Dokážem odísť a začať odznova v cudzine v 40tich rokoch?
Ahojte baby.... ani neviem kde začať..... uz tretí deň chodím vyklepaná ako nedeľný rezeň 😀 môj priateľ s ktorým žijem v spoločnej domácnosti 4 roky, uvažuje nad trvalým odchodom do Austrálie. Viac menej som aj ja uz rozhodnutá, len mám neuveriteľný strach. Budem mat 40 rokov, ukončenú mám obchodnú akadémiu, pracovala som vačšinou v obchode a dlhé roky som mala prácu ktorá bola psychicky aj fyzicky veľmi náročná, no nevedela so odtiaľ odísť kedže som tam pekne zarobila a mala istotu.A dá sa povedať, ze som na to poriadne doplatila, hlavne zdravím lebo z toho stresu som nevedela celé roky otehotnieť. Rozpadol sa mi aj dlhoročný vzťah. V 35tich som ostala totálne sama bez podpory rodiny, hlavne mamy, ktorá všetku vinu dala mne.Ona mala veľmi ťažký a zlý zivot, vychovala 6 detí zväčša sama,z toho 2 pochovala, ja som sa jej narodila v 44- rokoch v druhom manželstve, v ktorom tiez natrafila na alkoholika. Ona v tom svojom nešťastí ani nevedela ako vychovávať.... nevedela nám dát toľko lásky, stále led dirigovala, kritizovala a zhadzovala.....nechcem ju viniť za cely svoj zivot, no aj vďaka nej je moje sebavedomie na bode mrazu.... aj ked sa mi niečo podarí a ma niekto vychváli do nebies, jednoducho mu neverím...... Stále s tým bojujem, lebo viem ze mám na viac, ked sa okolo seba obzriem, no stále to s tou mojou sprostou povahou udupem a snažím sa z radu vyčnievat co najmenej. Trosku som odbočila, no to aby ste v závere pochopili súvislosti. Takze po tom 10 ročnom vzťahu a bolestivou rozchode som sa ako tak dala dokopy a dúfala som v nádej ,ze snáď este stretnem nejakého muža, ze snáď este budem mat šancu na rodinku. Uz som v to neverila a nechcela som ani vzťah silou mocou, no moje prosby boli vyslišané. Stretla som muža o 4 roky mladšieho, trpezliveho, starostliveho. Kedže v tej dobe sa mu veľmi darilo a aj dobre zarábal, tak mi navrhol aby som z toho teroristického zamestnania odišla. Stalo sa. Pochodila som po všetkých možných vyšetreniach, no hlavne som totálne vypla. A podarilo sa mi behom roka a pol otehotnieť, no žiaľ aj trikrát potratiť. Priateľ bol na vyšetrení, no a tam mu zistili teratozoospermiu. Táto diagnoza sa upraviť vraj nedá a teraz navyše sa mu v práci totálne prestalo dariť, takze psychika tiez robí svoje. Je z toho všetkého na nervy a jedine riešenie vidí v odchode z tejto krajiny. Vsetko a všetkých tu nenávidí nechce tu uz žiť. Ja som sa z tých potratov ako tak pozbierala a začala hľadať prácu, no žiaľ akosi sa mi nedarí a navyše mi na nejednom pohovore bolo naznačené, ze som stará! A ked vidím niektoré tie mladé nastylované pipky v obchodoch, ktoré sa nevedia ani pozdraviť a o predaji nemajú ani tušenie, tak gratulujem tým zamestnávateľom za vyber, aj ked na druhej strane niektorí nemajú zase záujem šikovní pracovníčku odmeniť. Som z toho uz rozčarovaná a obaja sme usúdili, ze by sme to s tým odchodom mali skúsiť, len ja o tom nie som na 100% presvedčená...... Mám strach, či nebudem mat výčitky ze tu nechám svoju starú mamu, ktorá sa rozhodla, ze bude odkázaná na moju pomoc( aj ked mám este súrodencov, no oni majú svoje rodiny a prácu, ze?) Mám strach či zvládnem tu angličtinu, tam je škola nutná a priateľ chce aby som potom pokračovala na nejakej univerzite aby som si vedela nájsť lepšiu prácu a aj kvôli vízam. Ja viem niekomu to tu príde smiešne co tu riešim, lebo veľa mladších báb je zvyknutych ze lietajú hore dole po svete a ovládajú jazyky. Pre mna však bude vsetko nove uz od nástupu do lietadla. Angličtinu neovládam a neviem či sa ju dokážem za pol roka naučiť tak aby som mohla ísť na odbornú školu. Či to vsetko v mojom veku ma zmysel? Či nebudem svojmu priatelovi( čoskoro manželovi 🙂 )na príťaž, lebo to nebudem zvládať......No na druhej strane tu co? Snáď tam za takých 5 rokov aspoň niekde sa posuniem, alebo hoc aj ked budem umývať riady, no aspoň si zarobíme na dostojnejsi zivot. Celé mi to príde ako dobrý nápad, konečne niečo urobiť so svojim životom, kec uz nemam rodinu, ani karieru 😀 ..... mám pocit, ze som odflakla cely svoj zivot, ze som neschopná a ked neodidem teraz, tak uz nikdy....... dnes ma napadla aj taká myšlienka, ze najlepšia cesta ako bojovať so strachom je, ísť mu naproti..... len keby som si tak verila, bojím sa ze ten prví krok neurobím..... co mám robiť? Ma to zmysel v takom veku?,hm
CHOD A NEVAHAJ! Moja svokra zacala konecne zit v 50tke,urobila si zakladny kurz nemciny a teraz funguje v nemecku..aj ked zaciatky boli tazke a to su vsade (ja zijem v NL a viem o com hovorim), ale netreba to zatracovat este pred vycestovanim. 40 tka podla mna nije ziadna prekazka a ked tak citam na Svk ta nic nedrzi a je fajn,ze tvoj priatel tak rozmysla, ze sa snazi nieco vymysliet a neplakat nad tym, ze sa momentalne nedari...Na zaciatok si kup nejaku knihu pre samoukou zaciatocnikov a skus sa ucit,pustaj si filmy v anglictine,aby sa ti dostala pomaly do usi a v Australii sa naucis rychlo, lebo budes nutena a ten jazyk budes pocut vsade...drzim palce a posielam vela energie. Zvladnes to 🙂
choď. Podľa toho, čo čítam, máš na to. Ja som žila 3 roky v zahraničí a keby som nemala malé deti, som tam aj teraz. Ak sa niekedy rozhodneš vrátiť, budeš mať super jazykové znalosti a nejaké peniaze. Ak nie, budeš mať krásny život.
@leria wau a prečo práve austrália? 😉 😉 😉 ......krásna no ďaleká krajina.......Vianoce v lete 🙂 ......ja tam mám spolužiaka ktorý po rozchode so svojou dlhoročnou láskou odcestoval tam....bez znalostí reči....sám rovno do školy....nikdy nepatril medzi šikovných študentov skôr mu robila škola problémy myslím zš.....ale uchytil sa zamestnal sa... o návrate neuvažuje ani náhodou.... 🙂 .....už je tam min. 10 rokov.......ja vám držím palce... 🙂 🙂 🙂 🙂 ..nemáš čo stratiť.....uvidíš, porovnáš, začiatky sú všade ťažké,.....myslím že ťa nemá čo brzdiť.....a vek? ten nie je prekážkou.....
urcite treba ist 🙂 ked budes mat deti uz sa tak lahko nikde nedostanes a ani na anglictinu nebudes mat tolko casu...vyuzi prilezitost nieco si sama sebe dokazat a sebavedomie sa ti hned zvysi 😉
aj ja som sa pre detičky veľa trápila, nebolo to jednoduché a ďakujem každému, kto sa akokoľvek pričinil o to, že mám dvoch krásnych synov. Ty máš zatiaľ namiesto toho možnosti, ktoré ja už nemám, si nezávislá silná žena s oporou v partnerovi a aj keď máš nejaké problémy, pokiaľ si ich jasne uvedomuješ, dokážeš ich riešiť. Keď sa do toho pustíš, pôjde to už samé... Priznám sa, ž e som v zahraničí zo začiatku veľa plakala, ale postupne to išlo aj s jazykom, aj s prácou, aj s prostredím... Si šikovná, zvládneš to. 🙂
@sendy182
🙂 no k tej Austrálii sme došli tak, ze sme určite chceli niekam mimo Európy aby nebolo take jednoduché pri nejakom probléme sa vrátiť a ja zase mám nejakú averziu voči Amerike( aj ked som tam nikdy nebola) no a priateľ sa bol informovať v agentúre, tak vsetko co mi okolo toho zreferoval sa mi celkom pozdávalo, hlavne s tou školou, ze tú je proste nutné absolvovať..... proste, tá agentúra veľa pomôže a na nete je aj veľa recenzií od ľudí, ktorí cez nich išli 🙂
si silná žena... dosť si preskákala, si pracovitá.... máš možnosť začať od znova... každý začiatok je ťažký.... ale máš pri sebe partnera... nevzdávaj sa! nový život, nová krajina, nový priatelia, nové skúsenosti, ale aj nové zranenia a pády...... skúsila som tiež..... ak sa ti tam 6 mesiacov páčiť nebude.... vráť sa späť..... ale až po 6 mesiacoch zvažuj..... skôr ťa to bude lákať tzv. homesick, držím palce.....a si dospelá, už vieš sama čo chceš od života.... máš možnosť začať žiť
@leria choď, aj keby to nevyšlo, vrátiť sa môžeš vždy 😉 ale ak nepôjdeš, budeš donekonečna špekulovať o tom, aké by to bolo, keby si odišla a kde si už mohla byť, ale nikdy sa nedozvieš, aké by to naozaj bolo... tu to už poznáš, tak čo? a čo sa týka jazyka - nie, za pol roka sa ho nenaučíš, lebo sa ho naučíš už za 3 mesiace 😉 choď a hoď nám sem potom aspoň fotku z pláže 😉
@leria často práve ked sa človek zmieri s tým a kvázi " dlabe na to " tak veci prichádzaju samé , dáš tomu voľný priebeh 🙂. Mám kamarátku , 14 rokov nemohla otehotnieť, pochodila sanatoria a jednoducho nič. Potom sa vzali , muž povedal že serie už na to , tak budu žit bez detí a hotovo. Išli na dovolenku a s dovolenky sa vrátila s dvojčatami v brušku . Dnes maju Silvia a Marek už takme rok. Má 40 rokov , tak ako ja už takmer . 🙂
@leria ahoj, nikdy nie je neskoro zacat dalsiu etapu zivota 🙂 good luck
viete baby ono najhoršie na tom všetkom vlastne je to, ze z toho ako to tam zvládnem vlastne ani strach nemám.... Uz sa za tie roky poznám, stresmenka som bola vždy aj budem, no ked som uz na mieste činu tak uz idem ako píla a snažím sa brat vsetko zodpovedne ale aj uľahčiť humorom..... ja mám hrozný strach z výčitiek, pretože moja mama má uz 83 rokov, žije s mojim 60 ročným bratom v staršom domčeku .... ona ešte ako tak vládze aspoň navariť, brat je invalid a je neviem akoby som to povedala, trosku obmedzený( on nevie poriadne ani s mobilom narábať), ja tam chodím raz za týžden poupratovat,nákupy, po lekároch a tak..... Viem, ze to bude s nimi čím ďalej tým horšie, ze budú potrebovať častejšie opateru.... Oni si uz nejak na mna navykli, lenže ja uz akosi nevladzem, lebo obaja majú neuveriteľne tažké a tvrdohlavé povahy.....mama mi 20 rokov vyčítala ako ťažko ma vychovala a dalších dvadsať počúvam, ze zomiera..... Nechcem tu omáčky okolo toho, uberajú mi veľa energie zo života, aj kvôli ním a nevlastný súrodencom, ktorí sa o nich nestarjú chcem odísť....... lebo ich mám uz plne zuby, nedá sa sníma na ničom dohodnúť ...... mám strach, ze si to neuvedomia a aj tak sa o nich nepostarajú.... Ze si to tam vonku budem vyčítať a strachovať co tu s nimi je...... neviem ako to zabezpečiť, uz som myslela, ze by som posielala nejakej pani peniaze, ktorá by tam aspoň 2krat do týždňa zašla..... Neviem, neviem ako to poriešiť ako to zoberú.... Odídem budem si vyčítať, ze som ich tu nechala.... ked ostanem, tak tu zhnijem a fakt z toho života nebudem mat nic.....
v australii ti daju pracovne viza len na rok, nie? aspon moja kamoska sa musela po roku vratit. robotu si casom najdes, aj ked asi bez znalosti anglictiny to nebude take lahke. ved skus predtym nejaky kurz.
@leria ahoj ja tiez zijem v zahranici a urcite vycestuj, cesta spät na sk je vzdy. Jedine co mozem povedat, je ze zo znalostami anglictiny po pol roku (aj keby si mala extra intenzivny kurz) sa ti pojde na univerzitu velmi tazko, ja zijem vo svajciarsku 10 rokov, zacala som prvu skolu pred 5 rokmi a to som mala tiez problem vsetkemu porozumiet.
vsetko zavisi od typu cloveka - niekto nema problem odist aj po 50ke, niekto nema odvahu ani v 20ke (poznam oba pripady)...ty splnas zakladny predpoklad - chces odist....v kazdom pripade treba mysliet aj na to, ze ostat na dlhsie v Australii asi nie je uplne jednoduche...netusim, kolko sa da popri studovani zarobit, ale asi to nebude na nejake vyskakovanie....s jazykom rozhodne zacni okamzite, aby si mala ake-take zaklady, a ci sa za pol roka dokazes pripravit na odborne studium, to ti nikto nezaruci...mozno sa najde niekto, kto ma konkretnu skusenost...
a este k tym vycitkam - obavam sa, ze tych sa nezbavis...
@babaker máš pravdu..... Ináč som niekde čítala rozhovor s nejakou autorkou knihy o ľuďoch tesne pred smrťou..... Ona ich tam spovedala, co by vo svojom živote zmenili alebo robili ináč a veľa z nich odpovedalo, ze by sa nebáli viac riskovat 😉 ak sa smiem opýtať, aký je ten tvoj životný krok? Držím palceky 🙂
@leria mam dobry pocit, ze si uz vlastne rozhodnuta. chcem ta nadalej podporovat v dobrom rozhodnuti odist. kto sa postara o tvoju mamu a uja...nie si jedina pribuzna. ty si im obetovala svojho casu uz dost, teraz je rad na nich. a mas pravdu, financne to zabezpecis zo zahranicia bud cez cudziu pani alebo niekoho z pribuznych, komu budes prispievat.
@danielle37 no či som silná, to ešte uvidím.... určite si obaja siahneme na svoje dná a budeme spoznávať nám neznáme situácie, svojím spôsobom je to výzva, ktorá musela prísť..... lebo obaja sme tu uz z tej bezmocnosti dosť zúfalí 🙂
@leria: Aj my sa ideme stahovat (s manzelom sme tiez uz takmer 40-tnici) koncom tohto roka. Sice iba do Viedne, ale tak snad bude dobre. Tiez sama som zvedava ako to bude. Nikdy som v cudzine nezila 😉 Nemecky vela tiez neviem, ale dufam, ze pokial mi skonci materska, resp.rodicovska (10/2014) sa nemecky ako tak naucim, a ze budem sa moct niekde zamestnat. Drzim Ti palce 😉
@leria a ved nikde nie je napisane ze musis odist navzdy, pojdes zarobis si a je,proste treba vykrocit von z toho co ta zoziera, vyvetrat hlavu 😉
Všetko má zmysel, keď si o tom presvedčená !!