Čo mám so sebou robiť?
Ahojte. Som mladá matka jednej dcéry. Už rok žijeme samé, chlap ma psychicky týral, bol manipulátor, fyzicky našťastie nie. Nie neľutujem sa, len vysvetľujem aby ste chápali. Totižto mám pocit že po všetkom tomto som “ochladla citovo” neviem prejavovať lásku, neviem sa tešiť ani nič. Ako keby som bola bez emocii, teda bez dobrých emocii. Cítim sa ako mátoha, ktorá len spraví čo treba a neužívam si nič. Zdá sa mi akoby som bola pod tlakom sama zo seba, cítim napätie, nepokoj, uponáhľanie vo všetkom. Neviem ako byť pokojná, kľudná, potom aj dcéra je zo mňa nervózna. Boli sme teraz na jednej rodinnej stretávke, každý bol šťastný všetci sa bavili smiali a ja som si prišla ako obyčajná chudera, nevedela som sa ani pretvarovať že som v pohode, možno si aj o mne pomysleli, ale žiaľ ja sa pretvarovať neviem. Neviem sama už ani čo chcem, čo mám robiť, prečo som nespokojná, neviem či ma tak poznačila minulosť, úplne sa zo mňa vytratila radosť a energia. Chodim s dcérou aj do prirody na prechádzky spravíme si piknik, vtedy som v pohode konečne “vypnem” , ale ako nahle prídem domov a som v stereotype tak zas sa mením na zombika. Chcela som sa takto vykecať aj mame, ale ona pre mňa nemá pochopenia, vždy ma len odbije že preháňam alebo ma ani nepočúva čo vravím. Absolútne nič ma nebaví. Ak ste niektorá bola v takých “depkách” ako ste to zmenili? Len mi nevravte že všetko to je v hlave, áno viem, ale kto to zažil tak vie že to nepojde tak ľahko zmeniť. Neviem či si mám kúpiť nejaké magnezium na ukľudnenie alebo pozerala som aj tabletky depress no neviem či to nieje len placebo. Hlavne kvôli malej by som chcela “ožiť” nech nemusí tráviť dni s nudnou matkou. Ak by ste mi vedeli poradiť aj nejaké fajn knihy ohľadom sebelasky, alebo nejaké videá niekoho dobrého tak kľudne píšte.
Podľa mňa to je ten tlak a zodpovednosť, že si na ňu sama.Ved všetky vieme ako vedia deti unaviť plus si s ňou denne a všetky veci od nakupenia, zábavy dieťaťa, varenie plus práca musíš zvládnuť sama.takze si unavená plus určite to, čo si prežila.Psychologicku si určite nájdi spolu na niečo prídete.A to, že si chcela venovať fotografovaniu je super ja som mala jeden čas sen fotiť deti bavilo by ma to, ale všetci ma odhovorili z rodiny, že kurz je drahy nič ma nenaučia no samé negatíva...viac x píšeš, ze si chudera škaredo o sebe premýšľas odísť od takého chlapa nebolo ľahké si silná žena🙂a nie žiadna chudera
Ano mam skusenost
Ahoj, vidí sa mi, že si vyhorená z toho všetkého. Skús si pozrieť niečo o syndróme vyhorenia, je toho vela aj na internete... a na tieto stavy ja používam persen, je to prírodný liek na upokojenie.
@luccija no ale koľko žien aj keď niesu slobodne tak musia toto všetko stíhať a zvládajú
Nevravím že nezvladam, dcéra je chvalabohu zlatíčko, ale mám taký stres furt a ja si zase tieto veci okolo domácnosti uľahčujem napríklad na obed ideme aj do reštaurácie, neverím denne, nákup si dám doviezť domov, do obchodu chodím len občas, unavuje ma ešte aj toto blbé nakupovanie, a čo sa týka venovania sa malej tak to ma baví rada sa s ňou hrám väčšinou je ona tá čo ma učí, nie ja ju. Ale zas niekedy keď zas ide na mňa doľahnúť depka tak som k nej tiež taká podráždená a potom si len sama sebe poviem do r*ti veď ona si to nezaslúži nemôže za moje problémy a snažím sa jej ešte viac venovať a už mám výčitky
A k tomu foteniu myslím že na to ani kurz netreba, stačí keď máš dobrý foťák a zachytíš dobré zábery, upravovanie v PC zvládne aj laik takže keď na to máš ešte chuť choď do toho
@andrejka755_92 ahoj, persen som skúšala a nepomohol mi 🙂
mam ich prejdenych dost. odporucam ri tych pre mna a snad aj pre teba naj
Ja by som ani liekom nebranila. Sú lieky s obsahom seratoninu, dodaju tí lepsiu naladu a energiu, k tomu tá chôdza s dobrou hudbou v ušiach. Lepšie začať teraz, keď je ešte Slniečko, keď pridu pochmúrne dní, depresia sa môže prehlbit. Myslím si že mas depresiu.
Mala som to kedysi podobne, sama s dcerou a prislo vyhorenie. Ak to chces urychlit, odporucila by som Ti psychoterapiu v kombinacii s liekmi. Ak mas cas, najskor psychoterapiu, a pokial by to dlhsiu dobu nestacilo, navstivit aj psychiatra. Ja som sa z toho dostavala tak rok-dva... prave preto, lebo som zvolila variantu lieky az ked nezaberie psychoterapia.
@mabenn dva roky, pre niekoho dlho pre niekoho nie, pre mňa to je dlho
Chodí do škôlky, ja pracujem
Na mňa ma už všetko vplyv asi
Máš skúsenosť s regresnou?