Je chyba vo mne?
Ahojte ,
Viem ,že je nás tu takých veľa a že sa mnohé asi budete chytať za hlavu ,že kde na tých chlapov chodíme ,ale potrebujem sa vyrozprávať a nemám veľmi komu ...alebo , nechcem to riešiť so známymi ,lebo mnohí sa tešia z nesatsia iných ...
Asi tri roky bývam s partnerom,s ktorým som neplánovane otehotnela .Viem,mali sme sa chrániť , bábätko ale neľutujem .Obaja ju veľmi ľúbime .Problém je ale niekde inde Obaja máme deti z predošlých vzťahov.O svoje deti sa starám vlastne len ja ,partner im nevenuje žiaden čas ,takmer sa spolu nebavia .Dcéra žije so svojím otcom a knnam.chodieva ,len keď partner nie je doma .Takto nám to vyhovuje ,toto už máme vyriešené.Jedina jeho starostlivosť súvisiaca aj s mojimi deťmi spočíva v Tom ,že párkrát (2,3 krát v mesiaci urobí nejaký nákup - mäso a podobne ,z ktorého ale varím pre všetkých ) Zvyšok nakupujem ja ,každodenné malé nákupy,čerstvé pečivo,výrobky,drogéria a podobne .
to on ta akoze zbije a potom hned nato mate sex, neznosti, a ty sa stars oñho a o jeho deti akoby sa nic nestalo? Toto ta naplña?
@minilla ty si úplne trafila klinec po hlavičke ..presne si to trafila .Áno..človek to robí s radosťou..s radosťou sa stará o tých,ktorých má rád ..a ešte ho to aj teší ..len ozaj žiadne docenenie .Uznávam áno,že je to predovšetkým.moja chyba,leboniedine ,čo sommchcela bolo,aby bol spokojný každý ..ale zabudla.som.sama.na seba
nie, nemáte to s dcérou vyriešené, ani nie ste obidve spokojné, to sa len ty utešuješ, aby si sa nemusela pozrieť do zrkadla a priznať si trpkú pravdu. Bohužiaľ, na to, že si sa vykašlala na antikoncepciu, doplácajú najmä tvoje deti a samozrejme, aj ty. Ak na teba zdvihol ruku, úprimne ti poviem, že pre mňa by to bol absolútny koniec vzťahu, ale ty si v inej situácii. Si zrejme na rodičáku, príjem mizerný a aj keby si pracovala, neviem, či by si dokázala sama finančne zvládnuť seba aj deti, to vieš len ty sama. Tak, či tak by som jeho deťom prestala robiť slúžku, nenavarila by som, keď majú prísť, svoje by som zobrala a išli by sme na výlet, aj keď vlakom, aj keby sme tam jedli rožky so salámou. Len neviem, či by si zase za to neschytala od neho...prečo nemôžeš ísť k rodičom? Aspoň dočasne?
@tenerifka kde sa spomínalo ,že hneď potom máme sex ? Alebo že sa tvárime ,že je všetko v poriadku ? Jasne ,že nie je .Jasne ,že to všetkom ovplyvňuje ako sa veci ďalej vyvíjajú a že aj ja sa pod vplyvom týchto udalostí neustále mením ...
ok, a ty sama mas nejaky plan, predstavu, co chces urobit dalej? Kedze si sem napisala, evidentne si uvedomujes, ze tvoja pozicia nie je spravna a chces to riesit. Chces s nim napriek vsetkemu zostat, alebo si vies predstavit moznost osamostatnit sa?
Lubis ho stale?, aj nepariek tomu, ak vies, ze sa nikdy nezmeni?
@elizabet173 mama ma ešte 13 ročného syna ..býva tiež len v byte ,kde by nemal súkromie nikto m.taktonto nechcem .Radšej pôjdem pracovať ,nájdem si niekoho na stráženie k.malej ,aspoň na pár hodín ,zvyšok vedia pomôcť aj súrodenci .Tak s dcérou sms chodili aj k psychologicke ,myslím,že aj ona nám dosť pomohla ,nastaviť sa tak nejako .Jasne ,že bola nahnevaná ,že sa to tak stalo,ale sama mi povedala ,že to chápe ..že vie ,že som chcela byť šťastná .. niekedy ani nemám pocit,že je dieťa .. aj keď ešte asi nerozumie všetkému ..ale bavíme sa otvorene úplne o všetkom .
Ano zlatko, zabudla si na seba. Ale nie je vsetkym dnom koniec. Necakaj ocenie od druhych, ale ocen a odmen ty samu seba. Tak stupnes aj v ich ociach a ziskas si ich respekt.
@tenerifka myslím,že keby som ho nelubila ,nebola by som tu už ...ale premýšľam aj nad možnosťou osamostatniť sa ..možno skúsiť požiadať mestský byt ..čo najskôr by som sa chcela vrátiť do práce .Pracovala som ale na 12 hodinový úväzok ,čo si uplne pri malej neviem predstaviť .Moja mama stále pracuje ,sama.na Tom zdravotné nie je najlepšie a má.13 ročného syna ,od nej pomoc žiadať nemôžem ..jediná šanca je nejaká baba na stráženie
keby ste si s mamou prenajali väčší byt, kde by ste sa pomestili všetci? Spolužitie s chorobným žiarlivcom, ktorý neváha na teba zdvihnúť ruku a má ťa len na to, aby mal pohodlnejší život je k ničomu, to sama vidíš. Tak či tak to budeš musieť skôr či neskôr riešiť.
Dúfam že žiadny psychológ na svete neodobrí prehadzovanie zodpovednosti za šťastie rodiča na maloleté dieťa.
prvy krok k uspechu v tvojom pripade je zacat mat rada samu seba a vazit si svoj zivot, iny uz mat nebudes, len tento, a taky, ako si ho zariadis. Zacat odznova sa da vzdy
@minilla ďakujem ti za tvoje slová .
@elizabet173 mama má vlastný byt ,v ktorom žije so svojím mužom a synom..Majú aj dom..kde sa "stahuju" už asi 6 rokov a najbližšie dva sa neprestahuju ,lebo brať nechce meniť školu .Dom je môjho nevlastného otca .Takže tafialasi cesta nepovedie .Ak by chceli ,už by bývali v dome a mne prenechali byt.Nutit ich ale nemôžem
mas nejake uspory?, ak nie, zacni si odkladat, aby si mala nieco na zaciatok, nikomu o tom ale nehovor. 12-tky sa daju zvladnut aj s malym dietatom, ved tvoja mama nepracuje cely deñ, aj v praci by ti mozno vysli v ustrety. Ak by si spoznala inu maminu s dietatom, ktora je v pdobnej situacii, ona by postrazila dieta tebe a ty jej, vsetko sa da
@tenerifka mama pracuje na zmeny ,muž jej chodí na 10 daňové turnusy ..tiež má toho dosť .mám problémy a bedrovým kĺbom ..sama nevládze chodiť.Nekozem toho na ňu nabaliť ešte viac .Ona sama by určite privítala pomoc .
Drzim palce 😉🍀
@minilla ďakujem 🥰🙏
To že dcéra s vami nebýva , je váš najmenší problém? Nie, nie je. Ste totálne rozvratena rodina a vzťahy celé zle.
V prvom rade by som nebola s chlapom , ktorý má bije, a duplom pred zrakom deti.
A budovala by som vzťahy s mojimi vlastnými deťmi, a nie s roumaznanymi spratkami, ktoré si nič nevazia.
A odpoveď na otázku... Áno , je chyba v tebe.
Lenže tým akým je sa nestal z ničoho nič, a vtedy ti to zrejme nevadilo keďze nie ste spolu mesiac ci dva. On sa nezmenil, a nemá dôvod sa zrazu meniť. To len ty očakávaš zmenu a tvoje možnosti sú to trpieť ako doteraz, alebo sa osamostatniť. Predpokladám rodiča nás vyšší, požiadať o výživné a hľadať pracu
@sense zamestnaná vlastne som...pracovný pomer mi trvá ...len teda pracovná doba .Práveže sa dosť skludnil ,oproti tomu,čo bolo.Ale aj ja som v mnohých veciach zmenila svoj postoj
Celé zle a vieš to aj sama,tu ti tvojho chlapa nikto neospravedni ani neodobrí to ako debilne fungujete.Ze nemáš kam ísť,je len výhovorka.Tiez som odišla s dvomi,na rodicaku.Musela som ak som chcela aby moje deti boli v poriadku.Ved nemysli iba na ako to zvládneš a nepohodu.Jasne,že to zvládneš.U mňa už prešlo pár rokov a mám už život v pohode a deti sú spokojné,čo je najhlavnejšie a čo bolo cieľom,čo aj tvojim cieľom,nie?Žiaden chlap a jeho "zabezpečenie" nemôžu byť strašiakom,proste odídeš a hotovo a začneš niečo robiť aby ste mali ty s deťmi normálny život.Zaciatok je veľmi ťažký,no a čo,to prejde a za 5r sa iba pozrieš dozadu a povieš si ako super,že si odišla.♥️Držím palce a nerozhoduj sa pridlho
To ako vazne sa staras o cudzie deti a su ti prednejsie ako tvoje vlastne? Ktore mimochodom zije u otca tak to budete obaja paradna dvojka nemate si co vycitat
Chlap ziarlivec, dal ti už raz facku, tvoja dcéra neviem aká stará (asi ešte dieťa?) musela odísť od matky, tvoj syn sa ešte drží ale tiež musí vidieť čo ty nie, jeho deti ani on ti v domácnosti nepomáhajú, spíš na gauči keď máte spálňu (?) prečo tam nespia deti? A kde spí ich otec?
Ja ti neviem ale buď si narob poriadky s chlapom alebo sa rovno od sťahuj, toto dobré nikdy nebude.
Za mna je problem v tebe (myslene v dobrom, vysvetlim).
Chcela by si, aby ta respektovali, uznali, co vsetko pre ne robis, ako sa snazis, aby ti pomohli, ale tym, ze ich nechas sa takto k tebe spravat (nepomozu, narobia neporiadok-riad, vylihuju, myslia na seba pri nakupe) a ty to akceptujes (pretoze im napriek tomu nadalej varis, upratujes, peries a pod.), im ukazujes, ako malo si samu seba vazis. Samozrejme, ze si za zlu. Im tento “nemusim nic robit” system vyhovuje a neradi by ho menili. Preto v tebe vytvaraju pocit viny, len aby si nepolavila a im bolo aj nadalej sveta zit. Bolo by fajn popracovat na hraniciach, zariadit si veci podla seba, nie podla nich, dat seba s dcerkou na prve miesto. Ak partner nevenuje cas tvojim detom, preco sa venujes ty tym jeho? Ved nech sa kazdy teda stara len o svoje deti. Ano, ja chapem, my zeny tu starostlivost o druhych mame v sebe, je nam to prirodzene, dokonca nas to aj tesi, ze sme uzitocne. Vsetko je to fajn, pokial sme my spokojne. Ale zena citi, kedy je len vyuzivana, nedocenena a vtedy zacina byt nespokojna.
Ak chces, aby sa situaciua menila, musis chciet zmenit ty samu seba (dat sa na prve miesto, nastavit si hranice), nie ostatnych. Az potom sa zacnu veci realne menit.