Je mi zle zo svojho života

Idem sa sem vyrozprávať, nakoľko sa nemôžem s nikým pravdivo baviť o veci. Trápi ma toľko vecí, (niektoré sú určite pre vás banalita) ale neviem si dať rady.... :( Som mladá mamička, takmer 3 ročnej babule. Mám ju s ex/terajším priateľom, avšak bývam s ňou sama. S ním bolo ako tak všetko v pohode prvé tri roky a posledné dva roky je to samý rozchod a zase návrat. Neúprosné sľuby z jeho strany, žiadne skutky, neprechovávam k nemu vôbec dôveru a vlastne niekedy sa pristihnem, že mi je aj jedno kde je a som rada, že mám kľud a som doma sama. Viem, že to s ním nemá cenu, lebo mi to povedalo už x y ľudí, dokonca aj psychologička. Pred 3 týždňami som sa fakt že rozhodla, že ho chcem vymazať zo svojho života. Vtedy ako som mu to narovinu povedala sa začala z jeho strany úplne silná snaha sa vrátiť k nám a sľuby, že už tentokrát sa bude snažiť, že on chce svoju rodinu späť, že chce byť s nami a vlastne toto stále dokola, deň čo deň volal, písal, smskoval... Nechcela som byť k nemu hnusná (radšej za dobre ako za zlé), tak som s ním komunikovala slušne a odpovedala som mu na všetko čo chcel vedieť a komunikovala som úplne normálne. Nakoniec som nevedela potlačiť fyzickú náklonnosť a povedala som, že už má poslednú šancu (tých už bolo). Teraz sme spolu zhruba týždeň a jednoducho som rada, že sa snaží, že trávi s nami čas a tak. Ale mne ide niekedy miestami strašne na nervy. Moji rodičia neznášajú jeho a jeho rodičia zase mňa, tak ani jedna strana nevie, že sme zase opäť "spolu". Z toho na mňa vplýva veľký stres lebo sa bojím, že naši ma roztrhnú za to že som mu zas naletela. Inak je to niekedy fajn, berie ma von, sadnúť si na kávu, colu, venuje sa nám....ale ja proste neviem prečo mám stále nervy. Nemám žiadnu istotu, že to chcem s ním ťahať do konca života. Ale zase bez neho som síce kľudná a robím si všetko po svojom, štve ma kde je, čo robí, s kým je. Štve ma, že som neschopná si udržať rodinu pokope, bojím sa to nechať tak lebo sa bojím že si nikoho nenájdem. Tak trošku ma sex nebaví a kto už len by o mňa zakopol. Ešte aj s dieťaťom a s mojími komplexami z mojej osobnosti. Toľko k vzťahu.
Ďalšia vec. Prestala som kojiť malú. Z môjho tela, lepšie povedané z mojich prs je veľké NIČ ale že fakt veľké. Tak strašne ma to štve, trápi, cítim sa znechutená keď sa na seba pozriem. Namiesto svojich 3 mám iba kožky špatné.... Neľutujem, že som kojila malú, dala som jej to najpodstatnejšie, ale že dopadnem takto tak to som nevedela :( Proste sa s tým neviem zmieriť :(
Financie sú dalsia vec. Nemám malý príjem na mesiac ale štve ma totálne, že si nemôžem nič na seba kúpiť alebo len tak vyraziť na nákupy ako kedysi a kúpiť si niečo, lebo vždy čo kúpim je pre malú a vždy radšej kúpim jej ako sebe. Proste už mám dieťa a nič iné nerobím len sa krútim okolo nej, som nervózna, podráždená a neustále len upratujem, varím a chodím do roboty ktorá ma vôbec nebaví a vôbec si v nej neverím a keď príde zakaznik normalne sa potím a bojím čo poseriem.
Zo všetkého som totálne nešťastná. Mamine to tak nechcem hovoriť lebo mi povie že som len negativne naladená a proste ona do všetkého nevidí a priateľ, tomu radšej nehovorím všetko, lebo k nemu nemám takú dôveru už a bojím sa aby to proti mne raz nepouzil. A proste viem, tie sladké reči typu mám dcérku mam sa z nej tešiť už nezaberajú....som v tomto asi sebecká, ale to ako mam takto dlho fungovat? Je mi zo svojho života zle!