Idem sa zblázniť od smútku a samoty
Neviem sa zmieriť so situáciou, že sme zostali na tomto svete sami s mužom a dvoma deťmi. Mala by som byť vďačná, že mám zdravé deti a dobrého muža, ale tá bolesť v srdci...s tou sa nedá zmieriť. Prišli sme o rodičov, ktorí boli v mladom veku a so všetkým sa pasujeme sami.
Srdce mi trhá, že naše deti nemajú kam ísť na prázdniny, nikto ich nezoberie len tak na zmrzlinu...cítim sa hrozne zlomená, že nemáme nikoho, kto by nás mal rád a naše deti. Poslednú dobu to na mňa dolieha o to viac, že ma opustila ešte aj sestra, ktorú som mala ako naj kamošky a bola pre mňa všetkým (opustila v zmysle, prestala sa s nami baviť a ešte nás obrala o nemalé peniaze).
Prosim Vás je tu niekto v podobnej situácii? Veľmi by mi pomohlo popísať si s niekým, kto sa cíti totálne opusteny, osamelý a neznamenajúci nič na tomto svete...
Tieto anonymi by mali obmedzit. Lebo niektore zenske si myslia že ked zalozia xy tem s rovnakou problematikou tak ostatne su prastene a nevidia to. Autorka, ty bez k psychologovi lebo už prilis dlho to riesis. Každý má inu cestu, nie si sáma máš muza, máš deti. Niekto v mládom veku ochorie, zomrie, nechá tu deti, niekomu zhori dom,...proste nauč sa žít ti a teraz a tesit sa z toho co máš.
Je normálne,že smútis,že máš pocity ake máš. U nas ten smútok a spomienky ožívajú tiež v ťažších obdobiach,či cez Vianoce,či....ja som tiež zažila pôd bne sklamanie. Dostávala som sa z neho pár rokov. Nevedela som pochopiť,že najbližšia rodina a ...
No postupne to prešlo,spracovala som to...a ono sa aj ten vzťah utriasol do istej miery. problém so sestrou nerieš citlivejšie,lebo už rodičia nie sú.
Bez rodičov je to už v živote iné. To sa nedá vysvetliť niekomu,kto ich má. A bude tvrdiť,že aj tak je samostatný,aj tak ich nepotrebuje,aj tak...lenže nemať ich,nemať oporný múr,to je iné ako byť na nich nezávislý,no vedieť,že keby niečo...sú.
A tiež by som to neporovnavala s tými,čo majú zlých rodičov. Síce je to už bližšie tomu rodičov stratiť,ale stratiť dobrých rodičov je smutnejšie,že sme to pekne zažili.
Ale nech je to akýkoľvek prípad=bez rodičov človek inak myslí,inak cíti a istým spôsobom stráca takú ľahkosť v živote. Nedá sa to vysvetliť,kto pozná,vie.
@pink_lady vieš,niekedy neboli psychológovia ľudia mali viac času a najmä chuti si vypočut problémy iných. Niekedy človek ten moment smútku potrebuje iba dostať von a počuť,že v Tom nie je sám a že to bude dobré.
Teraz čas nie je na nič,kamaráti sa odstrihavaju od negatívnych a toxických ľudí,lebo?,lebo je nekomfirtne,nemoderné a trendy poslať za psychológom. Lebo kto nie je pozitívny,je chorý človek.
Nie,doba je chorá. A tou chorou ju urobili ľudia.
Smútok,tak ako radosť patrí k životu. K životu patrí tešiť sa s inými,aj sa pochváliť s niečím iným,no aj mať čas potešiť iného,či vypočuť si iného.
Už aj na fóre poslať človeka,kto.nepoznane za jeden status k psychológovi je divné. Nikto ťa nenútil čítať autorku,ani je lj odpisovať. Buďme trošku empatickí. Aj my to raz budeme potrebovať.
Každého problém,je problémom.
@milanpetras ďakujem za povzbudenie, super, že si to zvládol! Snáď nájdem aj ja silu a dostanem sa z toho 🙏
@autorka napíšem to možno čudne,ale tiež pochopia ti,čo to zažili: začneme zažívať viac pochopenia nášho stavu,reakcií,či spôsobu myslenia vtedy,keď začnú našim kamarátom zomierať rodičia. Je to kruto napísané,ale je to realita. Veľa kamošov sa vráti....
Druhá vec,je iné,keď človek stratí rodiča v detstve,v mladosti,či pred dôchodkom. Veľmi veľký rozdiel.
Ale....jednoducho,musí sa žiť ďalej a vážiť si každý moment,lebo vždy to môže byť horšie.
@terezka1947 tato osoba tu zakládá už xtu temu takže preto to pisem. A kedze sama píše že je sialene smutna, tak ano to patri do ruk psychologa kedze zrejme nejde o bezny smutok ale Moze ist o (zacinajucu) depresiu. Psycholog nie je hanba, poskytne nestranný pohlad a je na to skoleny, co toť mara zuza či Anča pod vplyvom predmenstruacnych či těhotenskych hormonov byt nemusí.
@pink_lady nikdy nevieš,kto sa za anonymnom skrýva.
A psychológ nie je hanba,to je fakt.
Ale hanba je sfuknut niekoho,koho ani nepoznáme,dokonca ani nie je nijak obťažovaný prítomnosťou stazujucej sa osoby,môže na fóre rolovať a tak ju necitat.
@terezka1947 to píšeš o sebe že ? 😁Že ma tu sfukujes a nepoznas🤣 Mimochodom , mám v p..., maj sa..
A mila anonymka...povedzme že sú to pribehy obsahom len podobné. Naozaj vyhladaj odbornu pomoc, nie je to hanba, dostaneš odborný, nestranny pohlad, tipy ako pracovat s emociami. Nepremrhaj čas tu na zemi, sme tu příliš kratko
povazovat rodicov za oporny mur ale je zavislost.. psychicka zavislost.. rodicia nie su a ani nemaju byt dospelemu dietatu 'opornym murom' v comkolvek.. ano, je fajn mat spolu pekny vztah, kde mozte zdielat aj to pekne, aj obcas smutne, ale je rozdiel zdielat a rozdiel opierat sa o niekoho ako o mur a cerpat z neho energiu - to nie je ok.. dospely, zrely, uvedomely clovek by si mal byt vedomy, ze zivotnu silu ma v sebe, ze mu ju zabezpecuje sam zivot - niekto to vola boh, niekto zdroj, niekto inak - a kedykolvek potrebuje pomoc, tak pomoc pride a ma moznost prist odkialkolvek, nie su k tomu potrebni rodicia.. to by si si mala uvedomit, ze je o teba postarane a nepotrebujes ziadny oporny mur.. ze nic neodislo s rodicmi a nie si teda sama ani opustena.. ano, je normalne byt smutny, ked odide niekto, koho mam rad a chyba mi.. ale nie je normalne byt 'sialene smutny', citit sa zbytocny a mat strach, ze som bez opory.. tam proste jasne vidis, ze tvoj vztah k rodicom nebol uplne ok.. a podla mna by ti teda pomohlo si toto uvedomit a zamerat sa na ten svoj vnutorny zdroj sily, v ktorom ked sa najdes, tak odidu aj vsetky blbe pocity a bude moct odist aj prehnany smutok za rodicmi, alebo za vztahmi, ktore aj tak neboli dobre (myslim ten so sestrou)
@terezka1947 Presne toto isté si aj ja myslím, tiež som kdesi čítala, že najlepší psychológ je dobrý priateľ. Jasné, že sú aj stavy, ktoré musí riešiť špecialista, ale nie s každou depkou treba utekať k psychológovi. Ale dnes už ľudia nechcú počúvať zlé veci, dokonca už asi tie dobré, ani keď povieš, že si šťastný, máš dobrého manžela a dobre zarábaš už nechcú počúvať.
Mňa tiež takto raz odbyla bývalá kamarátka, stačilo vypočuť ma, ako som to robila ja pre ňu, keď mala zlé obdobie, ale ona mi radšej povedala: Vieš čo, zájdi si za psychlogom.
A odvtedy sa jej už nedokážem zveriť, lebo vidím, že ju to obťažuje. Oveľa viac ma bolela jej veta: "Zájdi si za psychlogom" namiesto toho aby ma povzbudila v ťažkej chvíli, ako to čo sa mi stalo.
Ale naozaj nikto nevie, ako to autorka má. Možno len cíti to sklamanie, že už ani v sestre nemá oporu, ako mala. A veru povedzme si delenie majetku neraz rozvrátilo aj tie najlepšie rodinné zväzky.
Ľudia potrebujú psychológov, pretože už nikoho nezaujíma ich život. Jasné, že nehovorím o ťažkých stavoch, ktoré sa nedajú inak riešiť.
Tak teraz namiesto kamarátky, sa budem zverovať psychologičke za 40-50€ za sedenie. A tá ma nedomietne.
@anetka34 áno, máš úplnú pravdu. Ja som normálne zmätená keď tu niekedy čítam ako sa obrátila niekomu kamoška chrbtom...a tam rady, že : "Nečakaj, že každý je ochotný urobiť pre Teba to, čo si ty ochotný urobiť pre neho. Že zato, že si ty bola ochotná pomôcť, není to tak automaticky aj z druhej strany. Že nemáš mať očakávania, aby si nebol sklamaný"
Načo sú potom ti "priatelia" a "rodina"???? Ja som vždy verila, že dobro sa dobrom oplaca, ze sa vieš spoľahnúť na druhých aj v ťažkých časoch a bohužiaľ som sa veľmi sklamala a uškodila sama sebe. Niekedy stačí povzbudenie presne ako píšeš, pár slov, že všetko sa dá zvládnuť...no vidím, že to sa už asi nenosí.
@beataxxx ďakujem, pozriem to 🤗
ano, priatelia su na to, aby si pomahali, ale ide o to, ze si mas vybrat takych priatelov, od ktorych je ta pomoc dobrovolna.. a nie je to vlastne ani pomoc, ale skor spolupraca.. ze on pre teba urobi nieco, co ti sice pomoze, ale on to urobi rad a tiez ma z toho 'zisk' a nie ze sa musi kvoli tomu obetovat.. ked mas takychto priatelov a zijes medzi takymito ludmi, tak tam funguje ta vzajomna spolupraca a je to super.. ale ani tam neocakavas pomoc od niekoho automaticky, len z titulu, ze je to predsa priatel, tak ti pomoct musi, lebo ved ste spolu v dobrom aj v zlom.. to uz je prave ta zavislost.. ved si to vezmi, ako mozes od niekoho, koho mas rada a povazujes ho za priatela, ziadat nieco, co vies, ze jemu neprospeje a ze keby to urobil, tak musi v niecom ist sam proti sebe a teba dat na prve miesto pred seba? ved to tiez vobec nie je priatelske.. ano, problem je v tych ocakavaniach, ze ked je niekto moja rodina ci priatel, tak sa bude chovat, ako to mne vyhovuje, lebo ved predsa ma ma rad.. ale clovek by si mal uvedomit, ze kazdy ma mat v prvom rade rad sam seba a druhym preukazovat sluzbu, len ked sa to s tymto nebije.. jedine tak potom mozu byt vsetci spokojni
tvoja sestra sa na to tiez moze pozerat tak, ze co si to za rodinu, ked si jej nechcela pomoct, ale su ti prednejsie peniaze na dovolenky a kludne by si ju nechala byvat v neprerobenom dvojizbaku.. a co si to za sestru.. tiez by sa mohla odvolavat presne na to, co aj pises, ze ved ste rodina, tak si mate pomahat a preco si na nej chcela zarobit, ako by bola cudzia.. teraz netvrdim, ze je to pravda, ale to je presne to, o com pisem, ze su tam tie ocakavania, ze niekto sa bude chovat tak, aby ja som z toho mal prospech, aj ked on na tom trati..
urobila si chybu, ze si dala na manzela a predali ste jej ten byt pod cenu, ked si to tak nechcela a necitila.. teraz mas moznost bud to tak sestre prezentovat a chciet od nej este doplatok - co ona samozrejme akceptovat nemusi, ked raz ste suhlasili s nizsou cenou, ale aspon bude medzi vami jasno, co kto citi a nemusite sa hrat na dobre vztahy..
alebo by som ti skor radila nechat to uz tak, nezozierat sa nad tym, ze si prisla o peniaze, zobrat to, ze predsa si aspon sestre pomohla a uz to neriesit.. nepestovat v sebe hnev a nenavist, ze vas okradla, ale pozriet sa na to z tej stranky, ako som pisala, ze ona to brala ako tvoju sluzbu rodine a ze je to predsa samozrejme, nie, ze vas chcela okradnut.. sice to tiez chape blbo, co je priatelska a rodinna pomoc, ale tak co uz.. mozes jej to skusit vysvetlit, mozno to pochopi 😀
a ty sa spolahni na to, ze tych dvadsattisic, co si si mohla uzivat s rodinou, budes mat aj tak.. bude sa vam darit, zarobite a budete si uzivat aj bez toho, aby si to musela tahat zo sestry a zozierat si za to nervy.. mne by to teda asi za to nestalo a zvolila by som si radsej tuto druhu moznost
No tak v tomto sa tvoj muž podľa mňa mýli. čo je akože na nej dobré, kašle na vás a ešte vás teda aj okradla. Isto by som sa nasilu nesnažila o to s ňou nejaký ten vzťah znova navrátiť. Kamarátov si nájdete nových to nič, je to proste len obdobie, ktoré dúfam rýchlo skončí No nesmieš sa tým nechať zlomiť

Este budem trapna lebo pol života nežijem na SVK a idem davat jazykove okienko. Odidenci a utecenci nie je to iste. Odidenci su ti co odisli lebo chceli. Utecenci su ti co museli utiect. Ti 1 su immigrants v AJ a ti druhi su refugees. ( nepozeram slovensku tv ak teraz pouzivaju na ukrajincov odidenci … tak to pouzivaju zle)