Divná známosť
baby, skusim napisat svoj pribeh, neviem mozno len radu ze dotycny je psycho alebo mimo. Aj ked sama to tusim. Ale uz som tak zmagorena, ze pochybujem o vsetkom. Pred 8 rokmi si ma vyhliadol jeden pan po 30tke, tiez mam priblizne tolko. Najprv len po mne pozeral v meste, no potom mi napisal na Fb. Postupne sme si rozumeli a zacali randit. Lenze tie rande vzdy boli na poslednu chvilu, take nahle rozhodnutia prid do polhodiny teraz mam cas. Bolo mi to cudne, no nejako som neriesila. Myslela som ze casom bude z toho vztah, pritazlivost bola obojstranna, tak sme sa zacali kamaratit. Nejako som nechcela silou mocou vztah, no nebranila som sa ani vztahu kebyze pride. Problem je ten ze ani po tolkych rokoch sa to neposunulo nikde, dotycny nevie ci ma lubi( ze on city nevie vyznavat ze on to cez darceky, no ale ani darceky mi nedava 🙂 ) akoby mal potrebu ma vzdy zneistit. Su obdobia ked je to krasne a v pohode a su obdobia ked je odmerany, ozve sa len tak formalne a velmi malo. Zistila som ze sa roky lieci aj na psychiatrii, vraj na uzkosti. Toto by som este vedela ako tak prezit lebo ho beriem ako kamarata, ale teraz posledny polrok je problem, ze sa on vobec nechce stretavat. Vyzera to tak ze dohodneme stretko, keby dame kavu kedze par nie sme oficialne a ked ma prist stretko tak sa vyhovori, ze ma strach a pod aj ked to nikdy nespecifikuje ze z coho kontkretne. Potom ja zvycajne mu poviem svoje, ze potom nema vyznam sa kamaratit ked sa nechce realne stretavat a rozpravat, na to sa ofuci na dlhsiu dobu ( 2 mes) a potom sa ozve, sype si popol na hlavu a zas dohodneme stretko a zas sa vsetko opakuje dokola. Ja len nechapem ze o co tomu dotycnemu ide? Nema rodinu ani nie je zenaty to viem urcite. Nepride mi zeby sa len zahraval, mame obdobia kde mam pocit ze ma velmi ma rad a potom ked sa aj dohodneme na stretnuti tak prikyvne a tesne pred to zrusi. Ci to je aj ta psych diagnoza na ktoru sa lieci na vine...netusim ,ale rada si precitam vase postrehy. Na jednej strane mi toto priatelstvo nic nedava, kedze ja na take vypisovacky moc nie som / a mam pocit ze on skor hej) a realne nic z neho. Sa smejem uz sama na sebe ze lasku mi nevyznava, lebo on to z principu nerobi a stretavat sa nechce ze co to za typ :/
Ty máš očakávania a tam je Tvoj problém. Ak je to kamarát, tak buď ho beriem aký je, aj s jeho úzkosťami a otvorene s ním komunikujem, alebo ho mám za divného, otravuje ma jeho správanie a preruším s ním kontakt. Na tom nie je vôbec nič zložité.
Zamerala by som pozornosť z otázok ohľadom bipolárnej poruchy na seba samú. O čo Ti ide tými otázkami? Veď stačí si dať do googlu a čítaj. A hľadaj paralely, keď ich nutne potrebuješ.
Čo v Tebe sa ho nedokáže pustiť? Ale je jednoduchšie sa zaoberať sa konaním druhého. Niečím, čo nemáš absolútne vo svojej moci.
...to je v pohode že sa lieči ...depresia a úzkosť teraz silno ovplyvnili každého,ale nemyslím že to má niečo s Vami ...plus píšeš že ste kamararati ...8 rokov sa stretavate...tebe to nič nedáva ...ale aj tak to riešiš ako možnosť vzťahu ...naozaj ti to nič nedáva ? Alebo by si chcela aby bojoval ? Skús byť úprimná aj k sebe
Nie je otazka co to dava jemu, ale co to dava tebe. Na vela veci si vies odpovedat sama. Nezda sa ti a ajtak v tom pokracujes. Nejakym sposobom rezonujete, pritahujete sa. Ty nechces normalny vztah, on nechce normalny vztah. Zaujima to jeho osobnost. Preco? Mas to v rodine? Co ti dava skumanie takej osobnosti?
@iffushka toto aj mne napadlo. tam su obycajne velke vykyvy nalad a ti ludia vedia byt velmi presdvedcivi, hoci stale klamu... Kamarat mal taku partnerku, ale rozisiel sa s nou, lebo uz ho to prestalo bavit, ked sa chovala divne. Chcela sa potom vratit, vyplakavala a slubovala. Dal jej sancu a potom zase nejake stretko zrusila a tak siel za nou a pred domov sa bozkavala s inym...
Nuž…stratila si osem rokov, už je najvyšší čas odpútať sa a začať žiť. Je úplne jedno či to je diagnóza alebo charakter, nikam ste sa neposunili a ty mrháš svoj čas a energiu na niekoho, kto za to nestojí.
Mohla by to byt bipolarna porucha, s takou osobou si ako na hojdacke. Nikdy ste spolu nekonzultovali aspon okrajovo jeho ochorenie? Za tie roky, by som vedela aj cislo uctu. 😂
Samozrejme, ked ti vase kamaratsvo vyhovuje, nie je co namietat. Ako sa hovori, z tohto psa slanina nebude. 😂
Autorka mas tu niekolko zaujimavych prispevkov a otazok tak verim ze sa nad nimi zamyslis.
Ale ked sa tolko pytas na tu bipolarnu tak ja ju poznam ako striedanie depresivnych faz ( vtedy prenho mohlo byt narocne vobec vstat z postele, takze stretnutia mohol rusit aj preto alebo sa proste uzavrel a nekomunikoval) a manickych faz ( kedy je clovek extremne plny energie, napadov, chce vela zurovat, chodit na party, vylety, stretavat novych ludi, mat zážitky.. Ohrozujuce je to napr preto ze moze mat privela sexu, alkoholu, drog..rozhadzuje peniaze, robi urychlene nepremyslene rozhodnutia, neoddychuje... Cize ak sa ti 2 mesiace neozval je to mozno preto ze mal spontanny napad s novym kamosom odist na farmu na novy Zéland..
Samozrejme medzi tymito fazami moze byt pokojnejsie obdobie, pripadne sa naucil tlmit prejavy jednotlivych faz- napr je akcny, vela rozprava ale uz neodide nepremyslene na 2 mesiace prec.
To je nejaky schyzofrenik...
Aj ked to nie je vztah,aj ako kamarat ti takymto sposobom ubera vela z tvojej energie,drzi ta v neistote a taktrochu aj manipuluje-v podstate mas o neho v podvedomi starost,aby si nedajboze nieco neurobil,ked ma prave zle obdobie.
Venujes mu prilus vela casu-vo svojej hlave,miesto toho,aby si zila svoj zivot,pokojny a zabehnuty.
Nevravim,ze takychto ludi treba hned odstrcit na stranu,ale ty uz mas dost skusenosti s nim na to,aby si videla,ze na teba posobi negativne,toxicky.
Ja by som ho odstrihla...
Sem tam si zavolajte,ak treba,ale absolutne sa nim uz nezapodievaj.
A ak aj navrhne stretko,odmietni.
Neviem si predstavit absolutne ziadne obdobie zivota, kde by som len tak stratila OSEM ROKOV zivota len tak. Hlavne teraz, ked mam po 30tke. Ty pises, ze pred 8 rokmi to zacalo, mal po 30tke ako Ty. Netusim, ci mas deti, ale ak nie, tak tymi 8 rokmi vo vzduchoprazdne si mozno aj stratila moznost este nejake mat (nic proti prvorodickam vo vyssom veku, aj moja teta porodila prve po 40tke, ale tam bolo uz tolko problemov a potratov, ze sesternica je taky nas maly zazrak). Takze 8 rokov sa nechavas natahovat niekym, kto sa tvari ze nevie, co chce (alebo netvari, no i tak sa s Tebou zahrava). 8 rokov sa hras na spasitelku, ale tou nie si. A ani nebudes. Skor si len dobabravas zivot s niekym, kto je chory, Ty ho nevyliecis, ale aj tak dufas, ze budes jeho spasitelom (nie, nebudes). Na co chces spominat v starobe? Na to, ze si zila pre nejaky nevztah a premarnila tak svoje najlepsie roky? On Ta natahuje. Uplne normalne. Urazi sa, odmlci, no nenecha Ta, aby si sa z neho spamatala a ozve sa opat. A Ty zas do toho padnes. A tak dookola. Ty stracas cas. A ked Ti pisem veci, co sa Ti zdaju sebecke (lebo on je chory), tak ano, bud sebec, mysli len na seba a kasli na neho. Kamaratka vies byt aj bez tohto nevztahu (ale ak budes Ty o to stat).
A mas cas a zaujem riesit niekoho psychicke problemy? neustale vymyslanie? takyto muz ta pritahuje, vies si s nim predstavit riadny vztah atd? Odpovedz si sama. Ja by som enstracala cas a nasla si niekoho normlaneho. Pre 8r si ta vytiahol a ma stres ist niekam von, lebo nie ste oficialne par? a co je oficialny par? akoze nemozem ist s kamosom von? :D musime byt par. Proste ani citat sa mi to nechcelo, tolko nezmyslov. A este aj k psychiatrovi s nim ides? no...
Ani som to nedocitala, čo ťa preboha ženie vôbec sa takýmto človekom zaoberať. Mne by stačilo to úvodné "rýchlo príď, teraz mam cas"
8 rokov stratenych! Mohla si zazit take intenzivne vztahy, rozchody smiechy, bolesti, radost, nehu, cokolvek a ty 8 rokov riesis niekoho s psychiatrickou diagnozou? Dievca, tieto roky ti nikto nevrati. Dkonci to kym sa nezobudis a nebude to 20 rokov. Tolko skvelych chlapov chodi po svete.
Som prekvapena, ze si takto vydrzala tak dlho fungovat v takom vztahu. Neviem, pre mna by to bol strateny cas, ktory si mohla vyuzit v normalnom a plnohodnotnom vztahu, no to sa uz vratit neda. No mne by sa nechcelo cakat na niekoho, pokial si na mna najde cas
Ex sa az dodatocne priznal k svojej chorobe, preto ja tu jeho diagnozu skor vnimam ako obdobie predtym ako sa priznal a obdobie potom ako sa priznal.
Predtym - bol super, proste normalny chlap, mal zaujem, staral sa aj on, jedine co som si vsimla, ze sa na chlapa dost stazoval, zvycajne islo o temy, co urobil a ako su druhi k nemu nespravodlivi, neuznaju jeho zasluhy...
Potom ako sa priznal, ze teda ma tuto diagnozu, tak nastavala zmena, tym ze ma diagnozu a ze uz o nej viem, tak zrejme to "ofukovanie a spravanie sa podla jeho potrieb", kt.zazil od rodicov, cakal aj odomna, pricom tu zmenu robil postupne (ako sa hovori, ze zaba sa vari pomaly, aby nevyskocila) a pred koncom vztahu som si uz uvedomovala (ako sa to nabalovalo), ze som chodila s narcistickym sebeckym manipulativnym uplne lenivym chlapcom, kt.rad nakupuje - najradsej za peniaze niekoho ineho 🙂, rad behal po obchodoch, vela veci pri rozhovoroch nepocuval a si nepamatal ako mnohi chlapi, ale ked boli rozhovory, ze casom ked si nasetrim, tak si potrebujem kupit to alebo ono, tak pri najblizsej navsteve obch.centra sa uz tahal do toho obchodu, co som nechapala naco a nato vsak ved ja si chcem kupit toto a tato znacka je dobra, tak nech si to kupim. Ex bol aj fakt dobry manipulator, ani neviem ako som zrazu dobrovolne platievala za niektore aktivity, kt.bavili hlavne jeho = nie mna, ale ked uz pritvrdzoval, ze v restikach, ked som platila ja, tak si bral plne porcie, ale ked platil on, tak ze nechce a vsak si zoberie z mojho, tak to uz som mala fazu prebudzania i z dovodu, ze si viem navarit, cize nepotrebujem stale chodit po restauraciach, ale to bola dalsia jeho zaluba. Hlavne koncom vztahu som videla zrazu pred sebou uplne ineho cloveka, ako sa prezentoval na zaciatku, dokial sa snazil o vztah a potom, ako sa priznal, ako sa zrazu zmenil. A prisposobovanie sa jeho programu - to bolo tiez v obdobi potom, snazila som sa o kompromis, ze nech sa dohodneme na programe s predstihom a nie ze teraz moze a teraz nie, lebo akurat sa dohodol s niekym, hlavne ku koncu to uz eskalovalo, to sa dokonca nechtiac priznal, ze je na zoznamke, kedze uz sa citil asi tak dolezity, ze vsak ked to podla jeho slov robia takto vsetci, tak i on chce to iste 😄. Kludne, ale bezo mna 😄.
Pre mna to bolo skor o tom, ze predtym super a potom zrazu uplne hovado, kt.si nevazi, co ma. Ci to bolo jeho diagnozou? - neviem, lebo zmena prisla potom ako sa priznal a ocakaval zrejme vyhody z jeho diagnozy, ved ked mu to toleruje jeho rodina, tak to musi i priatelka, lebo inak ho neakceptuje takeho, aky je (to povedal o byvalej a mozno toto hovori i o mne jeho dalsim obetiam 🙂). Jaj a este si spominam, ze podla toho co som si googlila, tak pomoct mu mali sportove aktivity, proste pohyb, rezim a naopak nema pit a zaujimave, ze rodicia mu stale opakovali, ze sa nema prepinat (to na margo prechadzok, kt. pri mne maval) a sice tvrde asi nepil, ale pivko si dat obcas a ze vsak s rodicmi cez vikend si bezne davaju vinko.... 😄, tak bud klamal, ale teda asi jeho rodicia dostali ine pokyny a citali ine zdroje, ako sa spravat k cloveku s jeho diagnozou 😄.
Jaj a este si pamatam, ked som sa pytala na jeho robotu, lebo nieco dorabal na notasi este doma, tak odpoved bola, ze tomu by som nerozumela. Ani sa nesnazil to vysvetlit a taketo ponizovacie kroky skusal trochu aj pred mojimi znamymi, len to som mu vysvetlila, ze toto nech si nezvyka.
Preto ti radim (teda ak nemas syndrom opatrovatelky), najdi si psychicky minimalne seberovneho cloveka. S tymto ak to aj dotiahnes na vztah, tak stastna podla mna nebudes, bude to skor o trapeni sa z tvojej strany.
Takze co si sa pytala, ze ako sa sprava clovek s tou diagnozou, neviem posudit, ci splnal tie vzorce, kt.su napisane na tu diagnozu, ale posud sama, ci chces mat take nieco doma v buducnosti
A pod taketo nieco myslim - narcisticky, sebecky, manipulatovny uplne lenivy chlap. A to ze nevie prejavit city, si pisala, ze ste sa o tom uz bavili, tak to si este k tomu pridaj 🙂
@vlastnynazor dakujem. Ano celkovo to sedi s tvojimi skusenostami. Ja este doplnim ze vztah aktualne nemam ale pocas tych 8 rokov som vztah mala s inym muzom. Takze reci typu ako som zabila 8 rokov zivota su nepredmetne pre mna.
A tiez nevedel prejavit city? Respk ti povedal ze ta lubi a pod? Mne u toho kamosa chyba faza manie. Akoze byva niekedy nabudeny a tak velmi zhovorcivy ale neviem ci to je to.
Vo faze predtym aj ked to nepovedal, tak zasa jeho spravanie to potvrdzovalo, ochota pomoct, pusa, objatie, pritulit sa, dokonca vtedy dokazal dat i komplimenty, rad so mnou travil cas bez ohladu ci sme cas travili mojimi alebo jeho zaujmami. A potom - city neprejavoval ani slovne a ani spravanim. Na navrhy, ze co by sme mohli robit, ak to nebolo to, co bavi jeho, tak odpoved bola nie, nie, nie, mozno (co znamenalo nie). Jediny raz povedal, ze ma ma rad pri rozchode, to asi citil, ze toto uz neda, tak to skusil touto metodou, len to uz som ja vytriezvela 🙂, cize uz ma to neobmakcilo.
A faza manie - to boli asi tie nakupy a ta zoznamka.
Len stym ze on bol inak velmi inteligentny, tak vedel aj dobre manipulovat. A sa mi vidi, ze pri bipolarke casto pisu, ze ide o inteligentnych ludi a tusim i ten narcizmus v clankoch spominali. Takze spoj inteligenciu a narcizmus, a jedina rada = utekaj prec od takeho 😄
@cocolino234 a ako sa prejavuje bipolarita? Ako to rozoznat?