Depresívny manžel
Maminy, mám problém s manželom, o ktorom sa nemám s kým porozprávať. Môj manžel je odkedy ho poznám dosť negatívne ladený človek. Nemá rád ľudí, nemá priateľov... Vedel však byť aj milý a bola s ním sranda. Odkedy však máme deti, mám pocit, že je iba negatívny. Stále sa sťažuje ako je nevyspatý (pritom k deťom vstávam ja), aké je to náročné a už sa teší, keď budú veľké. Správa sa k nim však pekne, to nemôžem klamať. Akurát má na ne veľké nároky a keď nie sú podľa predstáv, býva nervózny. Často povie aj niečo, čo dieťa musí zamrzieť. Ale majú ho deti radi. Horšie to je však so mnou. Strašne začínam trpieť tými jeho stavmi. Mám toho veľa, ešte aj zarábam popri materskej (podnikám) aby sme všetko zaplatili a mohli žiť pekne. Vždy keď však príde z práce, je bez nálady, len sa postaráme spoločne o deti a ide spať. Cez víkend sa ráno opäť zobudí bez nálady, ledva rozpráva. Stále rieši, čo je zle, s ničím nie je spokojný. Často aj povie, že ho život nebaví. Väčšinu domácnosti ťahám ja, on robí veľmi málo. Ak niečo popri malých deťoch nestihnem, hnevá sa a nadáva mi. Tvrdí, že sa stále vyhováram (pritom kamarátky ma skôr obdivujú, koľko toho stíham - naozaj máme upratané, navarené, deti sú zabavené a ešte aj prispievam do rozpočtu takmer polovicou). Ja sa však nedám a potom sa hádame. Veľmi ma vie rozčúliť, lebo pekné nepovie nič, iba stále to zlé. Nepamätám si, kedy som naposledy videla ho smiať sa alebo aspoň usmievať. Problém je v tom, že začínam z toho trpieť depresiami. Mám úzkosť, keď je s nami a vidím tie jeho stavy, že sa spolu neradujeme, ale je stále naštvaný a bez života. Chcela som už aj vybaviť konzultáciu u psychológa, že by sme šli obaja, ale nechce ani počuť. Ja kľudne pôjdem, ale vyriešim to bez neho? Kamaráti sa začínajú o mňa obávať, že skončím s depresiami. Ja sa bojím o deti, keď nás vidia hádať sa a nadávať si. Naozaj neviem, čo mám robiť. Poznáme sa už dlho a vžd bol nespoločenský a negativista. Len som to nejako nechcela vidieť, bola som zaslepená. Keby som mala tento rozum, tak už s ním nie som. Ale neviem, čo mám robiť teraz, keď už ide aj o deti. Neviem, či mi dokážete poradiť, možno skôr psychológ, ale aspoň som sa z toho vyrozprávala.
@tykat Liecit sa podla mna nenecha, on skor mna posiela k psychiatrovi (pricom ja by som tam kludne isla, nevadi mi to). Podla mna sa boji, co by mu povedal. Neviem. Kazdopadne je to narocne. Lebo my sa aj velmi pohadame, hoci pre nejaku blbost, pretoze on ma zacne urazat za hocico. Napriklad minule deti ochoreli a on zacal pred nimi v zlom stave riesit, ze za to mozem ja, lebo ja s nimi chodim na ihriska a medzi deti. Ze by som mala sediet doma. Mna sa to samozrejme dotkne, lebo vycitat si uz aj obycajnu chripku medzi sebou, kto za to moze? Deti mi nevydrzia od rana do vecera iba doma.
Najhorsie je, ze ja uz ani neviem ako sa zachovat. Lebo on sa potom ani neospravedlni, proste necha to tak a na druhy den sa tvari, ze sa nic nestalo. Ale mna to trapi. Stane sa aj, ze preplacem vecer, on samozrejme nereaguje a kasle na mna, a potom sa mam tvarit, ze je to v poriadku? Neviem, ale je to tazka situacia. Nechcem deti obrat o otca, ale bojim sa, ze sa mu budu podobat (a jeho spravaniu k zene) tak ako sa on podoba otcovi. ☹
@linj áno, budu sa tak správať odpozeraju model správania svojho otca, tak ako on odpozeral od toho svojho.
Skús manželskú poradňu navrhnúť, ked už nechce ísť k psychiatrovi.A prečítaj si knihu hranice v manzelstve.Mna by netrápilo, že by mi vytkol, ze kvôli mne deti ochoreli to sú také talafatky povedané niečo len, aby si toho druhého ranil
Ale už ste zašli pridaleko
@katarinapekna nie si ty náhodou chlap??? Súdim tak podľa množstva empatickych komentov k téme ale zväčša od témy. Maš nejakú zvláštnu potrebu zhadzovať niekoho na MK, pritom ho nepoznáš. Alebo si sa našla v popise depresívnej osobnosti?
@katarinapekna nuz moja to ze ty mas taky zivot ze travis tolko casu v neperspektivnej praci a cakas na 300e dochodok a nevies sa tesit zo zivota je sice smutne ale povedala by som ze najma zakladatelke temy je to u riti..ona sa na rozdiel od teba zo zivota tesit vie a hlada radu co s manzelom ktory je na tom evidentne podobne jak ty...ja mat za partnera taku negativisticku isobu ako ty tak ho uz davno trepnem panvicou a usetrim sebe nervy a jemu bezvyznamny zivot 😂
@linj ja by som skusila toho psychologa aj bez neho..minimalne ta niekto nestranny vypocuje a poradi ako na neho vo vyhrotenych situaciach reagovat😉
Skús sa s manželom porozprávať v pokoji a osamote a dať mu ultimátum, povedz všetko čo si tu písala a že už máš toho dosť, nech sa zamysli nad sebou a robí s tým niečo,lebo inak končíš. Vezmeš deti a dovidenia. Nemáš záujem mať z nich jeho kópiu. Nemusí chodiť vysmiaty, skákať od radosti, ale byť vludnejsi, empatickejsi, ovládať sa... U nás vyhrotena situácia pomohla, zmenil sa manžel, ale aj ja, takže aj Ty budeš musieť seba zhodnotiť objektívne čo je ťažké, ale mozno nájdeš niečo čo si si prv neuvedomila. Inak po rokoch sa zmenil aj môj otec, ale ako dieťa som tým trpela. Ľudia sa môžu zmeniť ak chcú. Nie ich podstata, charakter, ale povaha a správanie, lebo to vedia ovplyvniť a zmeniť, ak chcú, je to v ich / našej moci. Je to vedome preto to uvedomelo môžeme meniť. Kde je vôľa je aj cesta. Ak nebude vôľa asi bude koniec... Toľko z psychológie 😉 no a ak si veriaca, tak trocha z evanjelia : treba odpúšťať 77x a stále, no je to ťažké, ja som tým prešla. Skús sa teda za svojho muža a manželstvo modliť. Modlitba a viera je silná zbraň a robí zázraky. Pre toho kto verí.
Poprosím NEKOMENTOVAT viera je čisto osobná vec a ak autorka nie je veriaca je jej to jedno ako môže byť aj ostatným, ak áno, môže jej to pomôcť, kto nezažil nepochopí. Môže sa odvolávať na neviem čo. Len zbytočne zahltite fórum..
Držím palce 😇
@coccinellaseptapunktata Vdaka. Ja viem odpustat, ale zase nechcem sa za 10-15 rokov obzriet dozadu, ze som sa obetovala kvoli detom a tie mi povedia, ze trpeli. Chcem pre nic samozrejme to najlepsie. Nie nejake hadky a napatie. Na druhej strane nechcem ani byt prudka a pripravit ich o rodinu. Ale priznam sa, uz manzelovi neverim. Lebo velakrat sme si to vysvetlili a za chvilu bolo zase rovnako. :-/
@linj jeden významný psychoterapeut napísal:
Když moje matka začala trpět depresemi, bylo mi čtrnáct. Teď, když se
nad tím zamýšlím z perspektivy dospělého muže a psychoterapeuta,
muselo to přicházet postupně a varovná znamení se musela objevovat
celé měsíce, ale tehdy mě to zaskočilo naráz a nepřipraveného, jako rána
z čistého nebe. Vlastně to dopadlo na celou rodinu.
Všichni jsme se zapojili do boje a snažili se zvládnout tento problém
ve stylu jeden za všechny, všichni za jednoho. Všichni jsme se opravdu
snažili a zakousli se do toho s cílem zvládnout tuto velkou výzvu, která se
nám dostala do cesty. Toto společné semknutí a úsilí vydrželo čtyři roky,
nakonec to ale skončilo pro rodinu úplným rozpadem z naprostého
vyčerpání a vyhoření všech zúčastněných. Totální neúspěch, krach všech
snah přes veškerou upřímnou snahu! Co se stalo? Až mnohem později
jsem pochopil, kde se tehdy stala chyba.
Když potřebujete zvládnout delší náročné období, nestačí se zaměřit na
problémy a jejich eliminaci. Musíte se aktivně zaměřit nejen na problém,
ale průběžně (!) i na doplňování zdrojů a nenechat se nepohodlím
strhnout k bezhlavému honu za řešením v touze po co nejrychlejší úlevě.
V dlouhodobé krizi nemůže být na prvním místě řešení krize. Na prvním místě musí být zachování energie, jinak dojde nevyhnutelně dříve nebo později k vyhoření.
Uvědomit si tento aspekt a přenést důraz na obnovu zdrojů je cesta
k udržitelnému modelu zvládání dlouhodobých zátěží.
tým som Ti chcela povedať - zameraj sa na seba, nesnaž sa robiť manželovi dobrú náladu, či meniť ho - ak to on sám nechce, nepodarí sa Ti to. Pozeraj na seba - hľadaj zdroje pre vyváženosť, čo Ti robí radosť, čo Ti pomáha, dáva energiu .
AD a psychoterapia by Tvojmu mužovi pomohli, ale to by musel chcieť on sám.
@1andrea111 Chapem, ale ty by si vedela zit s muzom, ktory ta nechape, nepodporuje a iba ta neustale depta svojimi negativnymi vyjadreniami na tvoj ucet aj tvojich blizkych? Stacilo by ti robit si radost na inych frontoch a doma mat dusno? Mne je doma vzdy smutno, pretoze vidim, ze nefungujeme ako stmelena rodina. Nemam zazemie, lasku, podporu...mozno chcem toho vela, neviem.
Ahoj, ako to celé dopadlo?Bol u psychiatra, psychológa? Máte tu nejaké skúsenosti s mužom po 40tazsie depresie, agresívne slovné výstupy, odporný clovek ja prežívam to isté, peklo...odmietanie liečby
@tykat V praci neviem, nehovorila som s kolegami. Viem, ze ma par takych, s ktorymi vychadza, a tiez obcas nejake konflikty, ked mu niekto nesadne (vtedy to uz dost hroti, par krat sa na neho stazovali aj sefovi). No a sefa neznasa, s tym maju dost napaty vztah. Takze ako s kym...