Dostatočný dôvod na rozvod

Ja vidim problem v tom, ze sa spravas ako nesvojpravna. Mas sny? Ok chod si ich splnit. Na to nepotrebujes muza. On si plni svoje a ty sa zameraj na seba. On za to, ze ty si nejdes za svojim nebere zodpovednost. Akoze pytat sa muza ci mozem ist na pizzu? Ved nemas 5 rokov. Oznamim a idem. A ked si vedela, kde vystupit z autobusu tak si mala vystupit. Nech tam on kludne sedi. Trosku taka iniciativa s tvojej strany mi chyba. Pride mi, ze si strasne submisivna.
A preco vlastne nepracujes? Dieta mate velke a je jedno. To sa da s pracou krasne sklbit.

Ty si vo svojom vnútri už dávno rozhodnutá, a ešte keď si sa cítila dobre bez neho... skôr, či neskôr pride koniec

Tiež si myslím že problém nebude ani tak manžel ale celkovo tvoje nastavenie a správanie. Si strašne submisívna.
Za veľa vecí by som nevinila manžela, napríklad tá svokra ktorá sa ti snažila pokaziť obdobie po pôrode (hneď si ju mala upratať nech balí veci a ide domov - nie počúvať to 2 týždne a hnevať sa na manžela).
Chceš ísť ísť na pizzu keď je doma? Mať vlastný program? Tak normálne mu deň do predu daj vedieť idem s malým tam a tam pôjdeme spolu alebo máme ísť sami? Nevidím jeden dôvod prečo by si ho každý deň musela čakať doma, čo by sa stalo ak by si ho nečakala?
Začni žiť troška aj svoj vlastný život, nečakaj na manžela kedy za teba spraví prvý krok.
Tak isto práca, kariéra, sny.....tiež je to len na tebe aby si začala. Malého do škôlky, a potom bude na mieste riešiť niaka pomoc manžela keď sa budete musieť striedať pri vození/braní dieťaťa zo škôlky.

Potom sú veci ktoré môžeš vidieť ako zradu.... Napríklad druhé bábo hneď po prvom (tu chápem tvoje sklamanie), ale zase ak to len takto chvíľkovo posunul ako ty píšeš tak by som to rešpektovala.
Dom, pes....šak si sním sadni a začni riešiť kedy to bude reálne. Možno čaká kým začneš pracovať aj ty, budeš po druhej materskej (možno nemá nič proti ani teraz len on to až za takú prioritu neberie a nevie že ty máš preto takéto pocity).

Skús zapracovať na sebe a možno ti to zlepší aj manželstvo, ak ale si presvedčená že chceš rozvod tak choď do toho nikto ťa nemôže nútiť žiť s niekým ak nechceš. Len píšeš že snažíte sa o dieťa.....rozvod a druhé dieťa sa vylučujú tak vlastne čo chceš?

Tvoj muz je asi úspešný It manager, ale poviem ti, empatie nema ani za nehet. To proste uz raz tak byva. Vymackuvaj z neho prachy a prachy a ries sa,nemusis hned hrdinsky buchat rozvodnymi papiermi. A co potom, ked uz budes rozvedena, co. Takto mas svätý klud, akurát ze je tam necita na krku. Zracionalizuj si to a vymysli alternatívny život popri neempatovi. Da sa to a všetci nakoniec budu spokojní.

Ja si zase myslim, ze by si mala zmenit psychologa lebo tento terajsi ti nepomaha. Nevravim, ze tvoj muz je bezchybny ale podla mna je chyba v tebe. Muz s tebou nespal v tehotenstve lebo sa bal o babo a ty sa ides rucat. Uplne bezne, ze muzi sa boja, aj moj muz bol taky ku koncu tehotenstva ale dramu som z toho nerobila. Mne to pripada tak, ze si strasne niektore veci pripustas a dramatizujes to. Pozrela si sa na to aj z opacnej strany? Ake to asi musi byt zit s takou osobou s depresiami, ani tvoj muz to nema s tebou urcite lahke. Podla mna toto co popisujes nie je dovod na rozvod.

@lauriik pise, ze keď sa vracia z práce je nervózna tak asi pracuje.Autorka mne sa zdá, že ty svoje šťastie stavias na ňom.Z tých pár viet ťažko hodnotiť kto je aký....možno tvoj muž nevie prejavovať emócie a ty sa cítiš nemilovana, prehliadana.Mozno mu ideš ešte viac na nervy ako on tebe🙂ty chces dom, psa ďalšie starosti navyše sú ľudia čo si stále nájdu niečo v čom sa rypu a majú potrebu byť nešťastní.
Moja známa stále riešila, že muž ju neobjime, neoslovuje Zlatko nehladka... no nie je taký typ.Inak je to jeden úžasný chlap a ona stále na ňom videla iba chyby.Lebo ho chcela mať takého ako ONA chce.po 17 r sa rozviedla našla si takého čo je kontaktný, ale nezodpovedný vetroplach dnes hojno zajtra h....o.Este mu vadia aj jej deti
Tak zase má čo riešiť už povedala, že žila ako kráľovná a to, že ju "nemojkal" bolo to najmenej a, že spravila chybu.
Ty nemusíš čakať na jeho odobrenie ...keď si bola malá či teenegerka niekto Ta dirigoval mala si svoj názor, vedela si si za ním ísť....mne pripadá, že čakáš, že niekto Ťa bude posúvať a ukazovať ako žiť a to on robiť nebude a ty si bezradná.
Rozhodne nemaj druhé dieťa.Pracujes, máš dieťa rob si svoje možno máte krízu po narodení dieťaťa tebe sa zmenil život, jemu nie
Ale, ak sa chces rozviesť a myslíš, že to bude lepšie tak konaj.Skus nájsť na nom nieco dobre.

Ja si myslim, podla toho co pises, aj to ked ste nestihli ten program a zacal sa ti smiat (to je uplne ubohe), ze ano mas tie stavy z neho.

jaj ty si ten nedocenený typ, on sľúbil, on nesplnil, on je taký a onaký a ja chúďa nesvojprávne len čakám a čakám kedy to bude o mne. Mieru kedy to bude aj o tebe určuješ ty sama. Komunikujte, hľadajte kompromisy. Nemusíš čakať na jeho posvätenie, buď ráznejšia a rozhodovanie o niektorých veciach prevezmi do svojich rúk.
Moja mama bola takáto, večne nespokojná, večne otec toto a tamto, taký má byť, onaký má byť aby sa ona cítila dobre. Nech sa aj na hlavu postavil, aj tak nebolo furt dobre. Chcela aby celkom zmenil svoju osobnosť, to proste nejde.
Podľa toho čo píšeš, aj tvoj muž má svoje chyby, ale aj ty, ak chcete spolu fungovať, treba začať komunikovať narovinu, pragmaticky, dať tie emócie bokom.

@0silvia0 to je najlahšie svoju nespokojnosť hodiť na druhého.Vecna obeť ...všetci sú zlí .Mozno sa autorka cíti, že jemu sa život nezmenil ona je mama a musí kalkulovať.Praca, voľný čas žene sa oveľa viac zmení život pri deťoch ako mužovi.Niekto sa prispôsobí druha bojuje

.Zda sa mi, ze mi vobec nerozumie a nechce spravit nic, co si vyslovene pytam.

Čo by to bolo?
Autorka kedy by si bola spokojná vieš čo od neho chces?

Autorka, úplne ťa chápem.Ty, očakávaš, od najbližšieho človeka, ktorým by ti manžel mal byť, blízkosť, zdielane citov a intimity, náklonnosť a toto od neho nedostávaš. Skús, mu to povedať na rovinu, čo od neho vo vzťahu očakávaš, čo je pre teba dôležité, aby si sa cítila naplnená vo vzťahu s ním.Ak, ti to nedokáže dať, tak spoločný život s ním bude pre teba len trápenie a nikdy nedosiahneš naplnenie a spokojnosť, ktorá je dôležitá pre tvoje fungovanie vo vzťahu.Jednoducho partneri si musia navzájom napĺňať svoje potreby a očakávania, lebo, keď tomu tak nie je , tak z toho vyplýva nespokojnosť, nenaplnenost a pocit nespokojnosti a môže byť všetko naoko po materiálnej stránke ok , keď je citová stránka nenaplnená, vždy ti bude nie chýbať.

Dakujem Vam zienky za nazory. V niecom ste potvrdili co som si myslela a vedela. Dam tomu rok. Zacnem sa venovat sebe, uz je prilis dlho niekto iny na prvom mieste, bud muz alebo maly. Zacnem od nuly s muzom. S nim, kym je teraz a nie s tym s ktorym som zacala pred 10 rokmi vztah. Nie s clovekom, od kroreho cakam, ze mi nieco vrati. Nechala som pracu, ktora ma naplnala a finacne bola dobre ohodnotena, nechala som rodinu, kamaratky a sla s nim do zahranicia, lebo to bol jeho sen. Nasla si pracu tu, konicky, kamaratky, spravila novy zivot v cudzom svete, vestko vybavila, prepisala, vsetky administrativne somariny, dokonca mu vytvorila spolocnesky zivot s mojimi kolegami a kamosmi. On sa venoval len a len kariere. Ked sa maly narodil, sa mi zmenil svet. Zase som si nasla nove kamosky s detmi, kruzky s malym, vybavila doktorov a vsetko co maly potreboval. Zobrala vsetko na svoje plecia, lebo on mal problemy v praci a potreboval sa venovat tam, potom si zobral rodicovsku, ktoru stravil robenim nejakeho kurzu, opat som bola ja 100% s malym, zacala som podnikat ani s nie rocnym dietatom, aby som ulahcila situaciu a mala moznost ostat s malym aspon do 2 rokov a ostat doma, ked je chory a nemoze ist do skolky. Prvy rok bol s malym tazky, bez rodiny, pomoci a este izolovana kvoli kovidu a manzel risil svoju pracu. Odvtedy len padam a prosim ho nech ma zachyti a on nema cas. Ano mam depresie a som unavena, lebo uz nevladzem byt sama. Rano vstanem, pocvicim, pripravim maleho do skolky, robim, idem pre maleho, venujem sa mu, navarim, popracem, okupem, precitam knizku, ked tak dokoncim faktury a som mu milenka. Na druhy den to iste, este k tomu skocim nakupit, s malym k doktorovi, STK a vsetko co k zivotu treba. Nie som hysterka a nerobim mu sceny ako pisete. Viem, je to so mnou tazke, ked ma chyti uzkost a depresia a neviem ani vstat z postele. Ale ked to mojho muza otravuje a zatazuje a mam ist sama na pizzu, zastat sa sama pred jeho matkou, zobrat sama hypoteku a kupit dom a oznamit mu, ze sa stahujem, tak neviem na co mam s nim byt. Mama mi vtlkla do hlavy, ze si s chlapom, lebo chces a nie pretoze musis byt. Vraj nikdy nemam byt na chalpovi nijako zavisla. Mam vlastne byvanie, mozem byt v BA predat a kupit si dom. Mozem chodit s malym vencit sama psov do utulku, co aj robime. Mozem ist sama s malym na pizzu. Vykecat sa kamoske cez skype a psychologovi z depiek. Ale naco mam mat toho muza? Aby zaplatil najom? Ostala som doma, lebo to bolo nase rozhodnutie, ze to bude pre rodinu najlepsie. Ked sa vratim do prace a drahy sa bude musiet starat o svoje dieta 50:50 najom si zaplatim sama. Ked ma oznacujete za neopravnenu obet, co som spravila zle? Isla som za muzom, ktoreho som lubila a bola som mu dobrou partnerkou, som vzedalana, nevyzeram zle, viem vela jazykov, som schopna v praci, nebala som sa nicoho, skocila do vody a plavala, za nim na motorovom clne a ked mam tazke obdobie a roky ho prosim nech spomali a zije so mnou v pritomnosti tak som vadna ja? Staram sa o jeho dieta, zehlim jeho kosele, robim domov aj jemu, snazim sa zarobit peniaze aj do jeho domacnosti a robim zo seba obet, ked cakam, ze si vsimne, ze nevladzem a podrzi ma ked ho poziadam? O tom ma byt zivot, ze ja spravim vsetko co sa od zeny caka, ale ja nemam cakat nic od manzela?

Ale teraz píšeš nieco iné a podstatnejsie ako predtým.Tiez som mala z napísaného pocit, že všetci si s tebou robia čo chcú. Si schopná mladá žena možno tvoj muž okrem práce Ti nesiaha ani po členky
Chces sa mu vyrovnať byť dobrá v práci, priniesť peniaze?počúvaj mamu dobre Ti radi...
Tvoj muž je cudzinec?Zvykla si si vôbec na život tam?
Zvolni...niektorí muži nevedia ako Ta majú podržať nerozumie čo od neho chces.On je workoholik?
To si musíš ty zodpovedať načo ho vôbec máš🙂
Možno čakáš viac ako Ti je schopný a ochotný dat

Ruku na srdce, nemozes si zato tak nahodou sama? Vies ako sa hovori, ako si si naucila tak mas. A u teba to plati 100 nasobne. Urobila si vela chyb, vsetko co si urobila bolo kvoli muzovi, umoznila si mu karieru a on vsetko dostal na podnose. Ale kto k tomu dopomohol? Preco si to robila? Teraz sa stazujes a lutujes sa lebo si zistila, ze ti to takto nevyhovuje. Ked si tak strasne nestastna, rozved sa, podla tvojich slov chlapa ani nepotrebujes, tak naco zotrvavas vo vztahu?

No, ale to je ten dôvod, že nemá zmysel zotrvávať v takomto vzťahu, ktorý ti len berie a nič nedáva. On, ako partner nie, je pre teba vhodný, lebo ti nechce, alebo nevie dať to, čo ty od partnera očakávaš. Zbytočne zabiješ svoje roky zotrvávaním v takomto vzťahu a ver mi, on iný nebude.Teba, to ničí, psychicky sa trápiš sa a s ním to nič nerobí.To je cinizmus a ignorácia z jeho strany, voči tebe.Zmeň svoj život, kým je čas, lebo ani sa nenazdáš a život ti pretečie pomedzi prsty.Aj, výskumy dokazujú, že ľudia na konci svojho života najviac ľutujú nie to, čo spravili, ale to , čo mohli spraviť a nespravili.

Nemôžeš sa zariadiť tak voľné, ako keď bol na služobné? Proste, robiť si, čo chces a neprispôsobivých sa mu. Pridá sa, pridá, pôjdete spolu, nepridá sa, pôjdete na pizzu len so synom. Trošku skús žiť svoj život aj keď je doma.

Snaží sa, rozprávate sa spolu, nie si mu lahostajna

@0kristina0 Mam s nim syna. 10 rokov prezitych a je zvlastne, ze predtym ako sa zbalim a vsetko znicim som si chcela vypocut nejake nazory? Je to naozaj na rozvod alebo mi niekto vie z vlastnej skusenosti povedat, ze je to len faza, ktora obcas v manzelstve pride a ma riesenie? Manzela lubim, je to dobry clovek, len sa straca vo svojom svete a praci a vie si velmi dobre ustrazit svoj komfort. Viem, ze som spravila chybu, tym ze som mu dala vsetko. Myslela som, ze o tom je vztah, kde jeden nemoze druhy podrzi a podpori. A ostala som zle prekvapena, ze v najtazsom obdobi mojho zivota to moj manzel tak nevidel. Ano teraz vidim, ze musim zmenit veci u nas doma. Ved tu situaciu riesim a snazim sa pochopit, naozaj toto staci na to aby som nechala muza?

ty sa hlavne pozri do seba, čo sama sebe ako žena a človek dávaš. v skutočnosti je to realita, že nikto ta ani štastnou neurobí, iba ty sama seba. s tým príchadza aj nejaká ta sebaúcta a eliminácia submisívnosti.

ja som sa musela sama pozbierat z absolutneho dna, keby sa spolieham na niekoho iného, už som v blázninci a to mi ver. nečakaj od neho, že za Teba toto všetko spraví. ked si usporiadaš základnu otázku, kto si a čo vlastne od tohto života chceš, potom rieš to, čo ti manžel dáva a nedáva.

Bert to ako fázu. Snaz sa veci zmeniť nie odchodom a plakanim, trošku začni žiť svoj život pri manželovi a uvidíš. Neznič si, čo máte, túžbou po tom, čo nemáš. Snaž sa nájsť to, čo nemáš. Nie utekom.

Ja ti neviem povedat, ci je to len faza, lebo v podobne sme aj my s muzom. Tiez sme spolu cez desat rokov, tiez som pre jeho viziu obetovala tu svoju. A to ma obcas serie. Co som sa tym vsetkym naucila je, ze sa neobetuj. Daju sa robit kompromisy vo vsetkom, a kde sa nezhodneme, idem uz podla seba. Tiez mam totiz manzela, ktory nie je zvyknuty prisposobit si program nam ako rodine. Ktory nemusel rodicovstvom nic obetovat. Ktory ma mozno trochu inak postavene hodnoty ako ja.
My sme teraz vo faze, ze ja si so synom vymyslam program, cestujeme, chodime po vyletoch, zahradkarcime doma, kupila som kempingovu vybavu… manzela vzdy oboznamim s nasim programom, ale vacsinou nejde s nami. Nerobim mu doma hostinsku, zabavame sa so synom radsej. Dalsie dieta bude, az ked sa vyrovnam s tym, ze takyto zivot ma bude cakat aj s dvoma detmi.
Pritom vsak som sama nezavisla, a kym sme dieta nemali, netrapilo ma to. A vo vsetkom mi ako partner vyhovoval. Preto rozvod nezvazujem, mame rovnaky zmysel pre humor, obdivujem jeho pracovnu moralku a ako otec, milenec a obcasny😄partner je super, len proste som si rodinny zivot predstavovala inak

Mne nepríde normálne, že tvoj manzel vidí ako plačeš kvôli veci na ktorej ti záleží a on ťa do toho ešte hecuje a deptá aká si nepodstatná aj tvoje potreby. Som zvedavá, či by toto povedal svojej matke alebo sestre, keby tak pred ním plakali. Mne to príde akoby ťa po malých kvapkách postupne deptal, robil z teba menejcennú, že na tebe nezáleží, ani na tvojich pocitoch, za to na jeho až prilíš. Začni si robiť podľa seba ako to ty cítiš a kašli na jeho reakcie, tiež mu povedz, vidíš, len sa hnevaj, so mnou to nič nerobí. A keď sa ohradí, tak mu pripomen, ze to iste hovorí aj on tebe. Nemala by si mu prikladať takú váhu. A ten postoj jeho matky a sestry ku tebe a k vlastnému vnúčaťu je hnus. Jeho sestra je stará dievka, ktorá si na tebe rieši svoje komplexy? Ponižuje ťa jeho rodina, kľudne si mohla svokru poslst späť na Slovensko, že sa zaobídes aj sama a bez jej hlúpych rečí. Mám pocit, že jeho matka a sestra si z neho urobili akési božstvo a on tomu o sebe verí.

Autorka, inak tu sú laičky, oni nevedia, čo v preklade znamená PTSD, musíš im napísať, ze máš komplexnú postraumaticku poruchu. Potom ti tu všetky píšu, ze si submisivna, ale neuvedomujú si dôvod, ze si mala asi zle detstvo, keď máš traumaticku poruchu a zas si sa len zavesila na egoistického manžela, ktorý v tvojom deptaní aj s rodinkou “úzastnych” pokracuje.

Svoj nazor som ti napisala, podla mna to nie je na rozvod.

Pre rodinu toho robíš veľmi veľa, ale čo robíš pre seba? Sprav radosť aj sebe, vyhrať si čas len pre seba....písala si že otec je dobrý a so synom pomôže. Také dve-tri hodinky kedy budeš robiť len to čo chceš ty ti určite spravia dobre.

Chovanie jeho rodiny je hnus to bez debaty, ale nad takými ľuďmi sa neoplatí ani len zamýšľať....nuž povedala by som raz manželovi čo si o tom celom myslím (a prečo to tak cítim). Spýtala by som sa ako to vidí on a ako by sa cítil keby je v mojej koži? A poprosila ho nech si najbližšie so svojou rodinou robí poriadky, ak by to nespravil on spravila by som to ja.

Manžel sa nespráva najcitlivejšie (napríklad tá hádka keď ste zle vystúpili) a však aj on je len človek.....zase ak 4 roky u vás vznikajú hádky pre takéto nepodstatné veci a ty reaguješ takto tak aj on toho môže mať už dosť.
Občas skús veci nevidieť až tak čierno, radšej sa zasmiať ako hádať....ono jasne človeka veľa vecí zamrzí a nahnevá, ale za mňa je hádka iba klinec do rakvy nie riešenie situácie.

Skús sa sním viac rozprávať o tom čo by si ty chcela, určite v niakych veciach nájdete kompromis. Manželskú poradňu by skúsiť nechcel?

Ty si nastavila niaky štandard čo si ochotná robiť pre neho, pre dieťa, pre domácnosť.....tak teraz je čas aby si zapojila aj jeho.

Píšeš že ho ľúbiš, chceš sním ďalšie dieťa tak to na rozvod určite neni. Len si potrebuje nájsť zase k sebe cestu a usporiadať si rodinný život tak aby ste boli obaja spokojný.

Autorka, ja ti odpoviem, kvoli comu mas mat muza, ked si vies zabezpecit vsetko sama...
Ste mladi a zdravi, zabezpeceni, sikovni, uspesni... obaja.
Na vyrozpravanie mas psychologicku alebo kamosku, na vencenie utulok, na pizzu mozes ist sama, o syna sa vies postarat tiez sama... Mas byt, mozes mat dom...

Vies preco sa vravi: v dobrom aj zlom, v chorobe a zdravi, v bohatstve a chudobe?
Pretoze zostat spolu v chorobe, v zlom a v chudobe je tazke. Ale v dobrom, v zdravi a v bohatstve este tazsie.
Ak by si si len zlomila nohu, videla by si, co teraz nevidis. Muz by sa o teba postaral. Nasiel by ta, lebo mate spolocny domov, odniesol by ta na pohotovost, dvihal by ta, nosil na zachod a rozosmieval ta, polutoval. Postaral by sa o syna. Platil by ucty, ak by si bola dlhsie PN.

Mas nejaky psychicky problem, nie nevhodneho muza.

Este k tomu vyletu... ako by si sa citila, keby to bolo opacne? Ze ty by si bola presvedcena, ze autobus stoji dalej, kvoli tebe by ste zmeskali koncert. Keby on na teba zacal nezmyselne kricat a teba by sa to tak dotklo, ze by si resgovala rovnako hlupo a povedala mu, ze ho nemienis vnimat? Co by si si myslela o svojom muzovi, keby kvoli tomu zacal revat, tak ze by nevedel dychat? Pred vasim dietatom? Preco myslis, ze ty mas na take sceny pravo?

@oliolijanka Neviem, kde som napisala, ze som spravila scenu. Nekricala som. Nahnevala som sa. Nahnevala som sa kvoli hluposti, ale naozaj som na neho v autobuse a pred malym nezacala kricat. Odkial mate informaciu, ze som zacala revat pred malym. Oddelila som sa, odisla som bokom do zahrad, kde som bola sama a tam som si poplakala. Tiez zo mna netreba robit neovladatelne monstrum, ktore ma problem s akolkolvek emociou. Myslim, ze moja reakcia a bolest ktoru som citila, bola opdstatnena na zaklade toho co sprsvil a povedal. Neboli ste tam. Neviete. A to kde som pisala, ze naco mam muza, ked mozem vsetko robit sama, to bola moja reakcia na niektore komentare, kde mi hovorili, ze muza na moje sny nepotrebujem a mam si to sama riesit. Suhlasim, na to mam muza, aby sa o mna staral a rozosmieval, ked si zlomim nohu a ked mam tie psichycke problemy ako vravite, tak to tak neplati, to ma nema rozosmiat a starat sa o mna? Ved aj to je choroba.

Može ti tu písať x ludí svoje názory a svoje skúsenosti, tvoja situácia je aj tak jedinečná tak ako životné situácie každého z nás. Bohužial iná cesta než urobiť vlastné rozhodnutie neexistuje. Iba ty vieš ako sa cítiš, iba ty vieš ako sa správa tvoj muž, iba ty vieš či chceš žiť rovnako aj naďalej. Čo by v tvojom prípade robil ktokolvek iný je v konečnom dosledku irelevantné, lebo nikto iný nie je rovnaký ako ty.

Ja to tu radsej zastavim, lebo sa dozvedam veci o sebe, ze sa cudujem. Dakujem tym, ktore mi chceli poradit a naozaj ma niekam stuchli a verim, ze spravnym smerom. A aj tym, ktore si potrebovali kopnut do bolavej duse. Neviem, aku sa tu zo mna vyklula uplne psichycky chora osoba. Mam diagnostikvoany postraumaticku stresovu chorobu. Bohuzial. Nemozem za to, bola som obet, male dieta a nie agresor. Manzel to vie jediny clovek na svete. Jediny ktoremu som to povedala a tiez ked sa pochytime mi to rad a tu osobu streli pred oci. Kto nezazil nepochopi tu bolest a ranu. Ako niekto pisal, nie je to tu forum psychologov. Takze objasnim, ze ako clovek s TPSD z detstva (co musi byt ozaj nieco zle velke a dlhotrvajuce navyse spracovavane detskym mozgom, ktroy sa uci a reaguje prvykrat na mnohe veci) mam obrovsku empatiu k ludom, uctu k bezstarostnemu detstvu a vazim si dobre vztahy, som za to, aby sa veci riesili a nie sa hadalo a vznikala zbytocna bolest, syna chranim vsetkym co mam, aby nezazival to co ja ako dieta. Mam sebakontrolu silnu. Takze mi tu nemusite pisat, ze urcite robim muzovi hystericke sceny, revem ako hus pred malym a kricim na muza. To ze chodim psychologovi, viem, aka je mienka na toto, tak sa necudujem, ze tu pisete ako pisete. Mam chorobu a liecim ju s doktrom. Pomaha mi chapat, preco reagujem ako reagujem, preco vnimam veci ako vnimam, uci ma zamyslat sa nad tym co robim… depresie mi zacali nie tak davno. Nie je to, ze chudak chlap si blazna zobral. Nastali po dlhych rokoch spolu a mozno ich mam ozaj z neho, ktovie, ale to budem riesit so psychologom… dnes som sa nahlasila na hodiny jogy, zajednala jazykovy kurz, po ktorom dlho tuzim, zahrala si futbal s malym a tesila sa, ze bol v praci dobry den, zislala som skvely kontakt a necakala od muza nic. Neviem, co s nami bude, ale urcite napisem, ako sme dopadli.

Raz som čítala dobrú štúdiu, kde bolo napísané, že za 90% nášho životného šťastia a psychickej pohody zavisí od vyberu životného partnera. Môže byť žena aj v tip-top psychickej pohode, jadrová fyzička, ale nájde si citivého mrzáka a za pár rokov z nej urobí psychickú trosku. A zase naopak, aj žena s PTSD môže mat super chlapa, ktorý ju bude povzbudzovať, podporovať a nájde stratenú sebadôveru a sebavedomie. Keby sme boli takí všetci super samostatní, tak netvoríme páry a nehľadáme si partnerov, ale všetci na celej zemeguli žijeme sami a keby každý dokázal byt taký samostatný, tak nežijú aj roky alebo desiatky rokov ľudia s manipulátormi, psychopatmi a v nefunkčných vzťahoch, ale odídu zo sekundy na sekundu.
Autorka, v jedom filme bola raz veľmi múdra veta - nikdy sa neospravedlnuj za svoje pocity. Ty nie si povinná tu niekomu vysvetlovat a ospravedlňovať, čo cítiš, z niecoho to musí premeniť. A keď nemáš v manželovi oporu, keď ťa nechutne ponižuje jeho rodina a ešte pred ním, robia z teba nejakú STOPku aj z vášho spoločného dieťaťa, pritom ty si obetovala úplne všetko, od kamarátok, dobrej prace tu na SK a nedostavas žiadnej vďaky, začala by som jeho chovanie zrkadliť a správať sa k nemu presne tak ako sa chová on k tebe. To, ze ta stiahol do zahraničia od všetkých preč a počúvaš tam dehonestujúce reči od svokry a švagrinej, to dúfam, že tam nežijú niekde pri vás. Aby to zahraničie nebolo - Izoluj a panuj.