icon

Doma sa dusím a potrebujem zmenu

avatar
mimina7111
22. feb 2015

Dobry den,
Uvodom by som sa asi xcela vyzalovat,byvam v meste,do ktoreho som sa s mm prestahovala po svadbe,obaja mame VS,mame pracu,byvame v trojizbovom byte. Mame jedno dieta,momentalne som na RD,problem je v tom,ze mi vsetko lezie na nervy,neviem,ako dalej...Mam zdrave,klop,klop,klop, dietatko,no je velmi nespokojne dieta odmala,ktore si vyzaduje stale pozornost,nadovsetko ho milujem,aj manzela,no niekedy uz nevladzem,mm xodi do prace,vacsinou 5 dni v tyzdni,s malym som sama,rodinu ani kamosky tu nemam,nakolko som od domu200 km.Vsetko sa toci okolo mojho maleho vkuse,nemam cas nanic,teraz ho ma mm vonku,tak mam asi pol hodinu casu.chcem sa uz asi pol roka vratit do prace,miesto mi drzia,ale je to velmi narocna,tazka praca ako na psychiku tak aj na cas,robia sa tam 12- tky a 8- micky, 40h pracovny cas,problem je v tom,ze sa tam vratit nexcem a ani nemozem,kvoli malemu mus ma tiez pohyblivy prac.cas,tak by maleho nemal,bud,kto rano zaviest,alebo ho vyzdvihnut z jasli,uz vyse roka riesime presun na ine miesto,ktore je pre mna vyhodnejsie,su tam osmicky cely tyzden,lenze sa nedari...Preco sem vlastne pisem? Ani nneviem,potrebujem sa vyzalovat a podelit sa s niekym o takuto situaciu...z prace vypoved nemozem dat,pretoze tym padom by som sa nezamestnala vobec a nadarmo som sa trapila na VS...

avatar
ig0r
22. feb 2015

Stres koli praci je najvacsia hlupost. No a co ze odides z tejto prace? Najdes si inu ak si VS a nemas problem sa odstahovat do ineho mesta tak sa koli praci netrap. Inak si myslim ze praca tazka na psychiku neexistuje... iba ak to sama pripustis.
Tiez som mal stavy ze som myslel na pracu aj po prichode domov... ale to je uz minulost. Motivuje ma k tomu hlavne nizky plat 🙂

avatar
lienkafoj
22. feb 2015

@mimina7111 rovnakym obdobim prechadza vacsina mamin na RD. Ale treba si uvedmit jedno - tvoj domov nie je 200 km od tvojho bydliska, Tvoj domov je tam, kde prave byvas - cize v mieste bydliska si hladaj kamosky a maminky na kocikovanie. Casom sa to utrasie, ale z vlastnej skusenosti - zide z oci, zid z mylse - moje "kamosky" z minulosti a minulého bydliska sa zmenili na "známe" z FB, ktorým sem-tam nieco Liknem.... nasla som si susedky /kamosky/ v okoli, s ktorými som kocikovala, ked boli decka mensie. do prace sa nehrn, kym vam peniazky stacia, ak mas potrebu sebarealizacie, da sa to aj inak - na inom pracovisku ako na 8-mickach a 12-tkach. drzim palce

avatar
morning
22. feb 2015

@mimina7111 prace sa v ziadnom pripade nevzdavaj, skus sa dohodnut na pevnej pracovnej dobe bez smien. Lebo aj ked mas VS, ani v inych firmach sa o Teba - matku s malym dietatom trhat nebudu. Ked maly nastupi do skolky, bude tyzden v skolke a 2 tyzdne chory doma - takze radsej pouvazuj nad dobrou pestunkou alebo sa dohodni v rodine, ci budu ochotni byt s nim doma pocas choroby. Prace a socialnych kontaktov sa nevzdavaj , potrebujes s nabehnut na system a nakoniec vypoved mozes dat ( ale aj dostat) kedykolvek.

avatar
janickacrazy
23. feb 2015

@mimina7111 Stačí, ked si nájdeš nejakú dobrú opatrovateľku pre dieťa, ktorá by ho vodila ráno do jaslí, može byť aj nejaká suseda, čo je na MD alebo nejaká vitálna dochodkyna, určite sa niekto nájde. Síce jej dačo budeš musieť platiť, ale ved ked zarobíš, tak to nebude taký problém hádam. Takisto budeš potrebovať, aby si mala niekoho, ked malý ochorie, lebo v jasliach sú deti choré dosť často. Nepíšeš, koľko rokov má malý. Moja sestra dávala malého do jaslí od roka, no býval často chorý, platila za jasle a malý bol viac doma ako v nich. Nakoniec to vyriešila opatrovateľkou, platí menej ako za jasle a malý je zdravý odvtedy.

avatar
fidka79
Odpoveď bola odstránená
avatar
moni244
23. feb 2015

@mimina7111 toto isté som prežívala aj ja, od minulého leta a vďaka manželovej 4 smennej prevádzke som mohla začať chodiť na brigády, on bol doma s malou, toto mi veľmi pomohlo, lebo som už bola tiež na prášky, teraz nastupujem do práce na polovičný úväzok, kde si môžem plánovať smeny, takže sa pri malej zatiaľ budeme striedať a dúfať, že ju zoberú do škôlky

avatar
saxxxana
23. feb 2015

@mimina7111 ja mam presne to iste, teraz som na RD rodina oboch je 250km. Do tohto mesta sme prisli kvoli praci manzela, jam mam pracu 1,5h autom od domu. nepoznam tu nikoho a ide ma porazit... cize do prace ist nemozem nemal by kto vodit drobca do jasliciek kedze manzel robi od 6 do 17-18 a ja od 6-16. tak drzim palce , nech to dako zvladneme. Dufam ked bude mala vacsia, pojdeme sa pohrat na ihrisko a najdem si aj ja dake kamosky, predsalen cloveku je smutno...

avatar
aaddeelliinnaa
23. feb 2015

ahojte baby....aj ja sa podelim so svojou skusennostou....bola som doma 7 rokov...maly ma teraz 2 pol roka,naskytla sa mi praca,sice len na polovicny uvazok...ale vzala som to..a mozem povedattttt..je to super,clovek konecne vypadne z toho domáceho chaosu,kde nikto nic neoceni....🙂...konecne sa citim uzitocna a som spokojna a stastna...kazde rano vstavam s dobrym pocitom....sup do prace🙂....drzim vam vsetkym palce....a hlavne mamickam na MD...pozdravujem

avatar
cenculinka
23. feb 2015

@mimina7111 uplne ta chapem...ha mam doma 2 rocneho certa a teraz k nemu pribudol malicky brat...psychiatria uplna...napr.teraz obaja zaspali, mam hodku cas, no neexist aby som sla upratovat, spravim si kafe a vegetim...ono nie je ani tak problem v praci, ako to, ze si skratka sama a tocis sa okolo naleho, varenia, prania a domacnosti a mozno mas pocit, ze mas na viac a nikto ta neoceni a ešte nenosis donov ani peniaze, ci? 😉 u mna to tak obcas je 😉 tiez mam VS, slusnu pracu, v ktorej som pecena-varena, dokonca par dni po tom ako som ostala rehu mi sef veavi, ze ako som im spravila skrt cez rozpocet lebo so.mnou pocital pri povyseni v priebehu par mesiacov...kokos a ja sedim doma a v teplakoch skacem okolo dvoch deciek 😉 ale je to sucast zivota, ten cas s malym ti nikto nevrati ani peniaze ho nevynahradia...od prveho syna som sla po 6.mesiacoch do prace, bol u babky cele dni a ta mi vzdy s laskou povedala, ako zrazu zacal chodit a ze vie to a to povedat a ja som pitom po nociach revala do vankusa, co mi bolo luto ze nie som s nim ☹ teraz to tak nespravim aj keby som si mala od huby odtrhnut aby deti neboli hladne 😉
Mne velmi pomaha, ze mm vecer je ochotny byt s detmi (esre sme to teraz neskusali, druhy na len 11 dni, no vcera sme sa o tom bavili), s prvym bol v klude vecer sam aj ho ulozil, okupal, nakrmil a ja som sla von...do tesca na nakup, potom kaffe hoci aj na venzinke,...len aby som bola chvilu sama a hlavne bez maleho 😉 mozno som zla matka, ale beskutocne mi to pomahalo, maly bol tiez velmi zivy a navyse vazne chory ☹ kamosky si najdes, skus aj tu na mk, baby z okolia, alebo nuekde na ihrisku, skratka sa neopustaj a nehladaj ako utiect z domu do prace a tak, kasli ba to ze si daleko od rodiny, vytvor si podmienky aby ti vyhovovali tam kde prave si, lebo budes nestastna a to sa odrazi jak v manzelstve tak aj vo cztahu k malemu...si matka, no nie otrokyna dieťaťa. ..viem ze je muz unaveny z pracw, ale ked ma volno, aspon ba hodinku sup do fitka alebo sa len prejst sama v parku a utriedit si nyslienky...casom sa to spravi, ak sama budes chciet 😉

avatar
sama83
23. feb 2015

@cenculinka krásne si to napísala, ja si myslím to isté. ja som už doma 5r,. s 3 deťmi a všetky 3 sú doma. a ttiež je pre mňa úplne famózne keď môžem ísť sama na nákup alebo poštu. čas s deťmi by som nevymenila, je to všetko náročné ale o nič som sa neukratila všetko sme prežili spolu. a tak skoro sa ani do práce nechystám, dúfam, že starších zoberú do škôlky a ja si to poriadne použijem doma s dcérou a budem sa jej na plno venovať 😉

avatar
sama83
23. feb 2015

@mimina7111 uži si chvíle s malým a ked bude doma muž tak vybehni sama von a zrelaxuj sa, pokiaľ to nieje nutné z fin.hľadiska, radšej by som zostala doma. pomaly každá z nás na md prežíva niečo po dobre len je na tebe ako sa rozhodnes

avatar
ujanka
23. feb 2015

Tiez sa pripajam ze toto poznam. Mna taketo cierne myslienky zacali prenasledovat ked mala dcerka asi rok a pol. Tak ked ju vedel tatko ulozit vecer spat zacala som chodit raz za tyzden na kurz sebaobrany 🙂 Uzasne som sa odreagovala, nasla som si tam aj kamosky s ktorymi sme si isli potom casto este sadnut. Takze ak sa inak neda treba prevetrat hlavu aspon takto. A k tomu na ihrisko v blizkosti nasho domu chodili vzdy tie iste mamicky ktore byvaju blizko, tak ked sme zacali chodit na ihrisko aj my zoznamili sme sa, najskor len zdvorilostne ale casom sme si sadli a dokazali sa porozpravat o kadecom. Mozno som mala stastie, nie vzdy si ludia sadnu ale tu sa podarilo. A uz som zrazu nebola sama doma s dietatom s kamaratkami ktore su v praci alebo daleko, vedela som ze vyjdem z domu a tiez tam budem niekoho poznat. Tak drzim palce, hlavne sa netreba zatvarat pred svetom a ako bude maly rast bude to lepsie a lepsie.