Čo s toxickou mamou?
Zijeme v jednej domacnosti, brat odisiel pred rokmi do BA a chodi domov 2-3x do roka, mama vie, ze si voci nemu nemoze dovolit cokolvek povedat lebo sa nastve tak to doma schytavam ja. Brat ma 43, ja mam 31. Nikdy sme pre nasu mamu neboli dost dobri, brat je vedecka kapacita uspesny clovek, ale pre nu stale maloo lebo nema 80kil ako by ona chcela, nebyva v dome v BA ale ma len garsonku, nejazdi autom lebo to nepotrebuje a vela casu je v zahranici ale podla nasej mamy by si mal kupit aj dom aj auto lebo ONA CHCE, ONA to povazuje za vhodne.
Obaja mame VS, nadpriemerne zarabame, ostala som doma s rodicmi nakolko nie su najmladsi a sme par km od okresneho mesta a nevidela som zmysel sama v tom kupovat byt. Rano sme sa pohadali, lebo by som mala schudnut, lebo dopadnem ako jedna znama co ma 180 kil (mam asi o polovicu menej, roky rovnaku vahu plus minus 2-3kg), prejedam sa, pijem sladke vody, urcite v robote cele dni len jem, to je vsetko jej teoria, jem extremne malo preto sa mi nedari schudnut, vykricala mi ze vsade chodim autom, som na dedine ako inak by som sa do mesta predsa dostala, nevie co robim 3/4 dna ale obvinuje ma zo vsetkeho, ani otcovi nic nepovie ln vsetko na mna, "sladke vody" kupujem kvoli nemu, ja nedodrziavam pitny rezim a denne nevypijem ani liter vody a uz vobec nie niecoho sladkeho, kupujem zasadne veci bez cukru ZERO a kde co...ja uz to nedavam, pride to raz za cas v takejto intenzite ale poznacuje ma to od detstva lebo nikdy som nebola ako ona chcela, pani dokonala, nikdy nas v nicom nepodporila, nepochvalila lebo ved nie je za co, len ustavicne kritizuje vsetko co urobime a ak sa nieco udeje problem v praci urcite je to nasa chyba. vycita mi ze niak nechodim, ak nepridem z prace do 15:00 otec mi vola kde som, nieco take ze ist vecer cvicit alebo von stoji milion kecov lebo ved naco...
ja viem, ze ma to od detsva prenasleduje a poznacuje a moje sebavedomie nie je vysoke, ale neviem co s tym v tomto dospelom veku odist. som v obdobi ked mam chut so vsetkym prastit nabalit auto a odist do zahranicia daleko od kazdeho....
Nemám toxiscku mamu, mam 32 a bývam 100 metrov od nej...lebo hoci nieje toxická časom by sa stala...pozri sa, chcela si pomôcť rodičom, chcela si ostať, ale uvedom si, momentálne sa to nedá..tvoju mamu bude furt nieco jeduvat, odíď kým máš silu a chuť žiť...viem že teraz je to náročné finančné ale naozaj je to to jediné čo môžeš urobiť pre seba. Ísť bývať sama hoc aj do garsónky, do mesta...však tam nemusíš byť sama zavretá celé dni...keď to bude dlho choď domov na tri hodiny a zasa na byť k sebe, keď budeš sama môžes aj do fitka, aj do kina...veď už máš 31...na čo čakáš, skončila si VS máš dáky základ do života...tak sa odlep a choď.
Poznám to, brat je doma a rodičmi a keď je blbá nálada tak po sebe len vrcia, su už pretlakovany a prejedeni navzájom...vravím mu choď preč, budeš mať pokoj rodičia tiež vzťahy sa úrovnaju, ukludnia...brat nie, nejde...tak sa potom nesťažuj čo žiješ keď nechceš s tým nič robiť...
Zamerajú sa na seba a nie na mamu
Ja som sa zbalila a odišla od mamy ako 19 ročná na ubytovňu do hlavného mesta a to som nemala ani dobrý príjem, ani dokončené vzdelanie- to som si dokončila až potom. Moja mama bola a je tiež svojím spôsobom toxická a neviem si predstaviť s ňou bývať, ale ona sama mi povedala vtedy, že mám 19 rokov a mám sa o seba začať starať sama a odsťahovať sa, že dokedy si myslím, že ma budú s otcom doma trpieť.... Išla som a rada a pritom to bol ťažký štart do života, ale bolo mi tak lepšie, nikto ma nešikanoval, žila som si po svojom a keď som s ňou nechcela byť, tak som proste za nimi neprišla. Teraz keď sa navštevujeme máme relatívne dobrý vzťah, tiež si už nedovolí to čo keď som bývala pod jej strechou. Občas vyskakuje, ale som dosť asertívna a viem si ju už upratať. Proste odíď, vo svojom veku, so vzdelaním, a stabilným zamestnaním nechápem čo tam ešte robíš, strať sa o nich môžeš a nemusíš s nimi žiť. Váž si samú seba. Začiatky bývajú ťažké lebo zvyk je železná košeľa, ale to sa poddá a tebe sa uľaví.
Ideálne by bolo, keby si chodila k psychologicke nech nájdeš samu seba a svoje sebavedomie, ktoré Ti ničí ...Mas od poisťovne raz rôzne sériu sedení zadarmo.Ked neodideš teraz bude to vekom ešte ťažšie.
@elizabet173 viem ze to myslis dobre, ale ty si sa na VŠ ucila nieco o vztahoch, traumach a ich rieseniach?
Ved ani psychologovia ci psychiatri nemaju mnohi bezproblemovy zivot a kvalitne vztahy.
Vies kolki ludia maju VŠ ale vyznaju sa len v tom jednom odbore? Niektorym nic nehovori ani zakladna hygiena, niektori nemaju pojem o uplne banalnych udalostiach z dejin, nemaju vseobecny prehlad, nechapu co im lekar vysvetluje...videla si ako casto dopadnu ucitelia vo vedomostnych kvizoch?
Moja babka s ucnovkou co ale cely zivot citala knihy ich dala do vrecka. Neprecenujme VS.
Naco si doteraz cakala? V 30ke najvyssi cas sa zabezpecit a kupit si nehnutelnost, hypo budes splacat 30 rokov, akurat do dochodku. Ked sa nechces viazat, tak samostatnu izbu v BA v zdielanom byte s viacerymi mladymi studujucimi/pracujucimi ludmi mozes mat za 200€. Kolko davas rodicom za byvanie? Predpokladam podobne. To si stoja tie nervy za to? Zdvihni sa a zacni konat, lebo dopadnes ako ona, na stare kolena bude z teba otrasna harpia
pôsobíš ako inteligentná žena - keď si svoj príspevok zopárkrát prečítaš, predpokladám, že rýchlo zistíš, že MÁ zmysel si kúpiť byt a odísť, najlepšie stovky kilometrov ďaleko. A podľa možnosti hneď
"...zo dna na den kde?..."
Tak snad malokto sa stahuje zo dna na den. Aky mas plan so svojim zivotom? Mas 31, zijes s rodicmi... co dalej?
Mamu nezmenis, zmenit mozes svoj zivot. Zarabas nadpriemerne, ake mas uspory? Hypoteka? Aspon na garsonku? Uz si ju mohla s nadpriemernym prijmom splacat. Cize nie zo dna na den ale co najskor. Zajtra je sviatok tak v utorok do banky a rozbehnut to.
Pozri, nikto zvonku vacsinou nevie, ako sa zije so psychopatom, lebo to ludia taja. Ak ta trapi, ze je herecka, je nacase prestat sa pretvarovat a vycistit jej zaludok, aj na verejnosti. Verim vsak, ze roky takeho zaobchadzania ti spravili traumu a nebude to pre teba mozne sa jej otvorene postavit. Prero by bolo lepsie najst si podnajom a odstrihnut sa, a pripadne si poriesit terapiu, aby ti bolo v zivote dobre
Treba sa ti osamostatnit mas na to aj vek, nemusis ist rovno do zahranicia, staci ked pojdes do vlastneho.
Moja mama je naozaj zlata osoba, je mi oporou aj kamarátkou, ale keď som jedinýkrát počas mojej dospelosti bývala u nich (5 mesiacov) tiež sme si riadne skočili do vlasov.
Nerieš matku, nezmení sa. Seba pories, dospej už konečne v 31 rokoch stale trčať v detskej izbičke je fakt hanba....
A čo keď jej len lezieš na nervy a takto ťa chce vystrnadiť z DETSKEJ izby? To ti vôbec nechýba súkromie? svoja domácnosť? kľud? nerozumiem tomu, prečo sa niekto dobrovoľne rozhodne takto žiť. 😕
Nerozumiem tomu, nadštandardne zarábaš? tak kde je problém? nevychádzaš s ňou dlhodobo, a stále stojíš a prešlapuješ. Uvedomuješ si, že všetko čo sa ti deje, či vyššia váha, či psychika, všetko toto vieš napraviť tým, že sa osamostatníš?
Nechápem, čo chceš počuť. Nevidela si zmysel kupovať byt? Tak už hádam vidíš, tak si sadni za internet, pohľadaj si podnájom a začni žiť svoj život
Brat odišiel pred rokmi, čo ťa stále drží doma? Máš vek na to, aby si už odišla aj ty od rodičov.
Už dávno si sa mala osamostatniť. A áno, aj zo dňa na deň obrazne povedané. To je taký problém nájsť si slušný podnájom, keď dobre zarábaš? Naozaj najvyšší čas vypadnúť a žiť slobodne. Prepáč, ale nerozumiem ti ani len z percenta. Roky ti utekajú a ty kvočíš pri rodičoch, s ktorými nevychádzaš. A ani zacvičiť si ísť nemôžeš. Ani večer von. Čo si masochistka?
Už by som bola dávno za horami dolami ono niekto hľadá cestu ako ako najrýchlejšie vypadnúť z domu ( ja som od 18 doma už len prespávala a v 22 som sa zdekovala ) a niekto zas hľadá prečo ostať a ja viem že vždy sa niečo nájde prečo neriskovať mať teplé miesto alebo vždy niekto potrebuje tvoju pomoc atď...ešte si mladá stíhaš to tak bez uživaj zaloz si vlastnú rodinu ...🙆
Matka je asi toxická ale aj 31 ročná kofa žijúca u rodičov zrejme nebude úplne netoxická.
Ahoj ak chces napíš mi do správy. Ja žijem s matkou ktorá je psych. Narušená. Poviem ti o Tom viac. Bola som na lieceni kvôli nej......stále nedá pokoj.
Zdvihni sa a odid, hneď teraz a ďaleko.
Neboj sa, oni nezhynu.
Ty rieš svoje zdravie a svoje materstvo.
Starecke vrtochy sú to posledné, co potrebuješ.
Opravujem... Postupne si odnasaj do auta veci a odid. 🌺