Hypersenzitívna kámoška
Asi to bude od veci, ale mám niečo, čo ma naštvalo.
Máme rodinnú kamošku z okruhu našich priateľov, ktorá je taká citlivá stvora. keď počuje nejakú vážnu správu o niekom z jej okolia, hneď je preto smutná. buď na nej vidno, že ju berie do plaču, alebo je rovno uplakaná. takže okrem toho, že sa pomáha dotyčnému, čo má problém, ešte sa utešuje navyše aj ona. niekedy je smutná ešte aj nejakú dobu po tom, čo už sa problém vyriešil. ale ona to ešte prežíva. v podstate niečo takéto neriešim. viem, že našich známych a priateľov to delí na dva tábory. tých, čo si ju vážia, aké ma veľmi citlivé dobré srdce a tých, čo si ťukajú na čelo, že to síce myslí dobre, ale zbytočne preháňa a dramatizuje. ja som konkrétne z tých, ktorým príde takéto chovanie zbytočné, ale beriem, že ona to prežíva inak.
problém mi vznikol však nedávno. mm zažil trošku vážnejšiu situáciu na ceste, ktorú ale zvládol, skončila dobre a bez prerušenia pokračoval v ceste. dozvedela sa to však práve táto naša kamoška a mm mi zvestoval, že mu spoloční kamoši hovorili, aby jej takéto správy zbytočne neoznamoval ani zo žartu, lebo preplakala celé popoludnie až do večera kvôli nemu a tomu, že sa mu mohlo niečo hrozné stať. že sa o neho veľmi bála, čo všetko sa vlastne mohlo stať, keby to nebolo bývalo skončilo dobre. nahnevalo ma však, že mi to zvestoval v porovnaní so mnou, že ja som tú správu prijala s pokojom (keďže sa nič nestalo, nerobila som rozruch, len som povedala, že som rada, že je ok a dobre to skončilo a aby si dával pozor) a ona narozdiel odomňa sa pre neho skoro celý deň trápi. proste, že vidí, že mne je ukradnutý a ona ho má radšej (povedal to priamo takto.)
a to ma teda vytočilo.
neviem, čo mu mám na toto vlastne povedať, ani či to mám riešiť. príde mi to dosť nefér od neho. som dosť naštvaná a popravde aj urazená.
Fúha, tak to neviem, čo by som robila....ako, nepadne to dobre, počuť niečo také, že "ona sa o mňa bála, a Ty nie"...ale kamošku nerieš, Ty si sa proste tiež oňho bála, len si nerobila takú paniku a hotovo...ona sa predpokladám nemá o koho starať, tak sa stará o Vás🙂))Alebo do Vás🙂))Môj mi tiež raz cez túto zimu povedal, že skoro to napálil so srny na ceste a v poslednej chvíli sa vyhol, že mu nebolo všetko jedno, a tiež som mu povedala, že som rada, že sa mu nič nestalo a nech si dáva pozor.....ako, načo mám vyplakávať, keď sa mu nič nestalo..
@ziwa1 Povedala by som mu, že ona "má radšej" všetkých a pre všetkých plače rovnako, ľudia sú rôzni....sú takí, ktorí si vždy nájdu dôvod vypiť si a ona si vždy nájde dôvod trápiť sa a plakať, asi nemá dosť svojich vlastných starostí keď kňučí pre kde koho. A keďže to robí verejne tak je to hlavne o potrebe upútať pozornosť.
myslím, že tá tvoja kámoška potrebuje liečenie...treba jej oznámiť, že každý raz zomrie a možno už bude plakať dokonca svojho života 😀 😀
Ak súcit presahuje únosnú hranicu, tak poznám vo svojom okolí iba dve skupiny ľudí, ktorí všetko takto prežívajú. Prvá je skupina ľudí, ktorí nemajú vlastný život a preto musia naplno prežívať životy iných. Príliž sa naviažu na ľudí okolo. Druhá skupina je to, čomu sa škaredo hovorí "attention whore". Teda čokoľvek sa deje v ich okolí, pozornosť musia nutne otočiť na seba. A čím iným by to lepšie dokázali ako slzavým údolím. Vtedy sa ľudia nevenujú priamo postihnutým, ale týmto citlivkám a verte či nie, ony si ten smútok skutočne svojím zvráteným spôsobom užívajú. Jedna aj druhá skupina by mala navštíviť odborníka. Je niečo iné byť empatickým, ale niekedy musia zafungovať naše mentálne bloky. Zdravý organizmus sa tak chráni pred prílišným vypätím, ktoré mu škodí. Vlastne ide o istú formu sebapoškodzovania.
skus mu vysvetliť, že ty si sa tiež bala, a ved on vie tiež že je kamoška taka uplakana a to prežíva nie? Tak nechapem čo to mm takto rieši, ked všetci viete aka je... hmm
@ziwa1 mne ta tvoja kamoska pripada ako z rozpravky nizsie a ver ze takych ludi je dost ...trochu zo srandy, trochu na zamyslenie a trochu na poucenie ... vela krat to je takto ako v tejto rozpravke 😝 😀 😀
Múdry Maťko a blázni
Pošiel Maťko na vohľady; pekne ho uvítali, ešte aj ten prach z miesta poutierali, kde si mal sadnúť. Keď si už takto na posedkách i pobesedovali s ním domáci, povie tu otec domový:
„Mati, zabehniže ty do tej komory; veď vieš po čo!“
A mati len na to čakala; odbehla hneď do komory, trocha toho občerstvenia doniesť. Ale mali sa jej načakať; tam tá kdesi zavrzla! Otec povie:
„Iďže ty, dievka moja, kde tá naša mater toľké časy mešká.“
Dievka odbehla; ale neprichádzala ani tá.
„Ej, kýho paromaže tie tam toľko kutia? No čakajte! Veď vás ja dovediem!“ Rozpepril[220] sa otec a vybehol za nimi.
Milý vohľač Maťko ak vyčkáva, tak vyčkáva; ale nemôže vyčkať nikoho. Takto už aj zívlo sa mu niekoľko ráz, aj ponaprával zhasínajúci oheň na kozube, aj všelijak inak preberal si driemoty, a tých len nebolo a nebolo.
„A už,“ rečie, „či svedčí sa, či nie, len idem pozrieť, čo tí toľko robia v tej komore; vari tam primrzli, a či by ich bol dakto klincami popribíjal.“
Ide — a tam v komore už temer celá svieca dohára, čo mať sebou vzala, a tí traja tam! Ak nariekajú, tak nariekajú, že to ozývalo sa až do tretích susedov.
„Nuž, čože vy tu nariekate?“ volá, prosí Maťko preboha; ale z tých nemôž vyvábiť ani slova; len všetci traja ak nariekajú, tak nariekajú.
Naveľa, naveľa spustí mater ešte na hrubšie struny a začne mu vykladať:
„Nuž vidíš, Maťko môj drahý, tadiaľto je rebrík z komory na poval a tu, hľa, sekera na ňom zavesená. Keď už len tak zoberiete sa s touto mojou Dorkou a budete mať už potom aj dieťa, ak to dostane sa voliak sem do komory pod tú sekeru, potrasie rebrík a tá sekera odpadne nebožiatku na hlavu a zabije ho, to bude zármutok! Nuž hľa, preto my tu teraz nariekame. Ach, nebožiatko, chúďatko s rozvalenou hlavou!“ bedákala mati ďalej a s ňou dievka aj otec.
Maťkovi bolo všelijako, aj do smiechu, aj nie. Ledva ich utíšil. Napokon ale povedal:
„Ak ja nájdem na svete ešte piatich takýchto bláznov, ako ste vy, potom si vezmem vašu dievku. Majte sa zbohom!“
S tým pobral sa v šíry svet.
.. ma to pokracovanie, kludne to mozes manzelovi precitat... 😝
@ziwa1 no asi by som mu rovno od pluc povedala ze sa sice o neho bojis ale nepotrebujes to vyplakavat pred znamymi a ked sa mu nepaci nech ide za plačkou a spolu mozu nariekat co by bolo keby...
Mladej by som povedala nech sa zrovna a nech sa stara o svojho muza a nie o môjho. KKso neznasam taketo osoby .