Dominantná manželka a svokra
Ahojte,
rozhodol som sa po velmi dlhej dobe sem prispiet a podelit sa o radu pokial mozno prave so zenskym pokolenim, pretoze sa uz dlhu dobu snazim pochopit ci je to uplne normalne co vo vztahu prezivam alebo je naozaj niekde vazny a nerieseny problem. Takze poporiadku a uz teraz mi je jasne, ze to zrejme bude dlhe pisanie a nasledne citanie, ale je to dlhodoba a zamotana zalezitost a kazda vynechana skutocnost moze zmenit obraz celej veci. Pozname sa s manzelkou 16 rokov, z toho takmer celu dobu zijeme spolu v BA (ani jeden z nas odtialto nepochadza a ani tu nemame rodinu) a aktualne mame 2 dcery - 8 a 2 rocne. Nas vztah od zaciatku nebol idealny, prechadzali sme burlivymi obdobiami emocionalnych hadok a nazorovych nezhod, ale vzdy bolo medzi nami akesi silne puto, ktore nam nedovolilo od seba odist. Zaroven sme obaja celu dobu verili, ze to bude lepsie, ze sa to zmeni, ze vsetky problemy dokazeme prekonat. Samozrejme vzdy to bolo za cenu roznych ustupkov a obaja sme boli presvedceni, ze ustupuje iba jedna strana, nikdy nie ta druha, ale o tom viac neskor. Takze cas plynul a my sme sa rozhodli pre prveho potomka v nadeji, ze nas to viac spoji a do istej miery sa to aj stalo, hoci to nebolo lahke obdobie a nastrbilo to najma moj vztah so svokrou, ktora k nam chodila z vychodu vypomahat a v podstate u nas dlhodobo byvala a len sa vracala naspat domov podla potreby. Kazdopadne ci uz som si ja veci vtedy natolko este stale neuvedomoval alebo to z ich strany bolo skutocne ine, este stale to nebolo az take vyhrotene obdobie, prekonavali sme problemy ako mozno aj mnozstvo inych ludi v podobnej situacii. Veci sa postupne zacali vyhrocovat az postupom casu a to najma po narodeni druhej dcery. Nase nazorove rozdiely sa zacali este viac prehlbovat a osobne mam dojem akoby sa manzelka zacala zrazu doslova menit na svokru a mne sa uplne otacat chrbtom. A aka ze to teda je moja svokra? Je to zena, ktora je hlboko a nezlomne presvedcena, ze na vsetko existuje iba jeden spravny nazor (ten jej), ze kazda vec ma iba jedno riesenie (samozrejme to jej) a predovsetkym ze zena je ta kto o vsetkom rozhoduje vo vztahu. A ked hovorim o vsetkom, tak to myslim doslova a do pismena. Moj svokor, jej manzel, je idealny partner pre nu - dokonale poddajny clovek, ktory tam sedi kde ho ona posadi, to robi co mu ona nakaze, nicomu nikdy neprotireci. Moja manzelka az takato podla mojho nazoru nebola, hoci mala vzdy tendenciu si vydobit to svoje, ale videl som medzi nimi dvomi rozdiely a dokonca sa aj ona sama svokre dokazala postavit na odpor. To zial uz poslednou dobou neplati a nejde mi do hlavy ci je to prirodzeny vyvoj alebo to zrazu ja inac vnimam alebo mi unika nieco uplne ine. Co nas uplne najviac rozdeluje je prave vychova deti - kazdy z nas vyrastal v inom prostredi, kazdy mame ine nazory, potreby, riesenia. Na tom by nebolo nic az tak neobycajne, problem vsak nastava vo chvili, ked jedna strana je presvedcena, ze len tie jej nazory, potreby a riesenia su tie spravne a ze to co chce druha strana je nenormalne a nepripustne. Asi spravne predpokladate, ze ja seba vidim na tej druhej strane. A aby toho nebolo malo, moja manzelka to vsetko este otaca proti mne aby vo mne vyvolala pocit viny - ak sa o deti nestaram podla jej predstav, tak si vypocujem, ze myslim iba na seba a ze im vlastne robim zle. A ak sa popri tom netvarim dostatocne stastne, tak som ja oznaceny za toho, kto vlastne sposobuje vsetky problemy. Aktualny priklad - kurenie v domacnosti. Ano, chapem a suhlasim, ze zeny su vo vseobecnosti viac haklive na zimu, muzi vacsinou potrebuju nizsiu teplotu a len nedavno som sa dozvedel, ze takato zjavna banalita ma dokonca znacny podiel na rozvodovosti. Zial u nas nefunguju ziadne kompromisy v tejto oblasti. Nie som eskimak, nikoho nenutim byt v miestnosti kde je 18 stupnov. Nemam problem zvladnut 22 ani 23. Lenze to su teploty, pri ktorych manzelka mrzne. Takze nas "kompromis" je 24 az 25, pricom zo mna tecie a boli ma hlava, ale ked si dovolim protestovat alebo dokonca to o pol stupna znizit, tak podla nej ja ublizujem svojim detom. Ze z nich rovnako tecie je vedlajsie, dolezite je jej presvedcenie, ze im robi dobre. Starsia dcera uz si rovnako nedovoli sa spytat, ci sa moze vyzliect ked jej je teplo, lebo na to sa jej ujde len skaredy pohlad a kratka prednaska o tom ci je normalna. Dalsi vhodny priklad - organizovanie domacnosti. Podla mojej manzelky aj svokry (a toto mi otvorene do oci obe povedali) muz nema co hovorit do toho ako je zariadeny byt, to je udajne vyhradne na zene. Cize ja si platim byt, v ktorom nemozem ani presunut veci na policke a to myslim opat doslovne (ak to spravim vypocujem si svoje a okamzite sa vratia do povodneho stavu). Samozrejme manzelka to moze robit kedykolvek, akokolvek a najnovsie sa o tom so mnou uz ani nepotrebuje rozpravat. Najvacsia ironia tohto vsetkeho? Ja neviem co okrem chodenia do prace, vozenia nakupov a deti vlastne mozem robit a ta uplne najlepsia cast? Manzelka je skalopevne presvedcena a vypocujem si to pri kazdej vymene nazorov, ze VSETKO je podla mna a ju uz nebavi sa mi prisposobovat. To su momenty, kedy sa mi skutocne zastavuje rozum a pytam sa sam seba, ci som ja natolko nesebakriticky a nevidim nieco co ona ano, alebo je ona taky demagog a manipulator a vytrvalo zo mna robi hlupaka (presne po vzore mojej svokry). Ze som presne takto vnimal od zaciatku svokru som az tak neriesil, svokra je svokra a ju som si nebral za zenu. Jej navstevy som vzdy nejako so zatatymi zubami vydrzal (neskor sme si aj par krat skocili do vlasov, ale to malo efekt asi ako rozpravat sa so stenou). Ale ze toto budem raz riesit aj s vlastnou manzelkou som si naozaj nemyslel. Jej velmi oblubeny argument tiez je ze vsetci ktorych ona pozna robia vsetko tak ako ona - kto su ti "vsetci" som sa samozrejme nikdy nedozvedel, ale beriem to skor ako zastrasovanie ked jej uz dojdu argumenty a ja si stale dovolujem mat svoj vlastny a hlavne iny nazor. Dalsia oblubena tema nasich rodinnych nezhod je nasa vlastna aktivita - manzelka nema problem presediet doma cele dni ci dokonca tyzdne, co mne je uplne cudzie a nedokazem sa s tym stotoznit (a osobne pre zmenu ja nikoho taketo nepoznam). A cele to funguje ako dokonaly bludny kruh - ona by vraj rada chodievala von, lenze nema kedy, lebo je doma s dvojrocnou dcerou a ta ju plne vytazuje. A ked nie to, tak je zle pocasie. Ked nie pocasie, tak je unavena. Ked nie to, tak je vela hodin. Ked neni vela hodin, tak je moc skoro. Jednoducho million dovodov na to preco nikam neist, ale ziadna realna snaha sa niekam dostat. Ked ja sa snazim vyvinut iniciativu, tak som opat ten zly a "tlacim na nu" a neuvedomujem si vsetky tie prekazky. Ked to necham tak a netlacim na nu, tak samozrejme z jej strany nikdy nic nepride. A takto sa tocime dokolecka. Ked uz sa nam podari sa spolu raz za dlhy cas dostat aspon na nakupy, tak potom dalsie 2 tyzdne pocuvam ako si nevazim ze sme niekde vobec boli. Tak sa snazim najst si vlastne aktivity aby mi doma uplne nepreplo, lenze aktualne uz ani to neni dobre, lebo vraj necham na nu 2 deti a preco ja mam niekam ist a ona nie (a to sa bavime o aktivitach typu ze idem prec na 1 alebo 2 hodiny). Bludny kruh sa uzatvara. Mohol by som tu takto pisat cele romany o tom cim sme spolu prechadzali a prechadzame za vsetky tie roky (a co by ona samozrejme kategoricky poprela a vyvratila, ze to vsetko si len ja namyslam a nic nechapem, dalsi oblubeny argument jej aj mojej svokry), ale rad by som sa vas zien na tomto mieste spytal ci je naozaj mozne, ze ja tu nieco zavazne prehliadam a som ten netolerantny a nechapavy vo vztahu a tak velmi svojej manzelke ublizujem alebo som naopak natolko sprosty, ze takto fungujem a aj ona sama vie, ze to robim predovsetkym uz len kvoli nasim detom. Vopred dakujem za podnetne nazory a rad odpoviem na cokolvek 🙂
a predpokladam, ze aj v praci dosiahla uspech s tym, ze okolo nej pracovali len samí "idioti" 🙂 , nie?
@blue2017 jediná rada - buď Ty alebo svokra! Nech sa tvoja žena rozhodne, takto sa žiť nedá. Ty nežiješ so svojou ženou, ale s jej matkou, ktorá vám riadi a organizuje život. A ak sa Tvoja žena rozhodne pre matku, zbaľ sa a odíď. Koľko to so svojou matkou vydrží? Sú totiž obe rovnaké, rýchlo zistí, čo v Tebe mala. Neboj sa, dokvitne, a potom si Ty budeš diktovať ako to bude u vás fungovať....
@blue2017 nuz, dokonale poznam.... moja mama chcela na mna zavolat socialku, lebo som malemu pri prvych vodavych sopoloch odmietla dat do nosa antibiotick kvapky (samozrejme bez receptu) a davala som len morsku vodu 🙂)) čo dodať.. ked nie je podla nej, neštiti sa vydierať akymkolvek sposobom... skratka udat vlastnu dceru na socialku, ze sa nestara... nuz, neviem koho by nakoniec zavreli 🙂 Ale je mi to matka, co uz, dobra skola do zivota, naucila som sa stat si za svojimi rozhodnutiami aj ked nie vzdy najlepsimi.
@aristka Uz ani nestiham odpovedat na vsetko 🙂 Jej uspech v praci si po pravde vydrela, tam je naopak jedna z tych, ktore si nechaju nalozit a aj ukazu vysledky (a samozrejme si aj vie povedat svoje), velmi rad jej do dnes pripominam, ze ona svoju robotu brala az natolko vazne, ze nie raz som sa jej pol dna nevedel dovolat. A to sme opat pri tom co som uz pisal - jej robota je ta najdolezitejsia na svete, moja robota je len samozrejmost a musim si vediet vsetko popri nej zariadit. A nie, nas sexualny zivot nestoji tiez za nic...
@blue2017 necitala som uplne vsetky prispevky,ale tak mi napadlo, ze do troch rokov dietata ma aj muz narok na 28 tyzdnov materskej dovolenky. A manzelka by mohla nastupit do prace. Mohol by si jej navrhnut vymenu pozicii,ked sa stazuje, ze je toho na nu vela v domacnosti. A ty by si si vychutnal viac casu s detmi 🙂Materska je teraz myslim 75 percent z hrubeho platu. My sme to tak poriesili. Muz je teraz na materskej. Ja som sice nenastupila do prace, museli sme sme to takto riesit z mojich zdravotnych dovodov, ale e zvlada to super.
@nela1x nemyslím si, niektorým ženám veľmi vyhovuje, keď im ich mamička chodí domov pomáhať so všetkým, akoby ony nemali svoje vlastné rozhodovanie, akoby sa báli, že môžu čosi urobiť zle, tak radšej to nechajú na svoju matku, ktorá po čase začne riadiť aj ich samé a rozbije im celý vzťah. Je to dvojsečná zbraň. Jej muž musí urobiť rázny krok, inak si jeho žena oči neotvorí a matku z domu nevyhodí.
@nela1x Ono v dosledku tychto problemov som uz viac krat podlahol frustracii a spravil som krik doma. Co mi to pomohlo? Ze do dnes to je proti mne pouzivane ako argument, ze ako sa spravam 🙂 A samozrejme manzelka nie je z tych, ktore nechaju na seba len tak kricat. Ona z toho spravi dokonalu hystericku scenu a vykrici sa patricne aj ona, nie raz sa stalo, ze ja uz som bol natolko rezignovany, ze pol hodinu ziapala iba ona po mne a ja som uz len sedel a pocuval a radsej som nepovedal ani slovo, pretoze to proste uz nemalo zmysel a aj tak trepala jednu somarinu za druhou. A potom mi zase pre zmenu vycita, ze sa s nou nerozpravam 🙂
a preco nejde naspat do prace, ak tam bola taka skvela? mozno sa potrebuje proste realizovat, doma jej uz kvapka na karbid ocividne. Ona je stale doma, ak tomu dobre rozumiem? uz to necitam vsetko ... kazdopadne, svokru treba poslat spravnym smerom, dovi -dopi...a ak ju budete chciet vidiet, pridete na navstevu
@pebu dik za rady a informacie, fakt si to vazim. My napriek znacnemu stadiu frustracie a rezignacie mame stale snahu si sadnut, otvorit si vinko a v klude to vsetko prebrat. Vela krat dokonca aj ona sama pride za mnou v snahe sa rozpravat. Ale vacsinou to jednoducho nekonci dobre. Ja z jej strany nemam vobec pocit ustretovosti, ja mam skor pocit, ze ona ma snahu mi jednostranne vysvetlit co vsetko robim zle a co mam zmenit, ale opacnym smerom ziadnu kritiku neprijima ani sama neda navrh, ze by v niecom mohla polavit alebo ustupit. Tam je zial problem v tom skalopevnom presvedceni o vlastnej pravde, ktorym trpi ona aj jej mama a s tym som sa ani za 16 rokov nenaucil pohnut.
@blue2017 daj jej prečítať túto diskusiu, možno si uvedomí, že nie je normálne, ako sa správa, choď sám sa poradiť k psychologičke, prípadne možno zoženieš nejakú psychologičku, aby prišla k vám domov .... prípadne napíš jej list a v ňom všetko to či si napísal tu vo fóre ...
Citala som len uvodny príspevok a moja otazka: naco vlastne potrebujete u seba dlhodobo svokru? Ked varovala starsiu dceru pri chorobách, ked bola zena medzi dvoma materskými v robote,tak ok. Ale teraz? Ked je znovu na materskej? Ono to nie je uplne stratene, len ste obaja zabudli, ze aj pri detoch je potrebne vztah vas dvoch udrziavat, nielen budovat vztah s detmi. Ked si toto uvedomis, posunies sa niekde... aj ked tazko povedat kde, lebo z prispevku dost vyznieva, ze laska medzi vami sa uplne vytratila a vidite jeden na druhom len chyby. Kedy si zenu naposledy pozval na veceru alebo divadla, kina...atd. pri tej komunikacii co mate podla uvodneho prispevku vyzera, ze by ste si osamote ani nemali co povedat. Vadite sa niekedy doslova pre blbosti, len aby si kazdy dokazal kto z koho. Ale kym nezacnes do vztahu davat, tak sa ti nema co vratit spat t.z. ked neustale kritizujes zenu, bude sa ti to vracat tak, ze aj ona ta bude kritizovat ...atd. to plati v zivote vseobecne. Ked zmenis svoj pristup k nej, aj ona sa zacne menit...ale nepojde to hned, bude to dlho trvat...ale ide to. Ver, ze som si niecim podobnym presla s mojim muzom a svokrou a da sa vsetko obratit na harmonicky vztah, ale nejde to lusknutim prstov. Ked nezacnes, robit nic, budes v tomto bludnom kruhu ty, ona, svokra, zit donekonecna, pokial sa nahodou nerozvediete. Prve co urob, odstrihni zo zivota svokru, nech sa vam do manzelstva nemiesa.
r
@ivana11155 Mozno sa to straca v tom mnozstve prispevkov a mozno som to na zaciatku trosku zle podal, ale svokra uz u nas netravi tolko casu ako predtym, co mi je samozrejme tiez vycitane, ze je to hlavne kvoli mne 🙂 Teraz uz je skor problem v tom, ze zena na seba prebera povahu svokry a tak ako kedysi som nemohol vystat svokru a ako tak sme so zenou pri sebe stali, teraz mam pocit, ze uz mi je jedno ci je doma svokra alebo manzelka, vysledny efekt je takmer taky isty... Co sa tyka toho dat versus dostavat - ja z cisto mojho subjektivneho hladiska to vnimam tak, ze to ustupovanie sa nutne deje len z mojej strany a na oplatku nemam pocit, ze by sa mi nieco vracalo. Naopak, zene plne vyhovuje ak sa vo veciach podriadim a vtedy akoby si urobila dalsiu fajku a zdvihla latku este vyssie a ziadala dalsie ustupky, ktore dovtedy neboli potrebne, neviem ci mi uplne rozumies... jednoducho sa nas vztah vyvija velmi jednostranne a ja sa v nom uz vobec necitim dobre a snazim sa pochopit ci je to normalne aj u inych, kedze laska u nikoho netrva na veky a ci zeny v dnesnej dobe bezne preberaju takuto nadradenu rolu a svojho muza maju na povel, pretoze zase uprimne nie som jediny kto ma taketo poznatky, mam zopar znamych, ktori povazuju svoje manzelky za svojho sefa 🙂
@blue2017 to su bohuzial dosledky emancipacie ,ktora ma ,ale za nasledok ,ze zeny to co si navalia jednoducho prestanu zvladat ...nie je unosne byt matkou ,super manzelkou ,mat doma vsetko typ top a este sa usmievat na manzela a to nehovorim o praci ...na druhej strane ,chlapi sa nejak prisposobuju ,zozenstuju a cakaju kedy im spadne pecene jablko do pusy ....popravde ,kazda normalna zena si ramci dusevneho zdravia uvedomi ,kde su jej hranice ,ze nemoze mat za vsetko len ona zodpovednost byt top matka ,top karieristka a top manzelka ...jednoducho musi upustit ,lebo jej jednoducho prepne...a chlap ma byt ten ,co pomoze ,staci malo bez rozkazu umyje riad ,navari obed ...a mozno len urobi kavu manzelke ...treba si pomahat vzajomne ,ale treba to jeden druhemu aj dovolit...
@lienka182 No a paradoxom je, ze vetu "zamysli sa nad sebou" od nej pocuvam pravidelne ja 🙂 Ona si nepotrebuje predstavovat ake by to bolo keby jej niekto nieco zakazoval, lebo v jej zivote a v jej sposobe rozmyslania nic take neexistuje, bud je po jej alebo nie je nijako. A ked to niekto skusi tak spravi patricne sceny a uz si to nikto viac pri nej nedovoli. Ona nezabuda na ziadne "krivdy" a bez problemu vytiahne hociaku blbost spred xy rokov, lebo v nej to stale zije a pouzije to ako argument v hociakej situacii, co na druhu stranu obdivujem, lebo mne takato schopnost pohotovej (a vela krat absurdnej) argumentacie chyba 🙂
@blue2017 podla toho co si pisal v uvode si uz svoju sancu na nejaku napravu prepasol. Mantinely sa nastavuju v prvych rokoch vztahu. Zda sa mi, ale mozem sa mylit, ze spociatku ti ta tvoja dominantna zena vyhovovala. Takato povaha zrejme vela zariadi, vybavi. Cas kedy si mal buchnut po stole bol urcite po narodeni 1. Dietata. Je pre mna nemyslitelne, ze si dovolil aby sa k vam nakvartirovala svokra. Co vas manzelsky zivot, intimita. Prepac, hovoris o sebe ako o obeti, ale treba si priznat ze s prichodom svokry si suhlasil, aby mohla tvoja zena pracovat. To bola proste chyba. A ak si citil, ze to nie je pre vas dobre, bolo potrebne tu situaciu zmenit uz vtedy. Namiesto toho situacia pokracuje, sice menej aj po narodeni 2. Dietata. To co opisujes je absolutne nerovnovazny vztah. Pises ze svokra by sa potesila keby si svoju "mekgajver" zenu opustil. A co na tvoja zena, aj ona by by bola nadsena? Pochybujem. Neviem mne sa zda ze jedine riesenie je vysvetlit zene, ze to uz nezvladas a ak to nezacne aktivne riesit hrozi vam odlucenie. Cudujem sa ti, ze sa vyhovaras, ze nie je cas. Viem, hovori to tvoja zena. Ale to si az taky nesvojpravny ze tymto argumentujes? Si strasne makky, ak si chces zachranit vztah potrebujes vlozit nohu do dveri a dat ultimatum. Podla toho ako zenu opisujes ona si uz zvykla, ze svet sa 100% toci tak ako ona zaveli. Zjavne si jej vyrazne k tomu pomohol.
@nela1x Ano a budem sa zrejme opakovat, ale toto bol moj nazor na svokru od uplneho zaciatku - ona povazuje za akusi samozrejmu povinnost inym ludom diktovat ako maju zit svoj zivot. Ja sa v jej pritomnosti nemozem pohrat s detmi, alebo rozpravat s niekym inym, lebo realne je aj tak pocut len svokru. Ona citi potrebu nad ludmi stat a usmernovat kazdy ich pohyb a samozrejme toto je nieco co jej nie je mozne ziadnym sposobom vysvetlit. Dokonca manzelka jej rada pripomenie, ze uz by mohla byt konecne ticho a svokra na to vacsinou odpovie, ze ved ona ani nerozprava, takze asi tolko k jej urovni sebareflexie.