastne keď má matka nejakého výrastka, čo po večeroch rozkopáva koše, tak jej to dajú ostatní vyžrať (napríklad). Mesto? Tu na sídlisku je zázrak, keď to chvíľu vydrží upratané. To je len jeden ilustratívny príklad. Neberiem to ako univerzálnu pravdu, ale vidím to. Sídliská sú proste špinavšie než dediny. Nemôžem vetrať cez balkón, lebo sused stále fajčí a hneď to mám vnútri. Ohorky pod balkónom úplne bežná vec. O hluku od susedov ani nehovorím, a to ich mám relatívne tichých. Ja som tiež skôr kutil, čiže keď chcem niečo prebrúsiť (home-made poličku napríklad), musím hľadať možnosti a viacmenej len otravovať manžela. Pri otvorenom okne nemôžem spať, lebo počujem hluk mesta a budí ma to (ľudia idúci zo zastávky, ľudia venčiaci psov atď.). Susedov poznáme len sporadicky, lebo sa nemajú chuť zoznamovať.
ALE je to všetko len o zvyku. Niekomu zasa vadí na dedine spať, lebo ho ráno budia vtáčiky a napríklad susedkine kačky (reálna známa). Na dome je stále čo robiť, treba na to povahu, aby to nevadilo. Na dedine stále niekto niečo páli, častokrát bývaš vedľa ľudí, ktorí majú zvieratá, cítiť to. Mne osobne toto však vadí menej než mestský smrad (vlastne ide len o o to fajčenie).
No poviem ti, že podľa mňa buď zmeníš prístup ty alebo manžel. Ja som si zvykla, hlavne som si našla iné zábavky, ktoré ma bavia. Jedna pani tu naozaj krásne upravuje vchod, kvetinky sadí, kosí (aj keď to kosí raz za uhorský rok aj mesto,ona si pokosieva aj pomedzi), dá sa to. Len to je pri chodníku a nesmú jej vadiť okoloidúci. Ale dá sa. Jedna si zasa urobila z dávno mŕtveho pieskoviska "skalku". Hlavné je nájsť si známych. Kým som nemala deti, nemala som tu žiadne kamarátky, odkedy mám deti, tak veľa. Mám veľa koníčkov. Proste sa netreba upnúť na tú jednu negatívnu vec, ale si nájsť nejaké pozitívne.
Tuším som čítala, že si to už začala riešiť, tak držím palce, aby to bolo napokon k vašej spokojnosti
@sobicatko myslim že maš skor problem sama zo sebou prepač naozaj to nemyslim v zlom viem o čom hovorim. Depresie a uzkosti maju pričinu inde a nie z toho kde byvaš.čo budeš na dome napr. cez zimu ked nieje vonku čo robit? Zas budeš mat depku. Ja osobne by som skor mala depku na dome a na dedine kde je každy na svojom a nemaš taky kontakt s ludmi ako v meste. Ale samozrejme všetko je o ludoch a každemu vyhovuje niečo ine. My byvame v byte a všetko ma vyhody aj nevyhody .Ja by som prijala dom ale len v meste alebo potom byt a nejaku chalupu alebo chatu na vikendy to je tiež dobra alternativa kde by si mala aj ty svoju zahradku aj by manžel mal po voli a teda by ste ste urobili kompromis ktory by vyhovoval obom. 🙂
Autorku chápem, podobné pocity ohľadne, mesta, susedov, sídliska som prežívala ako dieťa, keď sme sa presťahovali z dediny na
rozostavané mestské sídlisko. Rodičia to riešili častými vikendmi u starkých na dedine a samozrejme celé prázdniny som tam bola tiež 🙂 Ako dospelý je človek schopný aspoň čiastočne si veci zracionalizovať, s manželom sme bývali roky v rozličných bytových prenajmoch, až kým sme nezakotvili v dome v tichej lokalite. Autorka je vlastne "homesick" chýba jej domov, pretože tam kde býva sa doma necíti. Nie každý dokážeme bývať v byte na sídlisku a nie každý zas zvládne dom. Určite odporúčam aj s manželom navštíviť terapeuta, ktorý by pomohol nájsť kompromis a uľahčil jeden druhému dívať sa na vec z pohľadu partnera. Aj Vaše telesné prejavy zodpovedajú stavu, keď je niekto ďaleko od domova, nedobrovoľne a jeho telo a myseľ reagujú "prehnane". Držím palce, aby sa Vám darilo situáciu riešiť. Predovšetkým kvôli duševnému zdraviu 🙂.
@sobicatko ahoj, ja mam tiez PANELAKOFOBIU. Doslova. Neznasam panelaky, mavam v nich depresie, celu zimu byvam chora, nedokazem nic vytvorit (privyrabam si predajom obrazov, v panelaku som nenamalovala nikdy nic, nedalo sa). K zivotu potrebujem zem pod nohami a nebo nad hlavou. Mam pocit ze ked mam pod sebou xxx ludi a nad sebou dalsich xxx ludi tak nejak preberam ich zle nalady, mam pocit ze ma rusi ta koncentracia wi-fi, zapnutých spotrebicov a celkovo nahustenia ludi..proste cele zle. Asi rok a pol sme byvali v panelaku na sidlisku a bolo to jedno z najhorsich obdobi môjho zivota.
Kupili sme stary maly domcek na kraji mesta. Ano, v meste su drahsie pozemky, za tie peniaze by sme mali velky dom s velikánskou zahradou na dedine, takto mame pidi dom a kusocek zahrady ale nevadi, aj na kusku sa da co to vypestovat, v lete nafukat bazen na kupanie a kavickovat na terase do aleluja...
@sobicatko chápem tvoje pocity, moje sú opačné, ja dedinu nemusím. Ale tvoje zdravotné problémy nepramenia z bývania v byte, naopak, máš problém s bývaním, s manželom, s prácou, študovala si to, čo si nechcela, vydala si sa napriek tomu, že si nechcela, robíš to, čo ťa nebaví, tie pocity pramenia z teba a podľa mňa najmä z toho, že ty by si mala navštíviť odborníka a liečiť sa. Ak ti nevyhovuje ten, ku ktorému chodíš, tak ho zmeň, ale nenechávaj to v žiadnom prípade tak. To, že sa presťahuješ k mame, nevyrieši všetko, sama na to časom prídeš, ale už môže byť neskoro. Oddýchni si u mamy a potom vyhľadaj odborníka.
@sobicatko
Ahoj, myslim to v dobrom ale skuocne vyhladaj odbornika ktory ti pomoze.mas extremne negativny pohlad na zivot, na vztahy, na ludi. Najdi si kvalitneho psychiatra a pravdaze terapie. Zdravy clovek ma zaujmy, stretava sa s priatelmi, normalne zije. Ja zijem v bytovke ale nudu nepoznam
@mini244 tak vidíš,ja som to v bytc zažila,čo píšem, nemám to vymyslené z brucha a neškatulkujem,ale je to na psychiatriu tam.čisto..pre mňa istotne, kto má in názor, jeho vec,ja vravím svoj. a chápem zakladateľku. neposudzujem ľudí, čo tam bývajú,ale je to hrozné.ja by som to nedokázala.dúfam,že na to nikdy nebudem odkázaná.čo takého môžeš robiť v maličkom kamrlíku v bytíku, kde sa potkýnaš o iných ľudí a nemáš žiadne súkromie ?to mi povedz,prosím ťa. keď sa teda na dedine nudíš. Lebo ja netuším, čo mám v takom bytíku robiť, okrem sedenia za pc,alebo varenia, alebo domácich prác, príšerná nuda, to sa nedá prose vydržať,a stále tie isté štyri steny...tak čo sa tam dá robiť takého ? radšej sa budem nezmyselne dívať z altánku s vyloženými nohami na zasnežené vrcholky kopcov a opaľovať sa a popíjať kávičku s knihou v ruke ako sa dívať na štyri steny v paneláku.
@lili2015 ja hovorím z vlastných skúseností- divný zápach, špina, hluk, obmedzovanie, nuda, čistá psychiatria, to znamená pre mňa bývanie v byte
a nikdy nepochopím ľudí, čo tam žijú celý život a sú ešte happy v malých bytíkoch početné rodiny s deťmi a sú ešte z toho nadšení. ja som zvyknutá na iný štandart trošku.
@marina24 ale ved nemusis byt iba stale v byte. Mozes chodit do fitka, sportovat, kino, divadlo, stretka s priatelmi, turistika, ... moznosti mas x
A v byte mozes realizovat svoje konicky, citat si knizky, relaxovat
A cez vikend je malokto doma, hadam nebudeme trcat dom a to je jedno ci v byte ci v dome
@marina24 a co na dedine? Nuda, rovnaky stereotyp, neda sa nikam ist, nic zazit, podniknut, planovat na tyzdenne dopredu, co varit, lebo potraviny bud nie su, alebo polku tovaru nemaju, uhundrane dochodkyne, co len ohovaraju, dedinske slecinky, co chodia vymachlene ako kraslice a vrchol dna je sediet v krcme. Dakujem, v meste mam xy moznosti, kam vybehnut, co robit, nesedim cely den doma, tulame sa, prechadzame, je tu kopec programu, aktivit
a nie je bytovka ako bytovka. Su aj malinke, s par bytmi a zvacsa dôchodcami, v tichej casti mesta, a to je takmer ako na dedine. Ja hovorim, ze nasi dôchodcovia - to je 24h strazna sluzba 🙂
Vobec nikomu neberiem, ze ma radsej dom. Ale ako pise
@jonnie, aj v byte vie byt krasne. Len treba vyberat s rozmyslom. Ja kukam z okna na toto. 🙂 a na balkone sedavam rada a casto. S knihou, bez, len tak. Milujem nas byt. 🙂
Ahoj, ked tak citam tvoj prispevok, tak nechapem ta fakt.sama pises, ze ste sa museli odstahovat od rodicov kvoli nejakym problemom, zrejme, medzi vami a rodicmi.sama si urcite suhlasila, ze idete byvat do bytu, tak v com je problem?tu na MK citam stale problemy ludi, ako nemaju kde byvat, ako sa tlaci stvorclenna rodina v jednoizbovom byte, alebo niekde v jednej izbe u rodicov.vies, co by tito ludia dali za to, keby zili v hocicom, len nech je to ich?podla mna si vobec nevazis, co mas:(ja si napr.nas bytik velmi vazim, susedia su mi fuk, nech sa aj na hlavu postavia, stale si poviem, ze je to nase a sme za to velmi vdacni.A to s tvojim manzelom...a co ma robit?zrejme mate hypoteku,tak nemozete predat byt a kupit nieco ine, lebo by ste nemali z coho...neviem, co od neho cakas...s tou kvalifikaciou to iste...ved si predsa vedela akeho cloveka si beries s akym zarobkom a pristupom k praci a k zivotu...podla mna ta tvoj manzel omrzel a nie ze nechces byt v byte, ale nechces byt s nim, co ti uz pisalo dost vela bab...a s tou zahradkou, ked budes mat dieta, tak si na zahradku ani nespomenies😂😂...ja ti ale kazdopadne drzim palce, iba som ti napisala svoj nazor na tvoju situaciu
@myjusiatko pravda pravda,my mame tiez krasny vyhlad na ,,park,, vela stromov a detske ihrisko..inak nasa bytovka ma 4vchody a v kazdom vchode 48bytov a je tu klud,akurat nad nami maju hyperaktivne dieta a psov je tu dost ale nepocut
@sobicatko ja som mala podobne pocity pri mojom odstahovani od rodicov na dlhe diely v ba, museli sme odtial odist do ruzinova, kde som si ako tak tak zvykla, to som byvala v starom dome v centre mesta s vysokymi stropami a priestrannymi izbami s par susedmi, ktori ma vsetci poznali od narodenia. A teraz byvame na okraji mesta v domceku a tiez mi chvilu trvalo si zvykat, ale rozhodne vidim pozitiva v domceku so zahradkou oproti panelaku, najma teda na jar, skoru jesen a v lete. Skus prehovorit muza aspon na iny byt
Ja vas uplne chapem.. ja som na tom tiez tak, len mi sme sa odstahovali lebo sa nam narodil syncek a nechceli sme rusit rodicov a teraz som na materskej a asi by som bola zrela na psychiatriu ak by som nemohla chodit na dvor k rodicom kde si aj zeleninku a ovocie pestujeme, kupeme sa, sadneme si na terasu a dame si kavu. Ked ideme podvecer s malym domov len cakam kedy uz ideme spat nech nam to rychlo ubehne a mozme ist zasa k rodicom na dvor... NEZNAŠAM byt a aj bytovky je to ako králikaren pte ĺudi... fuj
Je mi ta luto a neviem si predstavit ako sa asi citis... ja som z mesta, zijem tu cely zivot. Svokrovci su z vidieka, chodievame tam casto. Je to uplne iny svet. Ja z mojho pohladu by som asi nevedela zit ako oni, ja sa zas na dedine nudim...
Skuste zmenit lokalitu, ved i v mestach su kludnejsie stvrte plne zelene. Ja som vyrastala v starom dome, kde bolo 16 bytov a vsetci sme sa poznali. Teraz byvam v dome - 10 poschodovom panelaku, hoci tehlovom, kde na jednom poschodi je 16 bytov! Zvykla som si rychlo, som relativne dobre adaptabilna a flexibilna. Okolie mam rada, lahka dostupnost do centra, obcianska vybavenost, mame tu vela zelene, sadnem na bicykel a za 7 min som na vidieku ak potrebujem prevertat hlavu, mame tu aj vela kamaratov...
Ak si myslis, ze ani zmena lokality by ti nepriniesla pokoj do duse, skus sa porozpravat s niekym komu doverujes alebo s terapeutom, mozno najdete nejaku cestu. Velmi drzim palce!
@sobicatko asi mate problem vo vztahu...to,jde budete byvat,si bolo treba vydiskutovat skor..
My sme tiez tak spravili a hoci sme aj uvazovali o domceku zavrhli sme to prave kvoli aj hodinovym cestam tam a spat kvoli praci.
Ja by som si pozrela nejaku zahradu po okoli... Moja babka tak mala asi necelych 10minut cesty od domu zahradku a tam sa aj s dedkom realizovali (a my sme radi chodili pomahat).
Podla mna sa najdu aj prenajmy zahrad za prijatelne ceny..
Ja by dom asi zblbla na dedine- tu dom.si,ked prisli deti nasla kopec ihriskovych kamosiek,predtym zas relativne rychli do prace,kulturne ci sportove vyzitie na dosah - urcite rychlejsie ako z dediny..
No kazdy sme iny.. Mozno zas kebyze je to opacne,tak by bol v podobnej situacii manzel...
Inak podobne riesenie -,zahrada nedaleko panelaku mal aj druhej babky druh - vyuzival komfort mensieho mesta a zaroven sa realizoval v zahrade..
Ak mas ale ty uz pocit depky,velkz nespokojnosti,obrat sa na odbornika -,psychologa,ktoremu sa aspon vykecas a poradi ti,ci pridete na nejake riesenie - mozno manzelska terapia?
Babo podla vsetkeho nemate,to by ti nedali mysliet tak pesimisticky.. Necitala som nic,len zopar tvojich uvodnych prispevkov..
@marina24 ja tiež chápem zakladateľku, ale bývanie na dedine - nič pre mňa. Ja som na dedine vyrastala, už vtedy mi išla na nervy, potom som bývala v paneláku v malom meste, ale ja som tam bola veľmi šťastná. Prečo by som mala sedieť v kamrlíku? My sme vtedy ani balkón nemali, no a? Pár krokov od zadného vchodu bol krásny park, kúsok detské ihrisko, na druhej strane ďalšie, iné, bola som na MD a ani dva dni po sebe sme nemali rovnaké. Postavili sme si dom - na dedine a bola som najšťastnejším človekom na svete, keď som ho vymenila za menší v meste. Ale ešte stále to nebolo ono. Pre m§a ideál byt s väčšou terasou v malom milom mestečku, kde sadneš na bicykel a o desať minút si v lese, alebo pri rieke, kde máš ale možnosť aj ísť do divadla, aj do kina, do kaviarne, na plaváreň....ale toto všetko absolútne spĺňa moja predstavy. Teda moje a môjho partnera, rešpektujem, že je niekto šťastný vo víre veľkomesta, ja by som tam zblbla. Tiež rešpektujem, že niekto relaxuje pri hriadkach zeleniny v záhrade, že je šťastný, že chová domáce zvieratá, zbuduje si nový plot okolo domu....mňa toto nebaví. Každý nech sa snaží bývať tak, ako mu to vyhovuje, najväčší problém autorky témy ale bývanie nie je. Keby to tak bolo, nebol by to až taký veľký problém.
Uprimne? Najviac je mi luto tvojho manzela. Musi to byt pre neho hrozne zobudzat sa vedla zivotneho partnera, ktory ho nelubi, ktory si ho zobral, lebo z nudze cnost, lepsi nebol, tak aby si nezostala na ocot, tak si sa na neho ulakomila. Vtip s dotlacenim do svadby si nechaj na cervenu kniznicu, nie sme v 16 storoci.
Bolo by dobre, keby si si uvedomila, ze svet sa netoci okolo teba. Cely tvoj zivot je podla tebs na prd, no hold, asi nevies viest zakladne zivotne rozhodnutia.
Ked si chcela muza kutila, mala si si takeho najst, nekupovat byt v lokalite, kde to mas daleko do roboty. ...
Tebe nie je rady. Nie si schopna viest zodpovednost za vlastne rozhodnutia. Msla si zostat u rodicov v detskej izbicke a hrat sa tam na dospelu.
z priebehu diskusie mam coraz silnejsi dojem, ze toto nie je problem pre realitaka, ale pre psychologa alebo mozno az psychiatra, az to skonci u zakladatelky realnou diagnozou depresia. 😖
a to je smutne, lebo tema vyzera ze bude o byvani, vecne neriesitelne spory kde je trava zelensia 😀
a pritom je to skor na manzelsku poradnu alebo snahu upratat si v zivote priority.
Mňa by zaujímalo prečo si odišla od rodičov, keď je ti tam tak dobre a musela si do mesta. Tiež nechápem z akého dôvodu si sa vydávala, keď vlastne to bolo len na nátlak rodičov, ktorí si mysleli, že zostaneš stará dievka a ty si to tak nechcela. Chlap podľa môjho ani nevie, že sa niečo deje, čo je veľká škoda.
@sobicatko podla mna tvoj problem nie je v byte, ale v tom, ze vsetko naokolo vidis negativne. chces len utiect pred problemami nameisto toho, aby si ich riesila. prestahovanie do domu by to aj tak neporisielo, mozno len na chvilku, zase by si si nasla nieco zle a problemy ostatne by ostali. ci uz s platom, alebo s muzom, alebo so susedmi. Vsak ono ak sa realne zamyslis, tak v meste v panelaku mas menej stretnuti so susedmi ako na dedine, kde kazdy kazdeho pozna, zdravi sa, vyzveda, riesi a ohovara. v meste zavru dvere a dovidenia. Peniaze budete mat narovnako, tvoj muz bude pravdepodobne rovnaky, mozno este viac frustrovany z byvania na dedine. Podla mna len zijes v domienke, ze to dom a dedina poriesia, ale skus sa na tom realne zamysliet. Ja som na tom bola podobne a velmi dlho mi trvalo, kym som sa zmierila s bytom a teraz ked premyslame, ci raz pojdeme do domu a realnejsie to riesime, tak zacinam mat s trach a prichadzam na to, ze tento nas byt mam aj celkom rada. je to nas domov. a tvoj domov bude tam, kde si ho vytvoris a je uplne jedno, ci je to panelak alebo dom.