icon

Bývanie v byte

avatar
sobicatko
27. jún 2016

dobrý deň,

píšem ohľadne jednej veci s ktorou sa neviem vyrovnať. Som vydatá už nejaký ten rok. Po istom čase sme pre niektoré problémy s rodičmi kúpili byt. No tu nastal obrovský problém a množstvo hádok s manželom. Dôvod: neviem sa prispôsobiť bývať v byte. Celý život som žila v dome, mala svoju záhradku, pestovala som, išla som na dvor kedy som chcela. Žila som v menšom mestečku (5 000 obyvateľov). Presťahovali sme sa do mesta, a tu začali problémy, neviem si zvyknúť už je to dosť dlho, ale neviem si zvyknúť v byte a v meste...som permanentne podráždená, vadia mi ľudia, neviem sa tam zrelaxovať, nemám záujmy, niekedy mám pocit, že som sa opustila. prídem domov (snažím sa čo najneskôršie) a chytá ma depko-úzkosť. Nemám tam čo robiť, nudím sa tam, je mi tam teplo a mám stres z toľkých ľudí po kope. S mm sa preto hádame. On je čisto panelákový tvor, ale ja to už nezvládam. Strašne som sa zmenila, stále len plačem, neviem si nájsť nijaký normálny záujem...neviem sa tam na nič sústrediť, nič ma nebaví - ani variť, prať, žehliť...občas len sedím a mám pocit, aby som sa nerozplakala. Nehovoriac o tom, že už nevládzem z dochádzaním do práce...Predtým som mala do práce 10 minutiek verejnou dopravou..teraz je to nočná mora s prestupmi, či v aute v kolónach...mňa to strašne stresuje...roozmýšľam, aj nad rozvodom...nevidím budúcnosť s manželom...on na dedinu nechce ísť, len do mesta a ja tam nemôžem ani sekundu..mám pocit, že len trpím...a neviem dokedyto vydržím, sľúbil mi, že teda možno pôjde do domu...ale nie na dedinu ale do veľkého mesta, kde nemáme šancu s našich príjmov kúpiť pozemok...☹ som z toho zúfalá, nikdy by som nepovedala, že toto bude pre mňa problém, ale stratila som moje najcennejšie koníčky, záujmy, môj život na záhrade a som strašne zúfalá...ďakujem za podporu a akúkoľvek cennú radu ☹

avatar
petra3312
28. jún 2016

@oslo1 suhlasim do bodky

avatar
petra3312
28. jún 2016

@sobicatko vies, keby si svojho chlapa naozaj hlboko a uprimne lubila, tak by si s nim zila aj v jaskyni a bolo by Ti tam dobre. Mozno ide v Tvojom pripade o depresiu, ale mozno si si len uvedomila, ze si urobila velke zivotne rozhodnutia bez uvazenia a teraz zrazu nevies, co so sebou.

avatar
dai
28. jún 2016

@marina24 mozno keby byvas v krasnom byte s terasou, fajn susedmi a v prijemnom okoli tak by si mala na vec iny nazor🙂 okrem zahrady - co vela ludi nemusi... co ty mozes co clovek vo velkom byte s terasou nemoze?🙂

avatar
sisaka
28. jún 2016

Ja si myslím, ze tu pomôže len psychiater, problem s bytom je len špička ľadovca. Tam treba v prvom rade riešiť depresiu, sociálnu fobiu, ked uz stres prerástol do fyzického ochorenia je to uz vážne a hlavne dlhodobé. Takze za mna jednoznačne smer psychiater.

avatar
mamutka
28. jún 2016

@marina24 aj ja sa rada pozeram na les, citam knihu na vzduchu, vylozim nohy a cumim do oblakov, na zapad slnka, len tak oddychujem. Popolievam kvety, poobdivujem ich, ked sa ochladi, zaleziem dnu do tepla, do ticha... z balkona 😀 byvam totiz v obycajnom starsom bratislavskom byte 😀 ano, je pod lesom a ma dve lodzie, lebo aj take byty su, nie male kamrliky. Je jedno, ci byt, ci dom, treba dobre vybrat, podla svojich potrieb. aj na dedinach mas domy na kraji cesty, oproti krcme, na rusnej krizovatke, s odpornym susedom a pod.. Dom nezaruci pokoj a sukromie, treba dobre vybrat.

avatar
janickacrazy
28. jún 2016

@sobicatko skús si prečítať knihu Ako sa mi to mohlo stať? od Barbary de Angelis, úplne sa hodí na tvoju situáciu, mnohé veci pochopíš, si ukážkový prípad človeka, ktorý sa dostal na životnú križovatku a nevie ako dalej, ja mám napr. úplne opačný problém ako ty, ja som celý život bývala v meste a teraz som na dedine a ťažko sa mi tu zvyká, podľa mna je tu hrozná nuda a ja záhradu fakt nemusím, hned by som si to s tebou vymenila, ale to spomínam len na okraj, tvoj problém je úplne niekde inde, ale držím ti palce, aby si to poriešila 😉

avatar
dazdovka
28. jún 2016

@sobicatko tiez som mala rovnaky problem s zivotom na sidlisku, isla som tam zomriet, po 7 rokoch som bola zrela na skok z balkona... Nie zeby som potrebovala mat zahradku, ale to sukromie, pocit vlastneho priestoru, spojenie so zemou, mat svoj dvor, kde mi nekadia pod nos psy a nehadzu nesympaticki ludia odpadky pod nos, toto mi strasne chybalo... Vacsinou ludia, co som ich stretavala v panelaku boli dochodcovia, alebo invalidi (nie taki normalni, vacsinou to boli dost posahani ludia, neschopni sa uplatnit), jehovisti pravidelne kazde 2-3 mesiace zaklopali na dvere a sustavne nejake pachy v spolocnych priestoroch, hnusilo sa mi stlacit gombik na vytahu, kvoli tomu, aky humus ludia tam obcas chodili, prestala som proste mat rada ludi celkovo...
Ako som to riesila, ze som manzela bombardovala inzeratmi, kde predavaju taky-taky dom, ja som nechcela ist na dedinu z dovodov dostupnosti ku kulture, skolam, praci ap.., takze som pravidelne ukazovala muzovi domy, ktore su na predaj (vacsinou starsie, maju pozemky dostatocne velke a su na dobrych miestach, so skvelou dostupnostou MHD, nie ako teraz nove stavebne pozemky totalne predrazene, na periferii s nedostatocnou infrastrukturou a nacapane jeden na druhom, ze sused susedovi do kuchyne civi, ked sa ide vyprdiet na terasu) a po takmer roku a pol polavil, kupili sme cca 40rocny dom za skvelu cenu a prerobili si ho za pol roka, chvilu sme tu byvali v provizoriu, ale ked to clovek ma pod nosom a vidi, ako postupuje k lepsiemu, tak sa snazi viac 🙂
Drzim ti palce, snaz sa a hladaj riesenie, dom, aj to ta na nejaky cas zabavi...

avatar
marina24
28. jún 2016

@oslo1 to bolo trošku pritvrdé vyjadrenie na zakladateľku,nemyslíš ?za to,že nie je šťastná v malej bytovke nemusí byť ešte zlá,alebo že muža neľúbi. je to jej pocit, kedže celý život žila vo veľkom dome so záhradkou, nie toto.
je to úplne prirodzené,ako sa cíti,ja som sa cítila rovnako.

@timea7 no ja nehovorím o pravej dedine,ako si to tu hrôzostrašne opísala. Ja som žila aj aj, viem porovnať. Nežijem našťastie na takej " dedine " zapadnutej, kde to je takto, ale žijem pri meste medzi pár domami no je to rátané ako dedina, a môžem povedať, že nič lepšie nie je. tisíckrát lepšie ako dom.a radšej ti poviem,že budem počúvať brechať psa z vedľajšej záhrady, ako ho mať pobehujuceho a štekajúceho v byte nad hlavou od horných susedov.alebo fajčiacich susedov z okien, čo mi všetko ide do bytu...

@mima4 no fajn, ale kto mi nahradí záhradku, bazénik, psíka, altánok, pestovanie rastlín, chovanie zvierat, na mojom vlastnom pozemku?nikto...
ked si v paneláku ked chceš niekam ísť, musíš sa obliecť náležite, a aj tak vyjdeš z domu si nie je na svojom, nepatrí to tebe, nie je si kde pomaly, ani sadnpúť,a takto vyjdem v teplákoch na záhradu a odpočívam aj pol dna na záhradke, oplaujem sa, slním sa..a pod...to nikto nenahradí.

@mamutka tak to áno, súhlasím s tebou. ale v každom bytíku -paneláku,kde som sa octila počas života to bolo vážne celé zle.

@dai to je pravda,lenže také šťastie som nemala, na fajn prostredie, s fajn susedm a krásnym balkonom v tom byte ,práve naopak.
a okrem toho v bytoch som nemohla ani spávať, všade samé wifiny asi dvadsat wifin, doma nemam žiadnu,nemohla som tam dobre spávať važne, príliš veľa ludí pokope,wr to nie je pre mna veru.

avatar
oslo1
28. jún 2016

@marina24 skus si precitat vsetky autorkine prispevky, z celych svojich zivotnych kakanic vini kazdeho len nie seba. To, ze zalozila prispevok o tom, ze sa jej nepaci byvat v byte, je len dosledok jej zlych zivotnych rozhodnuti, do ktorych tvrdi, bola dotlacena. Teraz neviem, ci bola cely zivot v kome a ini ludia rozhodovali o jej zivote, alebo je trochu pribrzdena, alebo len tak plava zivotom a caka, ako sa situacia vyvinie.
Ja som sa za poslednych 12 rokov odkedy som v UK stahovala 8 krat. Z toho 2 krat som nemala moznost vyberu, preto som si rychlo hladala nieco lepsie, vhodnejsie.
Byvala som aj v byte, aj v dome, aj so spolubyvajucimi, aj sama, aj v rentovanom a aj vo svojom.
Ked som si tu kupovala svoj prvy byt, tak som si to tam vsetko obehala, aby som vedela, ci mi ide PRIAMY vlak do roboty, ako je to daleko na stanicu, ako daleko je najblizsi schopny obchod na tyzdenne nakupy. Aki ludia byvaju v danej lokalite (bola som sa tam aj prejst o 22,00 vecer), zastavila som aj tetusku na ulici a pytala som sa jej, ako dlho tam byva, ake su jej skusenosti s byvanim v lokalite. V byte som sa bola pozriet niekolko krat, prebehla som si cele schodisko, bola tam aj komunalna zahrada, iba pre nas blok, tak aj tam som sa bola pozriet.
Potom som kupila byt a nastahovala som sa. Ako prve, som sa isla kazdemu susedovi predstavit. Tiez vo vchode niekto hulil travu, sused sa mlatil so susedou, niekomu hrala telka, to su ako teraz problemy zivotneho razu? Pred vchodom som mala kvetinace s kvetinami a bylinkami, pred vedlajsim to iste litovcania. Otrcala som sa v predzahradke a sused sa tam so mnou vzdy chodil rozpravat.
Potom sme byt predali, kupili sme dom, tie iste kontroly boli, ked sme kupovali dom, semidetached. Susedovi jednemu vonku brecha pes v amoku, tuto nasmu najblizsiemu vrestia deti, hra telka, vymiename si kolace. Suseda z hora mi vzdy nieco krici cez plot, lebo sa chce rozpravat.
Teraz neviem, z coho z tohto mam vybodit traumu.
Autorka je introvert, ako pise, predpokladam, ze zo svojim zivotnym postojom chodi ako mura, s takymito ludmi clovek nema ani chut sa rozpravat. Tak doma sedi a smokli, nadava na cely svet.
Povedz mi, kde som napisala nieco tvrde? Ja som iba pomenovala autorkine problemy tak ako su.

avatar
dai
28. jún 2016

@marina24 ved ano... uz som to myslim v nejakej teme pisala - kazdy z nas vie posudit len vlastnu skusenost a kazdy by si mal vyberat podla svojich preferencii...mne akurat vadia tie vyrazy ze byvanie v byte je nutne kralikaren, ze je to fuj ble ( to neviem ci ty si pisala ) a pod. ... ja mam skusenost aj byvanim v dome aj v byte, vo velkom aj malom meste, detto na dedine... osobne pre terajsie obdobie svojho zivota som si vybrala byt ( dostupnost, velkost, terasky, prostredie, super susedia - tiez som si ich vopred preverovala a viac menej so vsetkymi sme uz stravili aj cas v sukromi - zijeme dost komunitne v dome, nie je tu hluk, ludia su tolerantni, neriesim hadky - nepocujem ich - dom je dobre odhlucneny etc. ... ), do domu by som momentalne neisla ( chyba mi akurat bazen, zahradu dobre nahradza terasa, maly bazen pre deti sa ale na terasu zmesti, detto posedenie na jedenie ci citanie, a pestujem si tam aj rastlinky - na terasu nam nikto nevidi takze si na nu tiez vyjdem ako chcem😉 )

avatar
marina24
28. jún 2016

@dai tak vies,lenze ty teraz hovoríš o takom byte, akoby o rozprávke, co ja ani nepoznám, že také niečo existuje. o čistej harmonii. susedia skvelí, všetko skvelé,ale nie vždy je všetko také skvelé...ked máš také všetko skveké,tak potom je jasné, načo by ti bol dom,ale zakladateľka nemá taký ideálny domov ako ty 🙂a o nej tu je reč.

@oslo1 tak potom ti gratulujem,keď sa tak vieš prebíjať v živote,🙂 máš to potom fajn. no nie každý je taký,ako ty.

avatar
dai
28. jún 2016

@marina24 jasne... ale ako viacere dievcata pisali - ani dom by jej nic negarantoval... domov bud mas alebo nemas... a v jej pripade to vyzera tak ze jej chyba domov, nie dom 😒

avatar
ivett1
28. jún 2016

@jonnie súhlas...
@sobicatko ... možno je to psychické, alebo je to reakcia, že sa nevieš zmieriť so svojím terajším životom...ale aspoň hľadáš riešenie ...
mám kolegyňu, ktorá má 40 rokov, je milá a dobrá, slobodná, vzdelaná (humanitárny smer) a... žije v dome u rodičov v malom mestečku medzi tt a ba ... mala možnosť presťahovať sa do bytu- len na pol roka - ktorý jej poskytol náš kamarát, kým bude na dlhodobom zahraničnom pobyte ... super vec ... a mala aj frajera... ale ...naďalej býva u rodičov v dome, do bytu chodí raz za týždeň (aj tam prespí) a s frajerom sa rozišla ... lebo "aj tak som s ním bola len preto, že naši sa báli, či si niekoho nájdem..." ... a to ani nie je až taký zjavný introvert a sociopat, len si akosi nechá do svojho života kecať od rodičov alebo sa jej nedarí pretrhnúť to rodičovské puto ...a všeobecne sa nechá od ľudí manipulovať a výnimočne presadí svoj názor, strašne mi lezie na nervy s tým, že o sebe dosť pochybuje a raz je hore - všetko je super a správa sa detinsky a o chvíľu všetko vidí negatívne a všetci sú zlí ... vidím tu dosť spoločných čŕt .... možno si tiež závislá od rodičov, píšeš, že si introvert a sociopat a oni ťa celý život ochraňovali a "posúvali", tlačili ako také bremeno... nechala si ich rozhodovať za seba- buď to bolo pre teba pohodlné, alebo naozaj máš diagnózu ...som prekvapená, že si sa vôbec vydala ...i keď píšeš, že ťa tvoj muž má rád, ale nepíšeš, že aj ty jeho .... možno určitým spôsobom áno, len teraz o tom pochybuješ, lebo dokonca uvažuješ o rozvode ... normálna žena, ktorá sa vydá a dva roky žije s mužom bez detí, ako dvaja spolubývajúci, bez spoločných záujemov a takých maličkých každodenných radostí, v byte kde nechce byť, má prácu, ktorú nechce robiť a celkovo v prostredí, ktoré je cudzie až tak, že jej spôsobuje depresie a úzkostné stavy a všade už vidí len to negatívne - buď vyhľadá odbornú pomoc- psychiatra (ak chce zostať v manželstve) a poctivo sa bude liečiť ...alebo sa skrátka rozvedie- načo je dobré takto sa týrať a viac "nežiť" ako žiť ... svojim rodičom dôveruješ a možno stále nad tebou držia ochrannú ruku,tak im vysvetli, že takto žiť nemôžeš...nech sa nehnevajú...alebo snáď rozvod vo vašej rodine neprichádza do úvahy kvôli vierovyznaniu? ... tak potom ti už len ostáva odborná pomoc a pomaly si usporiadať život, čiastočne sa zmieriť "s osudom" a aspoň trošku si robiť plány do budúcnosti ...viem, že by si chcela zmenu hneď, ale to sa niekedy nedá ...tak si skús napísať na papier, čo by si chcela a pomaličky to napĺňaj 😉 ...tá záhradka, o ktorej píšeš, je symbolom tvojho malého vysneneného ideálneho bezproblémového sveta ...

PS: inak, ak to na teba príde-smútok a nepokoj, zober psíka a choďte sa prebehnúť ...aj do mesta, alebo k hradbám ... je tam kľud a pohoda ...a nemusíš s nikým nadväzovať kontakty ... ak nebudeš chcieť🙂 ...

avatar
fuska
28. jún 2016

@sobicatko Ja sa ti divim, Trnava sa teraz pekne vzmohla, je z nej krasne mesto, kopec podujati, kulturnych, umeleckych, sportovych. Tiez si myslim, ze to nie je o byte, ale o tebe. Dieta si nerob, ked rozmyslas nad rozvodom. A mala by si zacat robit nieco zmysluplne (okrem prace), lebo vymyslas somariny.

avatar
marina24
28. jún 2016

@dai no to máš pravdu, nezvykla si ani na manžela asi..nevedno,ako to je medzi nimi. ale ked tiež on je tvrdohlavý,ako čítam, že nechce ísť do domu.tak to je ťažko vážne...mali by urobiť nejaký kompromis nech sú obe strany spokojné, resp.sa mali dohodnúť pred svadbou, ako to bude vyzerať

avatar
vargula
28. jún 2016

skus si precitat moc pritomneho okamihu od eckharta tolla

avatar
marylis
28. jún 2016

@sobicatko Ja uprimne lutujem tvojho muza 😔 A aby si nebola prekvapena, ked ta ako prvy posle niekam s takymto postojom k zivotu. Ja by som s tebou nemohla byt ani minutu 🙄

avatar
amairim
28. jún 2016

uz sa tu toho popisal vela,ako citam. S vela nazormi suhlasim, najma s tymi, kde radite vyhladat odbornika. Len som sa zamyslela, ze sa od vcera 14:40 autorka neozvala. Hadam, je v poriadku a tuto diskusiu zvladla.

avatar
veverickav
28. jún 2016

@sobicatko to vyzera na tetaniu.. odporucam magnezium kazdy den

avatar
moni244
28. jún 2016

@marina24 len tieto problemy mala uz predtim, nez odisli do bytu, cize ona ma dlhodoby problem, ktory neriesi a bytom to veru nie je

avatar
marina24
28. jún 2016

@moni244 tak potom sa v tom prestávam vyznať a chápať to...už nechápem,čo teda p.zakladateľka chce a čo vlastne od nás potrebovala,lebo ako sama vraví nemajú peniaze na stavbu domu ani kúpiť nemajú aký:(

avatar
mysha
28. jún 2016

@marina24 Podla mojho nazoru, ked sa vydala a odisla byvat do mesta mala ine predstavy a idealy ako taky zivot v meste vyzera. Az casom zistila, ze je nestastna a takyto zivot nechce. Aj to sa stava. Pisala sem preto, ze potrebuje pomoc. Je dobre, ze o tom napisala - dolezite je uvedomit si problem a pomenovat ho, len tak moze podstupit dalsie kroky...
Prosim vas vsetky, predtym ako nieco napisete, pouvazujte ci to autorke pomoze alebo naopak jej to moze uskodit. Je na zivotnej krizovatke, nevie si rady a situaciu potrebuje riesit - najma si utriedit myslienky, co chce a kam sa chce uberat, potom si za tym ist. Nesudte ju, nie ste tu preto. Niekedy staci aj par povzbudivych slov. Ak nemate co napisat pozitivne a pomoct, radsej nepiste.

avatar
marina24
28. jún 2016

@mysha ved ja nič nepisem.ved ok,praveze ja som na jej strane,ze ani mne by sa taky zivot nepacil, presne...a je fajn,ze pisala,aj ja som si vlastne uvedomila,ze by som nechcela byvat v byte. mala ine sny a iné ideály,ale to inaksie baby ju tu zvozili pod ciernu zem,nie ja 🙂

avatar
mysha
28. jún 2016

@marina24 Prepac, nemyslela som to osobne. Takto ked pozeram, je to odpoved na tvoju reakciu :-/
Asi som mala dat dalsi koment...

avatar
timea7
28. jún 2016

@marina24 neviem, ktoré moja slová považuješ za hrôzostrašné, ja si nijaké nevybavujem, ani som nepísala o nejakom zapadákove, bývala som vo veľkej dedine, škola, škôlka, zdravotné stredisko, kaderníčka, kozmetička, pneuservis, reštaurácia a nie jedna, ale pre mňa skrátka dedina nie. Rešpektujem, že je tam niekto šťastný, trebárs aj niekde na samote, nevnucujem mu svoje pocity, tiež rešpektujem, že je niekto šťastný v centre BA, tiež by som nemenila. Veď každému vyhovuje niečo iné, zbytočné je druhého presviedčať o výhodách toho, o čo nemajú záujem. To máš podobné ako s dovolenkou - pre niekoho je dovolenkou slov luxusný hotel na morskej pláži, pre iného lozenie po horách, iný je šťastný na chate, keď tam založí skalku.....keby si tých ľudí povymieňala, oni tú dovolenku prežijú, ale šťastní tam nebudú. A dovolenka trvá pár dní, v byte, či dome, na dedine, či v meste žiješ roky, niekedy celý život.

avatar
sisaka
28. jún 2016

ja by som tiez nebola nadsena z byvania v byte, ale ked nie je ina moznost ... urcite by ma nieco taketo nedokazalo vystresovat do krajnosti. Mam pocit, ze niektori ludia by si mali skocit niekde do Indie pozriet slumy a ako tam ziju ludia, v akych chatrciach, mozno by si potom vazili svoje ciste jednoizbaky s elektrinou, kurenim a tecucou vodou. Ja by som napr. chcela mat dom niekde v teple, na plazi, kde by mi vlny omyvali schody do zahrady 😀 , ale nejdem sa teraz z toho vystresovat tak, ze az ochoriem, lebo to nemam, toto su fakt take malichernosti, treba si vazit, to co mame, pokusit sa o zmenu, ak je to mozne, ak nie, zmierit sa s tym, co mame a uzivat si zivot.
Ale ako som uz napisala, tam je problem uplne niekde inde.

avatar
timea7
29. jún 2016

@sisaka autorka témy má psychické problémy, odchod z bytu k rodičom nič nerieši. Veď od nich tiež odišla pre problémy v spolužití. Mňa prekvapuje, že to nerieši, iba konštatuje, že odborník, ktorého navštevuje, nie je dobrý, ale tak treba hľadať iného. Má problémy dlhodobo, písala o nich v iných témach, byt je iba špičkou ľadovca. S psychickým ochorením sa nedá bojovať bez odborníka, nepomohlo by ti povedať si, že v Indii to majú ľudia ťažšie. Niektorí z nás sú silnejší jedinci, iní slabší, ale písaním po fórach svoj problém ona nikdxy nevyrieši.

avatar
emilia25
29. jún 2016

Clovek je tvor prisposobivy takze clovek ci zije v dome v byte ci v inom svete si casom zvykne.ale toto mi tiez pride skor uz choroba.a co sa tyka tej zahradky kazdy panelak ma okolo seba trvaniky u nas ked sme byvali v byte si to susedia pekne obrobili zasadili kvetinky ruzicky da sa to aj pri panelaku.takze len treba zobrat hrable a ist.

avatar
sisaka
29. jún 2016

@timea7 ved to vsetko som uz napisala v mojom predchadzajucom prispevku, dokonca tam tiez spominam spicku ladovca. Moj prispevok patri skor ludom, ktori Tu stale rozoberaju byt a ako by to tiez niekde v byte nezvladali, pritom je to uplne inych problem ich, byva nie je len o nastaveni cloveka, da sa zit aj v priestoroch, ktore neboli v nasej "hitparade" nehnutelnosti.

avatar
timea7
29. jún 2016

@sisaka ja ťa chápem, ale ak je človek v depresii, nie je schopný uvažovať a konať tak, ako ty alebo ja. Aj keď viem, že tu písali aj ženy, ktoré v depresii nie sú, že by to nezvládli.