Dokážete byť šťastné v zlom manželstve?
Ahojte, myslím, že už otázka je veľavravná.
Žijem v manželstve, ktoré je zlé. Manžel ma nemá rád, všetko ale že všetko mu na mne vadí, komunikuje minimálne, žiadny sex, dotyky, žiadne pekné slovo - proste som preňho úplná chudera, čo mu asi muselo preskočiť (on to nazval iným slovom), že si ju zobral. Takto žijeme vyše 15 rokov, dobre bolo asi 2 roky. Ja som taká tá štandardná obetavá matka, máme 2 deti, o ktoré sa príkladne starám, krúžky, dobré známky, vždy všetko na poriadku. Snažím sa aj o seba (jasné, nie je to to, čo som bývala). Samozrejme čo sa týka manžela, mohla by som byť aj zlatom vykladaná, je to jedno. On mi neskutočne lezie na nervy s tou svojou nenávisťou k životu, večným pocitom ukrivdenosti, ako všetko kritizuje, nezdraví keď príde z roboty ani mňa ani deti, furt zadubený v sebe, robí doma dusno, všetko čo spravím je zle, on to vie lepšie. Na druhej strane má záujem o deti, stará sa, nezahýba, nepije, nerozhadzuje peniaze...
A ja som posledné mesiace konečne pochopila, že pokiaľ s ním budem, tak bude takýto. Ani o chlp lepší. Nepríjemný, nevďačný, ponižujúci, fuj...mne je tak zle z neho, že aj urobím preňho nejakú službu a on len zhúkať, zhúkať, za každú cenu. Teraz išiel čosi variť, chýbalo mu korenie, tak hneď hrešil, že prečo som nekúpila, Tak som mu ho išla hneď kúpiť, lebo som videla, že ho potrebuje. A keď som prišla domov, tak - načo som kúpila dve. Proste všetko musí nejakým spôsobom zraziť k zemi, žiadne ďakujem, to ani nečakám. Ja beriem život viac s nadhľadom, ja sa nejdem zrútiť ani nikomu hrešiť kvôli koreniu a už vôbec nie kvôli tomu, či kúpi jedno balenie alebo dve. Ja sa rada smejem (rehocem), chcem sa rozprávať, chýba mi sex, milé slovo, trošku viac života...
Ale sa nechcem rozvádzať. Ja nepôjdem do toho rizika a je viac toho, čo by som stratila ako toho, čo by som získala. Získala by som len svoj pokoj a aj to len možno, načas... Iného chlapa už by som nehľadala a deti ho majú celkom radi...ako by som sa mohla na nich pozerať a zobrať im otca? Oni tak netrpia ako ja.
Moja otázka - môže si toto žena nevšímať? Hodiť to všetko za hlavu a žiť si svoje? Keď mi zahreší alebo zase nejakým spôsobom ma zhodí, vždy ma to strašne ale strašne bolí. Normálne sa musím vyplakať a vždy potrebujem pár minút alebo hodín, aby som sa z toho dostala. A vždy sa čudujem, že prečo ma to ešte bolí. Dnes som si povedala - lebo som s ním pod jednom strechou, lebo sa ma to týka, preto to bolí. Ale dá sa to oddeliť? Že to proste nebude bolieť? Ja cítim, že som nešťastná, resp. že ma to ubíja a vadí mi to, lebo mi to určite berie aj radosť zo života... A možno som len príliš náročná a kašlať na to, veď inak zle nerobí, len ma neznáša...
Veľa píšem, máte plno pečenia a roboty okolo Vianoc a nie čítať moje výlety a ešte aj odpovedať. Tak som sa aspoň vykecala... Ale pozdravujem vás...
Dievča zlaté ty nemáš nešťastne manželstvo, ale si denne psychicky tyrana odporným cvokom.
Nešťastne manželstvo by si mala keby ste citovo ochladli na bod mrazu, nemali si čo povedať, žiadne spoločné záujmy. Tak sa žiť dá ak by si sama s deťmi zivorila, aj keď je to na zváženie.
Ale ty žiješ čosi ďaleko horšie, tvoje deti to vidia a berú ako normál že takto vyzerá rodina.
Akú rodinu (rodičov, súrodencov) máš ty, on? Chodíte k nim? Mala by si do jeho po riešenia zapojiť širšiu rodinu, ak je a je s nimi reč. Chlapovi sa možno minul serotonin, endorfiny a ide len na nulových hodnotách, ako anemik s hgb 60 nebude fungovať, keď ma mat 120. Ako ho vnímajú v robote, tiež majú po nálade, keď ho vidia, no je dobrý pracant, tak ho tolerujú, ci je tam ako ku všetkým milý chlapík, však svoje poruchové emócie si vyspraví doma, na tebe... Možno ho od znesitelnosti delí jedna tbl eliclei každé ráno a aj jemu sa čierna fólia, cez ktorú nazera na svet zmení na ružovú. Daj reč s jeho matkou, sestrou nech oni ho postuchnu k dverám psychiatra,ze to už nie je on a mal by zo sebou niečo robiť. Ty si vybav kúpele a trosku si vydychni od toho natlakovaneho blba🎄🎄🎄.
Pozri…. Bud si zvyknes alebo budes zit podctym jeho tlakom. Dokedy?
Myslis ze by si im vzala otca? Preco? Ho chces odstranit z rodneho listu? Alebo vziat nejako genetiku? Ak chce byt otec bude nadalej. Ci s tebou. Spolu. Alebo sam/sami.
Kazdopadne teba psychicky znici. Ak by ta to nenicilo tak to neriesis. Neplaces. Nestazujes sa
Kazdym jednym ta bude udierat ako klinec po hlavicke az kym nepadnes uplne na zem. A potom ten padnuty “klinec” bude este tazsie povytiahnut a postavit sa na vlastne nohy. Lebo budes psychicky znicena.
Ja vzdy poviem ze jedna facka preboli-i ked tiez zanecha aj na psychike svoje. Ale toto dlhodobe psychicke vycinanie…. Skonci to tak ze nevezmes ty detom otca. Ale otec vezme detom zdravu mamu…
To že máš od neho odísť ti tu už písali ini. Ty by si chcela ostať a byť šťastná. Dá sa to? Vraj áno. Vraj sa pocit šťastia dá natrénovať. Ale určite bude potrebné zmeniť správanie voči nemu. On s tebou manipuluje cez pocity viny. Poznám ten pocit. Niekto na mňa nakričí (stačí že sa ofučí že sa zamračí že zagúľa očami) a ja už sa snažím vyhovieť. Moja mama taká bola otec pravý opak, zlatý človek. Celý život sa snažím zbaviť vzorcov, ktoré do mňa naliala mama a držať sa tých otcových. Toto je štandardný vzorec vychovy na Slovensku a hlavne postkomunistických krajinách. Rozprávku Mrazik by mali zakázať. Proste rodičia a teraz muz v tvojej hlave vychovali dve osoby. Sudcu a obvineného. Len čo tvoj muz zvýši hlas, tvoj sudca v hlave v okamihu už z podvedomia ma jasné kto je vinný. Ty. A okamžite sa aj začneš trestať. Obhajuješ skutočného vinníka atd atd. Sú tam ešte ďalšie osoby v tvojej psychike, jedna ochraňuje deti druhá ho nenávidí a najhoršia je tá, ktorá nenávidí teba samotnú. Tá ti práve spôsobuje najviac bolestí. Dosť bolo neodbornej analýzy. To len aby si si uvedomila, že je to v tvojej hlave. To nešťastie. Ale aj to šťastie.
Teda ak chceš zmeniť pocit viny a hanby na pocit šťastia, potrebuješ zmeniť svoj postoj k sebe. V mysli potrebuješ zastaviť obviňovanie seba samej. Ak na to teraz nemáš nebojuj s ním nerozvádzaj sa. To či sa rozvedieš sa rozhodneš neskôr. Teraz vyhľadaj psychologickú pomoc a tam ti môžu poradiť, ako sa prijat, ako sa mat rada, ako reagovať alebo nereagovať na pokusy ťa obviniť.
Co by si poradila ty svojej dcere, keby takto zila?
Nie,neda da byt stastna v nestastnom manzelstve.Moj manzel je ten najhorsi otec a muz hned za alkoholikmi a nasilnikmi. Tak sebeckeho, protivneho cloveka nepoznam. Keby mam kam ist a zdrave dieta uz som davno prec, bol by to ten najkrqjsu darcek pre mna aj jeho.. zial bez byvania, naroku na byvanie so ztp dietatom sa zle odchadza. Ale verim ze jedneho dna raz…..
Asi ti to uz pisali - prezit sa to da, ked ho zacnes vnimat iba ako neprijemneho spoluvbyvajuceho a citovo sa da od neho odstrihnes. A emocie preorientujes inde.
Prestnane ti to byt jedno, ked jeho chovanie zacnu kopirovat deti a zacnu sa k tebe chovat podobne. Nie v ramci manicko-depresivneho stavu, ale jednoducho okukaju pristup, ze miesto dakujem budu hladat len problem a zhukaju ta. To dobre prejdu mlcanim.
Asi si to nevies predstavit teraz, ale nie jedna zena toto zazila po case, ked deti vyrastli.
Cele je to len teoretizovanie, da sa, neda sa?
V praxi v starobe budú obaja čakať, kto umrie prvý, aby ten druhý mal konečne pokoj v byte. Poznám take, nejde síce o manželov, ale ta žena už zúfalo čaká, kedy on umrie. Všade necháva bordel, musí po ňom pratat, nemôže mať v byte kúska pekného kludného miesta pre seba, kuchyňu jej doslova ničí a o kúpeľni škoda reči. Lebo ani jeden sa z bytu nechcel pohnúť. Zúfalo sa neznášajú, smutný život
@thoughtfulweirdo a prečo to hovoríš mne? Vysvetli to autorke, ona sa rozviesť nechce, deti majú otca radi, ona je ale nešťastná. Tak jej poraď tak aby boli všetci šťastní, mudrlantka.
@hanelka1 Ja celý čas píšem o deťoch, autorka a jej muž ako dospelí sa môžu rozhodnúť sami za seba, školopovinné deti nie, sú odkázané žiť v atmosfére, ktorú vytvárajú dospelí. Jediné riešenie s ohľadom na deti je oddelenie domácností. Veď nech sa nerozvadzaju, len bývajú každý zvlášť. Otca budú mať aj tak, a možno aj šťastnejšieho, veselšieho a teda príjemnejšieho a možno aj láskavejšieho ;) ale aby som autorke teda poradila, ja v jej situácii by som sa cítila šťastnejšie, keby som začala pracovať na budúcom osamostatnení sa. Kvôli deťom by som prekusla hanbu a rozhodila siete medzi blízkymi s prosbou o pomoc, snažila sa zvýšiť svoj príjem, či už nejakou víkendovou brigádou, jazykovými prekladmi, pečením na zákazku, žehlením/upratovaním/venčením psov/strážením derí pre susedov a známych, roznášaním letákov, doučovaním niečoho, skrátka podľa toho, čo autorka dokáže, odkladala peniaze bokom, pátrala po vhodnom bývaní. Ja by som sa skrátka prestala tak trápiť a začala sa cítiť lepšie, až keby som vedela, že sa blíži čas, kedy prestanem byť závislá na mužovi, ktorý mnou pohŕda. A ešte by som sa snažila nájsť si odbornú psychickú pomoc, nie je to ľahké s obmedzeným rozpočtom, preto by som začala čo najskôr pátrať po online možnostiach, študentoch v zacviku, začínajúcich súkromníkoch a podobne. A najskôr by som si vypýtala výmenný lístok od obvodného a snažila sa u niekoho objednať, ale to je na dlhé lakte, preto by som popri čakaní ďalej pátrala.
Už ste jej naložili dosť, myslím, že chápe, len sa bojí urobiť to rozhodnutie a to je odchod/rozvod
Ani som to nedocitala... už 10 rokov si mala byť rozvedená
manio depresivna psychoza . to bymal riešiť s terapeutom, brať lieky, a pracovať na sebe, pozrieť sa do svojho vnutra - čo nechceš, aby robili tebe , nerob ani ty im..nema zaujem, a za boxovacie vrece si vzal teba, na teba otača svoje frustracie, prečo ma zlu pracu, prečo nedokončil VŠ, prečo sa mu nedari, prečo nema dobry sex...atd a ty o sebe vraviš, že si dobra manželka a snažiš sa. . tak sebavedomie ti dal riadne dole, ked si mysliš, že rozchodom s nim velmi utrpiš, proste maš nevdačneho psychicky choreho vedla seba
Ako on môže precitnuť? ked total ochorieš vypnes, a nebudeš robiť vôbec nič
ked namiesto plaču v kupelni mu povieš do tvare, ako otrasne sa chova a ta zranil
ked sa odstahuješ na 10 mesiacov od neho a stretne ježibabu, čo ho bude perovať deň a noc, vtedy zisti, čo v tebe mal
dovoluje si k tebe, lebo ty mu dovoliš
takyto ludia si hladaju obete, pochop, že on si nebude hladať sebavedomu, namyslenu, zhyčkanu babu, lebo namiesto pucungu dostane pucung on
bohužiaľ viac krat v živote ako mi je mile, videla som taketo dvojice, vždy som sa pytala, prečo ta osoba neodide...to ti neviem povedať, ale takyto tyrani sa vždy najdu niekoho mäkkého, na kom sa môžu vybíjat
ty maš nejake možnosti manevrovania v živote, sice okliešťene, ale máš
ak idete s platbami fifty fifty, odchodm absolutne nič nestratiš, ale len získaš
@thoughtfulweirdo no vidíš, tak si jej poradila miesto toho, že nezmyselne poúčaš mňa a snažíš sa mňa presvedčiť že čo ona má a čo nemá robiť. Autorka si iste prečíta všetky komentáre a vyberie si podľa seba, o to jej asi aj išlo, prečítať si rôzne názory 👍
@hanelka1 Nerozumiem celkom, prečo si myslíš, že teba poúčam. O teba mi vôbec nejde, ty ako osoba ma (v dobrom to myslím) vôbec nijakom nezaujímaš 🙂 zaujala ma táto téma, v nej tvoj názor, tak som s tebou nadviazala diskusiu. Nevidím žiaden dôvod brať si diskutovanie s rozličnými názormi akokoľvek osobne alebo v zlom, práve naopak, môže byť podnetná pre všetky strany 🙂
@thoughtfulweirdo tak si prečítaj o čom si mi písala v predošlých príspevkoch, kritizovala si moje a snažila sa mňa presvedčiť o niečom
@hanelka1 Nekritizovala, vyjadrila som s nimi nesúhlas, zdôvodnila ho a ponúkla iný pohľad. Veď o tom je diskusia 🙂
@thoughtfulweirdo ja som sa nevyjadrovala k tvojmu názoru, tak budem rada, keď sa nebudeš ty vyjadrovať k môjmu. Písala som autorke, nežiadala som ťa o názor na môj názor. A týmto by som rada ukončila komunikáciu s tebou.
@deniska2706 a prečo to trpis?
Ahoj, aj moja mamina žila a žije v takto nefunkčnom manželstve. Otec je zložitá povaha, kritická, vždy má pravdu a najhoršie je, že je absolútne neempatický. Ale áno, nefajčí, nebije, nie je alkoholik, netýra ju ekonomicky. Tak s ním ostala, kvôli nám. V 60 tke dostala prvý panický atak, celý rok sa dávala dokopy, ani sme nevedeli, či už bude taká ako predtým. Dokopy sa dala, ale...Stále je s ocom, aj keď už môže utiecť, keď to s ním nezvláda, teraz pre istotu, že jej ho je ľúto, že ostane sám. Sama pre seba si číta knihy o vnútornom šťastí, tvrdí nám, že toto je jej cesta daná životom. S otcom nemajú spoločné nič, viem ako by jej život mohol vyzerať. A nie je to tak. Je to tak ubijajúce pre nás ako jej deti. Za mňa bola zbabelá, my by sme to v pohode zvládli aj bez oca a mohli sme mať šťastnú maminu. U nás nikdy nebolo dusno a krik. Ale ani láska medzi rodičmi, spoločné výlety, naši sa ani normálne nerozprávali, nevedeli sa spolu zabávať. A teraz je to aj o ponižovaní a keď sme začali rásť aj my, tak už to bolo o tom istom. Nechcem ti hovoriť o absolútne podkopanom sebavedomí, ktoré sme si ako detí odniesli. Vlastne celkovo máme všetci ťažké životy. Ja som stretla môjho muža a jeho rodinu a som za to osudu doteraz vďačná. Naučila som sa veľa o tom ako to môže v rodine vyzerať a môj muž to a mojou tvrdou, sarkasktickou povahou vydržal. Nechcem takto nikdy dopadnúť, premrhať život, sny nejakým obetovaním sa pre niečo a niekoho. Hovoriť si, že sny sa v živote neplnia alebo sama sebe navravieť, že toto, čo mám je stále dobre a toto je to čo chcem. Že nemám vymýšľať ako kopeckrát povedala moja mama. Moja mama nie je šťastná. A nikdy skutočne šťastná nebola.
Prosím Vás ženy ,niektoré komentáre sa píšu ľahko ...pokiaľ to človek nezažije na vlastnej koži . Rady napísať je najmenej,ďalšia vec ako by ste reagovali na takúto situácia . Nemá to ľahké vôbec . Šajnu nemáte . Ona je si vedomá toho že to nefunguje ako má ,nie je všetko také ľahké ako sa jej píšu rady do budúcna,ako sa má zachovať. Úprimne vás ľutujem, môžete urobiť čokoľvek aj tak budete tá zlá . :( je to smutné ale sú medzi nami taký magori
Žijem v takomto manželstve už 18 rokov, s tým, že muž je alkoholik. Stále ma ponižoval, vulgárne mi nadával aj pred deťmi. Ja som z toho psychicky ochorela a deti tiež niesu ok. Chovajú sa ku mne presne tak, ako on. 8 rokov s ním už nežijeme ale následky sa už nedajú moc zmierniť.
Pozri
Jeho už nezmenis nikdy v živote. Čo ale môžeš zmeniť je tvoj postoj ani nie že k nemu ale sama k sebe. Tvoja mama netrpela pri pôrode preto aby sa k tebe niekto choval ako k handre ...už vôbec nie niekto pre koho robíš prvé posledné.po ďalšie a to je u mňa najhlavnejšie je to že máte deti on je od začiatku k tebe takýto... Aký príklad dáva deťom do vzťahu alebo manželstva do budúcna?veď tie deti vidia ako sa k tebe správa ako si ta neváži ako s tebou jedna.... To naozaj chces aby sa aj oni v budúcnosti takto k svojim partnerom správali?lebo presne to bude.takto sa budú chovať aj oni lebo inak to nepoznajú ... Taký vzor im doma dávate. Toto chces? Nevidia medzi vami lásku uctu ale presný opak
Ja na tvojom mieste by som ho kopla do riti a radšej si žila kľudný život bez buzerácie popravde... Sama s deťmi a bolo by nám fajn a netrpli by sme keď by prišiel ", pán domu", domov aby sme okolo neho chodili po špičkách. Absolútne
.. ty máš podľa mňa ešte polovicu života pred sebou...chces ju stráviť tak ako tú prvú?...zamysli sa