Cítim sa nepochopená po strate dieťaťa

Nie, sú to tvoje pocity nikto kto nebol v tvojej koži nevie ako si sa cítila, cítiš.Ty to prežívaj po svojom, ale nehnevaj sa na druhých, že ti nerozumejú.Prajem Ti, aby Ti bolo dopriate byť mama

Ahoj, mne sa stalo tento rok presne to iste a dokonca 2x. Niekedy mi je z toho dost smutno pretoze deticky tiez este nemam a odvtedy sa nam uz nezadarilo. Manzel a ani vlastna rodina ma tiez nevedia pochopit. U nas si tymto nepresiel nikto iba ja. Z manzelovej strany som cakala ze mi bude vacsou oporou v tomto ale on to cele vidi inak. Skratka to prenho este nebolo nieco plnohodnotne a tiez vravi ze prehanam. Viem ze prist o dietatko ked sa uz narodi alebo vo vyssom stadiu tehotenstva je urcite ovela horsie ale taktiez si myslim ze ani toto by sa nemalo brat na lahku vahu. Hlavne pri zenach, ktore stale nemaju deticky a maju problem otehotniet. To je ten najhorsi moment ked sa po dlhom case snazenia dietatko podari, uz sa obaja tesite a odrazu zistis ze to akosi nevyslo. Uplne ta chapem a neboj sa nie si v tom sama.

Je to úplne v poriadku, ako sa cítiš, práveže v poroadku nie sú reakcie tvojho okolia, ale kto nezažil, nikdy ten smútok nepochopí. Ja si zapalujem aspoň na diaľku pre tvoje dieťatko spolu s tebou. Poplac si, pospomínaj si na tie krásne chvíle, keď ste boli spolu. Mne pomohla až terapia a ďalšie otehotnenie. Doteraz som ale na syna šialene naviazaná a opatrná a cele tehotenstvo som sa bála. Jedného dňa sa nadychnes ľahšie. Bolieť to bude vždy, ale nadychnes sa a bude ti ontrocha lepšie. Drzkaj sa ❤️

Je to v poriadku. Nevysvetľuj okoliu, ak ťa nechápe. Nemusia to chápať, nerieš. Možno nabudúce netreba okoliu oznamovať, prečo si tú sviečku zapálila... Nechala by som si to pre seba a prípadne by som sa o svojom žiali porozprávala s niekým, kto ma chápe, alebo aspoň akceptuje môj smútok (ja neviem, dobrá kamoška možno?)

Tiež to robievam,doma si to síce nikto nevšimne ani sa o tom nebavíme,nie je to čerstvé a nakoniec,nemusíš nikoho oboznamovať prečo je zapálená sviečka.Viem,že okolie by to aj tak nechápalo..je mi to fuk.Moji rodičia naopak,tam bola veľká podpora.Neustale sa vzdelávajú,sú empatickí,majú o tom veľa načítané.Treba dovoliť ženám smútiť kedy chcú,ako chcú a plne ich v tom podporiť.Je jedno kto to bude,stačí jeden človek a bude to fajn.Najdi si niekoho komu dôveruješ a zveríš sa,kamarátka,lekárka,psychológ ak je ti veľmi ťažko.

Posielam objatie ❤️

Zboznujem tie premudrele reci o tom ze to bol LEN plod...
Jasne,su zeny o ktore otres trenky a su v tom.
A su zeny,kt.sa roky snazia a ked konecne su v tom,su z toho paf.
A ked to nedopadne dobre,smutia.
Patrim do druhej skupiny.
Presne ako ty
Presne ako pises-kedze ziadne i e tehu ani dieta nebolo,prezivat to niekolkonasone bolestne.
A poviem ti,ze aj ta zena,kt.ma 7 deti a o dalsie pride,aj take su....smut za tym jednymrov ako ako ty,ci ja.
Lebo to nie je len nejaky plod.
Je to kus nas,nase vytuzene pokracovanie....
A v tychto predsviatocnych dnoch je normalne ,ze to n cloveka dolieha.
Obzvlast,ked prave dnes by si uz mala rodit.
Nechaj hlupakov hlupakom...
Prezi to ,ako to citis.
Poplac si,,vykric sa...ulavi sa ti.
Je to uuuuupl e normalne.
Skor by nebolo normalne,keby to s tebou nic neurobilo.

Je mi to ľúto. Môj anjelik by včera oslávil 1rok, preplakala som celý den, tiež sme i neho prišli veľmi skoro 10tt, mmt. Bol by našim prvým dieťatkom, ja už viac nemôžem otehotnieť a plačem za ním každý deň, naučila som sa ignorovať poznámky okolia že už stačilo, skrátka ešte nestačilo.
Čokoľvek potrebuješ spraviť pre svoj pokoj, všetko je správne, hlavne nepočúvaj ľudí ktorý si tým neprešli, sama pozorujem ako radi to zľahčujú

Moje prvé dieťa zomrelo v 11 týždni tehotenstva. 20 augusta sa malo narodiť. Nikdy na neho nezabudnem, veď to sa predsa nedá. Spolu s ním zomrel aj kúsok mňa. Ver mi, že bude lepšie. A okolie nepočúvaj.

Úplne viem ako sa cítiš ja som potratila v 15tt bolo to moje prvé po ivf je to už 4 roky už mám aj 3 ročného syna zapaľujem sviečky stále. Moje okolie to tiež bralo tak že veď to ešte nič nebolo..mňa to trápi do teraz nedá sa zabudnúť. Tiež niekedy premýšľam že či je to normálne že stále smútim aj keď už mám syna no stále mi niečo chýba ten kúsok zo mňa.

Je to uplne v poriadku sa tak citit. Mna dojala tato krasna socha, lebo v tej dobe som sa presne takto citila. Velmi silne posolstvo. Tiez som potratila v 6tt a tyzden sa so mnou nik nemohol rozpravat, co som vzdy vybuchla placom. Citila som velke prazdno. Sedela som medzi zenami s bruskami v cakarni a odchadzala som “naprazdno”.
Posielam vela sil

Ja som mala jeden MA a tiez som to dost zle znasala. Musela som ist na kyretaz a dost ma matalo, ze zatial co ine zeny donosia zdrave babatka, tak moje skoncilo v podstate v kosi a nic po nom nezostalo. Aby som mala nieco hmotne ako spomienku, tak som si kupila taku malu sosku anjelika. Mne to dost pomohlo.
Teraz uz mam 4r syna (ktory ale prisiel na svet az o 3 a pol roka po tom MA) a zaujimave je, ze dost prave tohto anjelika vyhladava. Mavam ho v spalni, ale maly raz za cas pride a prenesie si ho k svojej posteli a nejaky cas ho tam ma. Netusi zatial, preco ho mam.
Podla mna to neprehanas.

Je mi to veľmi ľúto, smútok je prirodzený. Daj si toľko času koľko potrebuješ. Ja mam za sebou 5 potratov z toho jedny boli dvojičky. Takže mám 6 anjelikov v nebi, teda máme s manželom. Držím silno palce 🥺🙏

Ja by som to tak brala.Som na to dopredu pripravená, že sa to stať môže, ale to neznamená, že ty nemôžeš stratu prežívať inak.
Je to normálne a nikto nemá právo hovoriť ti čo môžeš cítiť.

Jasné, že si so svojim dieťaťom emocionálne spojená. Tvoje prežívanie je úplne normálne. ❤

Bolo to tvoje dieťa a ty jeho mama. A na tom sa nikdy nič nezmení. Smútok je úplne prirodzený.
Posielam objatie a veľa energie!

@marianarem moja svokra prišla o dieťatko, ale nepovedala to svojim ďalším detičkám. Jej dcérka, vtedy 8 ročná, jej jedného dňa vraví: Mami, my sme mali byť viacerí súrodenci, však? Lebo v noci ku mne prišlo dievčatko a vraví, že je moja sestrička. Prosilo ma, či za ňu nedáme odslúžiť sv. omšu a nevyberieme jej meno. Svokra to potom aj spravila a dcérka už dievčatko nespomenula. Poviem pravdu, dosť som sa nad týmto skutočným príbehom mojej svokry zamýšľala, keď som aj ja prišla o moje dieťatko ( náhodou práve dnešný dátum, veď preto som aj klikla na temu). Ale bolo to také náročné, že sme napokon hľadali tiež útechu v tom, že sme dieťatko pomenovali a nechali za neho odslúžiť omšu. Trvalo to pár mesiacov, lebo v tom žiali som úplne zabudla, že takáto možnosť existuje. A odvtedy mám v duši pokoj. Smútok ostal, ale je to taký zmierený smútok, zmiešaný s radosťou, neviem to vysvetliť. A aj keď toto budú čítať mnohí ateisti, nuž...ja som tých duchovných veci zažila už príliš veľa na to, aby som ostala ateistom ( ktorým som bola mnohé roky). Tak trochu náhodou, vôbec som ich vedome nevyhľadávala. Nič nesilim, a nikoho o tom nepresviedcam, ale ja som si istá, že dušička sa rodí pocatim.

Som na tom podobne len moje sa malo na rodiť presne na výročie smrti môjho ocka 14.1 bohužiaľ.

Tvoje pocity sú normálne. Chápem aj okolie z ich pohľadu, keď to nezažili, nepochopia. Ja som mala prvé tehotenstvo prázdny gestacny vak, čiže vlastne žiadny plod v ňom nebol, no dlho sa to ťahalo, že ešte čakáme, čo ďalšia kontrola, potom čakať na spontánny potrat po vysadení liekov.... na kyrete som bola nakoniec az v 11.tyzdni.... Bolo to psychicky veľmi náročné obdobie, tiež som veľmi túžila po dieťatku a zadarilo sa to po pol roku.... A dlho som smútila následne, a tiež som si zapálila sviečku v ten deň, kedy sa malo narodiť. Mne to pomohlo uzavrieť túto 'kapitolu', aj keď samozrejme túžba po dieťati a strach a beznadej, že možno nikdy nebudem mat, ostali.
Ja som nakoniec otehotnela rok po prvom tehotenstve. Teraz som 3roky po potrate a jedno dieťa spinká práve pri mne, druhé sa ma narodiť o 2 mesiace.
Niekedy rozmýšľam, že s odstupom času už aj ten potrat beriem s nadhľadom, dokonca niekedy mi blisne hlavou, že som to vtedy až moc prežívala. Takze chápem aj tvoje okolie, že keď tým nikdy neprešli, tak si nevedia ani predstaviť, čím prechádzas a ako dlho to môže bolieť. Preto sa na nich nehnevaj.... ale vôbec nemaj ani výčitky svedomia, tvoje pocity sú normálne, aj to ze si zapálila sviečku, je normálne a pomáha v spracovávaní emócií. Obzvlášť takto pred Vianocami človek viac prežíva svoj smútok, keď z každej reklamy na teba kričí, aka máš byť šťastná.
Prajem ti veľmi ďalšie dieťatko, nech príde čoskoro!

@lenkalienka321 ❤️

@basulaak krásna socha, naozaj veľmi emotívna... Kde je vystavená, vieš povedať?

Su to tvoje pocity. Ziadne zle ci dobre. Ty ich potrebujes spracovat. Najst vhodnu osobu. Ak to nie je partner a ani okolie,co tak psycho?

❤️❤️❤️

Je mi veľmi ľúto tvojej straty. Nevnímam to ako preháňanie. Každý z nás má iné prežívanie a plne ti rozumiem. ♥️

Ahoj, som na tom rovnako,tiež som mala rodiť pred vianocami,ale ešte v roku 2019.....a každý rok spomínam, dnes by mal 4 roky.... a zaboli to...aj napriek tomu,že následne potom prišli dve deticky 😊.....takže je to prirodzené ta bolest.....a nezufaj ! 😊❤️

Áno verím ze ti je ťažko. Ja som tiež nemohla dlho otehotnieť a keď sa podarilo tiež som on 7tt prišla.Druhýkrát som otehotnela po roku a pol. Teraz mám dve zdravé deti,ale tiež to nebolo len tak. Pri obidvoch mi hrozil potrat. Prvé tri mesiace boli ťažké. Verím ze to časom prekonás. A možno už čoskoro si nájdeš 2 čiarky na teste. To mi po psychickej stránke najviac pomohlo. Moje ďalšie deti. A doteraz to dieťatko beriem ako člena rodiny ktorý tu už s nami nie je.

Nech si hovorí kto chce čo chce, bolo to tvoje dieťatko a ty si sa naň tešila.
Keby šlo o nejakú politickú debatu o umelom prerušení tak si ľudia zas hovoria o tom, že je to ľudský život a ten začína už počatím. Preto stále hovorím, že to ako prežíva žena svoje tehotenstvo je jej súkromná vec.
Ja som síce nezažila stratu dieťatka, ale viem ako strašne ma bolelo keď sme sa o bábo snažili a každý mesiac prišla MS. To nepochopí nik kto to nezažil. A to čo prežívaš ty je ešte horšie. Nepotláčaj v sebe ten smútok, nechaj ho voľne plynúť,len tak sa s tym dokazes postupne zmieriť. Skús sa na to ale pozrieť z tej stránky, že to dieťatko nemuselo byť v poriadku a iba by sa trápilo.
Už navždy bude tento anjelik tvojou súčasťou, tvojím dieťatkom, ktoré budeš ľúbiť. Nehnevaj sa ale na svoju rodinu, možno to tiež zožiera ich vnútro, ale snazia sa byt silní a byť ti oporou aspoň tak, že ti hovoria praktické veci, že to bol " len" plod a podobne. Myslia si, že ak budú argumentovať faktami, tak to budeš znášať ľahšie.
Pokús sa prijať, že takto to malo byť z nejakého vážneho dôvodu. Predstav si, že tá malá dušinka okolo teba stále lieta. Usmej sa na ňu a kludne aj nahlas si povedz ze ju vedla seba citis a lubis ju stale rovnako.
Mozno ma vela zien odsudi, ale ja verim ze duse deticiek si mamky vyberajú a čakajú na správny okamih kedy prídu. Teba si už jedna dušička vybrala za maminku, tak ju neodplaš nekonečným smútkom. Zas kludne aj nahlas jej povedz ze ta velmi bolí jej odchod, ale velmi tuzis byt jej maminkou. Vedela prečo neostala ale ver tomu, že sa k tebe zas vráti❤️musis byt ale prípravná, silná! Hlavu hore, telíčko síce odišlo, ale dušička sa ešte nenarodila, stále čaká na svoju maminku ktorú si vybrala. Na teba! Daj sa dokopy kvoli nej. Nemusis nikomu hovorit co prezivas. Zajtra je Štedrý deň, deň kedy sa dejú zázraky. Načri do svojho nahlbšieho vnútra a nechaj smútok smútkom, vstaň do toho dňa s úsmevom a vedomím, že chceš svoju malú dušinku naspäť. Aj tvoja rodina bude spokojnejšia, manžel takisto. A vaša dušinka to všetko uvidí a raz príde. Lebo ty si dobrá mama! Áno si, aj keď nemáš dieťa v náručí. Už si mama tej dušičky.
Navyše... Teraz ma napadlo, že si písala že včera sa malo narodiť tvoje dieťatko. Niet vhodnejšej doby na zmenu myslenia. Dnes s láskou uzavri jednu bolestivú kapitolu, že si prišla o dieťatko, malú fazuľku. Zapáľ si sviečku, tíško si poplač, porozprávaj svojmu babatku ako si sa nan tesila, aka si ubolena, ako ho lubis. Zmier sa s tym, ze toto telicko uz spat neziskas. Ale od zajtra rob vsetko preto aby sa k tebe dusicka vratila. Objim manzela, priprav rodine krasne Vianoce a s otvorenym srdcom na tes na to ze tvoje dietatko caka kym bude moct prist. K usmievavej spokojnej mamimke s teplou narucou. Prajem ti to z celeho ❤️

Ahoj, bolo to tvoje dieta, ano, a jeho dusa, prisla z neba. Vratilo sa vsak spat, do neba. Ciste, bezhriechu, a zije vecny zivot v nebi.
Aj nase duse su nesmrtelne. Telo je smrtelne. Takze raz, aj my pojdeme. Jedny tam, iny tam.
Tvoj krasny poklad, je na tom najkrajsom mieste....je v nebi, v laske, radosti, s inymi detickami.
Tes sa z toho, ze dusa nezomiera, dusa, je vecna, takze raz si ho vyobijimas ♥️♥️♥️♥️♥️
Skor skus, najst cestu spat, k Jezisovi, daruj mu svoju bolest, prave v tento zazracny cas. Pozdvihne ta, uzdravi, ta a mozno pride aj dalsie dietatko...odovzdaj to jemu. On stale caka, ze to spravis....

@marianarem to je krásny príbeh ❤️a práve potvrdzuje to čo som autorke príspevku napísala aj ja. Dušička si maminku vyberá a aj keď tehotenstvo neprebehne podla predstav, dušička sa nenarodí, a tak stále čaká na telíčko v ktorom bude "bývať". V tomto prípade môže byť synova duša tou istotu dušou ktorá si ťa už raz vybrala.