Chyby našich rodičov. Vyhneme sa im?
Mate vstepene urcite chyby ktore urobili vasi rodicia vo vychove a vy sa im urcite vyhnete?
Ja si pamatam, ze ma vzdy stvalo bezmedzne posluchanie, nikto sa ma nikdy nepytal na moj nazor, ci potreby. Skratka sa na slovo muselo posluchat co povedali rodicia a to muselo byt najlepsie.
Snazim sa davat synovi jeho vlastny priestor a jeho vlastnu dolezitost. Nechcem z neho baranka. Musi mat respekt predo mnou, ale aj ja respektujem jeho.
Stručné zhrnutie
- Rodičia často prenášajú na deti zaužívané výchovné vzorce, konkrétne prísne očakávania a sobotné upratovanie, a praktické riešenia zahŕňajú vedomé zavádzanie zmien ako spoločné stolovanie cez víkendy.
- Mnohí rodičia sa snažia vyhnúť autoritárskym praktikám a namiesto toho hľadajú „zdravý stred“ medzi slobodou dieťaťa (nechať mu priestor) a nastavovaním hraníc.
- Konkrétne rodinné zvyky možno upraviť dohodou medzi partnermi, napríklad dohodou o vianočnom menu, o tom, že stromček sa zdobí deň pred Štedrým dňom, alebo že darčeky sa rozbaľujú až po večeri.
Q: Ako zaviesť do rodiny nové zvyky bez úplného odmietnutia tradícií rodičov?
A: Diskutované prístupy zahŕňajú otvorenú debatu medzi partnermi o tom, kto je na čo zvyknutý, a postupné zavádzanie kompromisov, napríklad spoločné stolovanie cez víkendy alebo rozhodnutie, či sa stromček zdobí deň pred Štedrým dňom.
Q: Ako riešiť problém „sobotného upratovania“, ktoré deti v detstve vnímali negatívne?
A: Rodičia v diskusii odporúčajú upratovať flexibilne podľa potreby („upratujem kedy sa mi chce“) alebo presunúť upratovanie na iné časy počas týždňa, aby sa vyhli povinnému sobotnému rituálu.
Q: Ako kombinovať slobodu dieťaťa a potrebu rodičov nastaviť hranice?
A: Účinný prístup podľa príspevkov je hľadať „zdravý stred“—dávať dieťaťu priestor na rozhodovanie (napr. dĺžka vlasov) a zároveň nastaviť jasné pravidlá, ktoré sú konzistentné v celom dome.
Q: Má zmysel vyhýbať sa tomu, čo rodičia považovali za chybu, úplne?
A: Väčšina príspevkov konštatuje, že niektorým vzorom sa nedá úplne vyhnúť, lebo „nalepí sa to“ z rodičov, a odporúča vedomé filtrovanie—zachovať dobré prvky a upraviť alebo odstrániť škodlivé.
Q: Ako riešiť rozdielne vianočné zvyky medzi partnermi?
A: Praktická rada je pred Vianocami viesť debatu o očakávaniach a dohodnúť kompromisy, napríklad kto zdobí stromček a či sa darčeky rozbaľujú až po večeri.
Q: Ako pristupovať k očakávaniam rodičov týkajúcim sa vzdelania dieťaťa?
A: Diskusia odporúča nenútiť dieťa ísť na vysokú alebo na školu, ktorú rodič chce len preto, že sám niečo „nemal“, a radšej podporiť dieťa v jeho vlastnom výbere.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičia často opakujú výchovné vzorce svojich rodičov a mnohí sa tomu aktívne snažia zabrániť.
- Všetci spomínajú užitočnosť kompromisov v rodine, napríklad dohodu o spoločnom stolovaní a vianočných zvykoch.
- Dôležité je podľa diskusie dávať dieťaťu priestor, zároveň nastavovať hranice a konzistentné pravidlá.
Sporné názory
- Niektoré príspevky tvrdia, že sa chybám rodičov možno vyhnúť vedomou snahou a kompromismi, zatiaľ čo iné tvrdia, že väčšina vzorcov „sa nalepí“ a úplnému vyhnutiu sa zabráni len ťažko.
Otvorené otázky
- Ako prakticky zabrániť prenášaniu povahových rysov rodičov na deti, keď sú tieto rysy silno zdedené v správaní?
- Ako nastaviť optimálne hranice v puberte tak, aby dieťa malo priestor a zároveň nebolo ohrozené nočnými vychádzkami?
Spomenuté značky a firmy
Matel
Spomenuté produkty a metódy
spoločné stolovanie cez víkendy, sobotné upratovanie, zdobenie vianočného stromčeka deň pred Štedrým dňom, rozbaľovanie darčekov až po večeri, „korene a krídla“ (koncept výchovy), nenútiť dieťa ísť na vysokú/školu, podstrihnutie vlasov, hromadenie fotoalbumov
Miesta a osoby
Nórsko
Ja som vzdy mamu otravovala, ze chcem prekvapenie, takze som uz darceky nehladala, ked som trochu podrastla. Asi som jej tym bohvieako s vyberom nepomohla...
mrzí ma to,ale pre mňa na dnes je už uzavretá,ráno vstávam do práce zavčasu,ale rada som si s vami pokecala... 🙂 😀
jej super téma tak ja sa snažím už teraz vyhýbať sa chybám ktoré robila moja mama a bohužiaľ ich bolo veľa a robí ich do dnes...len mám strach či sa mi to podarí,lebo ja som z tej jej nemožnej povahy veľa zdedila, ale snažím sa krotiť 🙂
Este jednej veci sa chcem vyhnut (okrem sobotnajsieho upratovania) - velkych narokov. Je dost blbe, ked sa vela od dietata ocakava a ono sa potom citi hrozne, ked sklame, nechcela by som, aby sa tak citil aj moj syn.
A predsa od neho niekedy chcem vela a pritom je taky skvely, sikovny, tak to sa vzdy kopnem, ze hej, uvedom sa.
Luci, mne mama stale zneprijemnuje zivot svojimi komentarmi ohladne mojich vlasov alebo celkoveho vyzoru. A to mam 25. 🙄
Deina, aspon sa zbadas a je ti to luto. Su matky, ktore to robia vedome a dobrovolne a vobec im to nie je luto, lebo si myslia, ze konaju absolutne spravne, chybu si nepripustia ani za svet.
kedže aj my sme presvedšené o tom ,že chceme pre naše potomstvo len to najlepšie,tak nevyhneme. 😀
kocurik16 má pravdu,ako rodičia chceme pre svoje dieta to najlepšie a tak zabudneme že presne to sme nenávideli u našich rodičov,a robíme presne to čo aj oni,opakujeme ich chyby,nepoučíme sa
toto je asi večný kolobeh,je to snaha byť nápomocný našim deťom aby sa vyhli niečomu,čo ich môže ohroziť, alebo nejako zle ovplyvniť im sa to nepáči,ale to sa nepáčilo ani nám v ich veku.
Ked budú starší možno uznajú,tak ako my že niekedy to fakt nemyslíme zle(aj ked to rak vypadá)
máš pravdu kocúrik,je to večný kolobeh,moji rodičia chceli pre mna to najlepšie a mne sa to nepáčilo,aj ja som chcela pre syna to nejlepšie,takisto sa mu to nepáčilo a jeho dcére sa to tiež nebude páčit,my rodičia si myslíme že dëtom chceme len dobre oni to nechápu,ale to sa stále opakuje dookola
ja sa chýb nedržím, deti si vychovám podľa dnešnej doby, nie som na ne prísna, nebijem ich remeňom ako to bolo voľakedy, dostávala som aj ja niekedy.
a vlasy, ja som nikdy nemala dlhé, takže si to teraz užívam na deťoch. ale už chcú kratšie po ramená, ale ja nemám odvahu ísť s nimi ku kaderníčke, aby ich ostrihala. maximálne si trúfnem na podstrihnutie a dosť.
maca,nikto sa nechce držať chýb,ale ked vidíš že majú zálusk na niečo čím si môžu sami ublížiť a vieš ako to môže dopadnúť snažíš sa tomu zabrániť a nie vždy sa im to páči.Hlavne ked prejdu do obdobia puberty,vtedy vedia lepšie ako celý svet čo je pre nich dobre,aj ked zle skončia.
Moji drahy pubertiaci tiež poznajú svet ako svoju dlaň a majú dojem,že ja som blbec a oni happy.Aby sa neflákali po meste do polnoci a podobné vylomeniny ja som tyran oni chudáci.Ked im v noci zmazali kamaráta skoro až do bezvedomia,vtedy zistili,že to bolo dobre iba pre nich.Keby sa túlali po nociach dostali by aj oni,kedže ani jeden neni bitkár.Ja som si v ich veku tiež myslela,že doba príchodu domov je teror tak ako oni teraz.Verím tomu,že ked vyrastú,budú sami rodičmi a bude im záležať na deťoch budú taký istý ako my ,naši rodičia,ich rodičia..... Aj ked doba je vždy iná strach a obavy o deti je rovnaký
poviem sa asi takto ..nalepí sa na nás urćite aj niečo z toho,čo sme považovali za chyby u našich rodičov...ale či sa im aj my vyhneme..