Dala som facku manželovi

Ja mi ťažko a hnevám sa na seba, že som sa nechala tak ľahko vyprovokovať. Na úvod chcem len povedať, že chodím na terapiu. A vopred ďakujem za prečítanie a názory, rady - asi sa potrebujem len zdôveriť, vypísať z toho...
Máme s manželom dlhodobé nezhody kvôli jeho pitiu - cca raz za 2 týždne sa môj manžel opije tak, že vypije napr 6 fliaš vína sám s účelom sa opiť a toto trvá roky. Každýkrát má iný dôvod a obhajobu či už je to veľa práce, málo práce, niekto zomrel... najčastejšie je to ale že on nechce žiť a chce sa zabiť, čo vytiahne vždy keď je opitý a ja sa za to ozvem.
V zásade tie hádky vznikajú preto, že ja mu to netolerujem a som zlá a nechcem sa vtedy maznať a mať sex a vlastne ani keď je triezvy (jeho slovami), no poviem vám, že som sa v minulosti viackrát premohla a po prvé, jeho výkon ovplyvnený alkoholom bol pre mňa skôr utrpením a po druhé, keď vidím môjho manžela ako totálnu trosku a vidím ho buď úplne opitého, alebo minimálne podnapitého (možno 1% dní je triezvy, vždy je to aspoň pivo, flaša vína, cider - to už mu skoro nič enrobí ale prosto musí za každú cenu mať alkohol, lebo inak má pocit, že nemá slobodu... tých rečí som si za posledné roky vypočula neúrekom) alebo keď je triezvy je v robote.
Nehádame sa veľa a ak, tak presne pre toto, že on sa urazí lebo som nepríjemná keď je opitý, ale ja už myslím, že mám nejakú traumu. Vie vtedy po mňe ziapať, mláti do steny, už som mala aj nôž zapichnutý v kuch.linke... je toho veľa. Ja viem, že je vo mne veľký problém, že som ešte neodišla, keďže nemáme ani deti, a navyše ja robím obrovskú chybu že v závere sa vždy ja jemu idem ospravedlniť. Neviem prečo to tak mám, to sa snažím zistiť tiež na terapii, ale prosto aj keď viem, že som v práve a on čo robí nie je ok, v závere sa vždy ja ospravedlním, lebo nechcem aby sa hneval.
No došli sme do bodu, kedy ma začal obviňovať z nevery lebo pre neho je lahšie povedať, že jeho manželka je k**va než že ho nechcem lebo pije a preto nemávame sex. Prisahám bohu že ja nemám ani len kamarátov chlapov, max kolegov a nikedy som nič s nikým ani neriešila na rozdiel od neho čo si vypisuje s kolegyňami a kamarátkami a chodí s nimi na obedíky a kávičky a pod... No a vypadlo z neho nedávno, že on by si chcel niekoho nájsť (neviem či len aby ma vyprovokoval a vlastne je to jedno) a ja som mu strelila facku.
Ao píšem, nebolo to prvýkrát, pretože niekedy ma naozaj vie tak nahnevať, a ja by som sa nemala dať, mám sa vedieť ukludniť, len on keď sa hovorí niečo, čo sa mu nepáči ide do stavu ignorácie. Je schopný zavrieť oči a nereagovať keď mu niečo hovorím, zapnúť si seriál, hrať sa na mobile... a v podobných situáciach ma ide rozdrapiť a on to vie. Čiže áno, stalo sa to už niekoľkokrát predtým a on zo mňa vždy spraví monštrum, že ho mlátim.
Ja viem, že mi poviete, že sa máme rozviesť, ja nad tým sama už veľmi dlho premýšľam, no z nejakého dôvodu to stále neviem spraviť a sama neviem prečo to tak mám.