Je moja mama naozaj narcistická?
Ahojte, nemám sa komu vyrozprávať tak si idem trocha vyliať srdce a možno mi aj poradíte. Som už dospelá, mám, muža, malé dieťa. Vzťah s mamou sme nikdy nemali ktovieaký dobrý ale narodením syna sa ten vzťah ešte zhoršil. Moja mama bola vždy doma ten generál, často po nás kričala, ani fyzické tresty neboli tabu a celkovo tá výchova bola taká autoritatívna. Otec bol opak. Ona stále vraví, že vďaka nej máme vysoké školy, že sa o nás príkladne starala a bla bla. Boli to často len príkazy, zákazy, porovnávanie, podceňovanie..taká klasická slovenská rodina 90tych rokov.Památám si, že som v učení vždy chcela vynikať aby ma doma chválili a keď som náhodou dostala 4 alebo 5 tak som skrývala žiacku, bála som sa reakcie. Aj teraz v dospelosti sú to také reči, že nato, že cvičím tak nič moc ( na postavu), potom keď som schudla tak som až veľmi chudá, ja kariéru nikdy neurobím v mojej sfére, doma vždy niečo ( okná neumyté, kvety nepoliate, tu bordel, tam dačo). Najhoršie je to ale teraz keď chce chodiť za vnukom, tým, že ona bola autoritatívna matka, ja taká niesom ani nebudem tak vždy je niečo zle. Že malý ešte nechodí, že nerozpráva, že ho nedávsm na nočník ešte, že preboha ešte vždy kojím a pod. Jedlo preňho je príliš horúce, príliš studené, už by mal jesť tamto a hento ale že ona by ho kŕmila sladkosťami je ok. Raz sa rozrevala keď som ju po x krát upozornila, že si to neželám. Nehovoriac o tom ako rozpráva najbližšej rodine, že mám nahovno výchovu a neviem sa postarať ani o jedno lebo sme mali pred časom úraz. Už aj obmedzujem kontakt ale potom chodia správy, čo sa neviem ozvať a keď príde tak malému hlási, že nič o ňom ani nevie lebo mama sa neozve.Ja mám normálne stiahnutý žalúdok keď má prísť na návštevu, že čo zasa bude. Keď jej oponujem, ja som samozrejme zlá lebo čo si dovoĺujem, ona môže urážať. A je toho ešte veľa. Neviem aký postoj k nej zaujať. Keď si blbé poznámky nebudem všímať tak to bude asi stupňovať. Keď sa ozvem tak zo mňa spraví tu zlú a nevďačnú. Asi by to chcelo psychológa.
Rob jej zrkadlo a kazdu neprijemnu poznamku jej vrat. A uvidis, ako dlho ju bude bavit schytavat naspat neprijemne reakcie za tie svoje. Podla mna sa jej nikto nikdy nepostavil, tak si mysli, ze je vsetko ok a dokonca to mysli predsa dobre. Len blbym sposobom.
A ešte by som dodala, že ked jej je jedno čo si myslíš a ako sa cítiš,tak aj tebe to bude jedno čo si myslí a koniec bodka
Máš svoje dieťa a pre dieťa musíš byt ok a nie deptana
obmedziť kontakt, nič iné nepomôže
@vydrariecna1 och takéto matky mame viaceré… 🥴 neviem čo to je za generaciu matiek.
Zbav sa jej nejako…. Ignoruj. Ja moju neriešim už rok.
Ale skús jej vrátiť, keď príde tak jej povedz že “nestihla si sa dnes ucesat?” Dostane rovno infarkt 🤣
Nic ine ako stanovenie hranic ti nepomoze, jasne sa ohradit a ze ak bude pokracovat v komunikacii/spravanim takymto stylom, tak sa s nou nebudes kontaktovat
tu pomoze 100 az 200, alebo aj 300.
Kilometrov.
Si dospela máš svoju rodinu. Nemas už desať rokov a nemusíš poslúchať a riešiť mamu. Ani jej nič vysvetľovať. Si mamou nemôžeš sa správať ako malé dievčatko. Kľudne ju môžeš odstrihnúť a komunikovať len nutne minimum. V dospelosti si mozme našťastie svoj okruh ľudí vybrať a vytvoriť vlastnú rodinu ak ta pôvodná nás psychicky ničí.
Je to tazke lebo je to mama, ale nenechaj si nicit svoju rodinu a svoj dusevny pokoj. Obmedzila by som kontakt a jasbe jej povedala preco, aj ked si myslim ze nepochopi…
Nauc sa, doslova si natrenuj ma mamu prihodne strucne odpovede.
- MNE /NAM to takto vyhovuje.
- Som s tym uplne spokojna.
- Som so svojou postavou/stravou/vychovou uplne spokojna.
- Ty si si vychovala svoje deti, a ja si vychovam tiez svoje.
Alebo odpovedaj otazkou.
- Ja som spúokojna so svojim cvicenim, postavou atd. Ty so svojou nie?
Ked vyryva, co by dieta uz malo robit, jest ...tak povedz.
- Ma este cas
- raz sa to nauci.
alebo na jedlo, ze je horuce, studene podla nej.
- On sa ozve , ked mu to bude vadit.
atd. Hovor vsetko klunym , nevrusenym tonom.
Prestan sa jej bat. ak mas z nej stale uzkost, navstiv psychologa, kvoli sebe.
aby si sa naucila byt voci mame asertivna.
To nie je tak, ako si mnohi myslia, ze len staci niekomu povedat, ze nam jeho spravanie prekaza, a on s tym prestane, alebo mu to pride luto.
NIe-- taki ludia to budu dalej robit, oni si na tom liecia svoje komplexy, buduju svoje ego.
stavim sa, ze tvoja matka nemala ziadnu prevratnu karieru, ci postavenie, alebo super vztahy v rodine. Takze svojim sposobom ti zavidi...ten zaciatok zivota, mladost, male dieta, hocico- a vybija si svoju frustraciu.
Ja mam dlhorocnu skusenost- ak ta niekto dava dole a krituzuje, sam sa citi menejcenny a zavidi.
Ano, mas narcisticku matku. Ja mam taku istu, nastaste ja som sa uz naucila nepripustat si tak. a vzdy jej odvrknem alebo jednym uchom dnu, druhym von. Inak mna bila aj za 2 v ziackej knizke, 5 by som asi neprezila….
@vydrariecna1 boze akoby som o mojej citala. Len sa k nej pridal aj otec aj sestra. Top kombinacia. Isli do mna ako osy. Aj s tym jedlom uplne velku porciu davam velke kusy zadusi sa… S mamou som sa nerozpravala poriadne cca rok a sestra so mnou uplne prerusila kontakty. A otec klasika ani sa neviem ozvat atd. Stale nejaky natlak, kritika, citove vydieranie. Najlepsie co mozes urobit je pozriet sa na deti, uvedomit si ze cas leti budu male iba chvilu a absolutne nestoji za to nechat si to ujst kvoli niekomu kto nevie ako sa chovat. Nebudem ti radit odstrihnut sa lebo viem ake uskalia to prinasa. Tlak rodiny ohovaranie rodinne oslavy svadby pohreby atd. Stanov si co ti vyhovuje co uz nie je prijatelne pre tebe a povedz im to. Nacvic si nejake asertivne formulky typu nam to takto vyhovuje o vychove mojich deti rozhodujem ja alebo nieco v tom zmysle. Uvidis ako zareaguju ked sa ohradis. Ty ich nepotrebujes, si dobra mama a nenechaj si narozpravat ine. Drzim palce
@vydrariecna1 ešte som zabudla že som chodila na Terapiu asi 2 roky veľmi mi to pomohlo.
@vydrariecna1 Autorka, aj ked si uz dospela, ale stale vnutorne nosis v sebe to zranene dieta. Ako si mala s matky a jej reakcii obavy v detstve, to iste mas aj teraz v dospelosti. Ano, tvoja matka je narcisticka, bohuzial. Uvedom si ale, ze dost dlhe roky odmalinka si pri nej trpela vsetky jej nalady, zakazy - prikazy, ponizovanie, zosmiesnovanie atd. a ona sa nestiti ti to robit v dospelosti, ked mas vlastnu rodinu. Moja rada znie, ze by si si svoje vnutorne dieta mala uzdravit, uvolnit to zo seba...a to tak, ze ked ta skatula alias tvoja matka do teba najblizsie nieco rypne, tak jej vsetko zo seba od srdca povedz/kludne aj vykric, kludne spomen aj detstvo, skratka vsetko to nahromadene v tebe nech sa z teba vysype tejto osobe a na zaver jej oznam, ze uz si davno dospela, mas vlastnu rodinu a domacnost a ze uz si nenechas od nej dupat po hlave a pokial sa nezacne spravat ako matka a bude pokracovat ako gestapo, tak prerusis s nou vsetky kontakty! Ver, ze toto ti pomoze, potrebujes to zo seba dostat a tym,ze to povies/vykricis priamo cloveku, ktory ti to od detstva sposobuje, bude pre teba lepsie. Keby si sa aj pred nou rozplakala kym to budes hovorit, vobec sa za slzy nehanbi...Toto ta bude tazit, dokym sa jej takto nepostavis. Bud silna! Velmi ti drzim palce🍀
@vydrariecna1 ukonci kontakt čo najskôr môj muž ma takého otca a obmedzil už aj on stretnutia s ním so mnou sa už nebaví roky
@vydrariecna1 ja som kompletne prerušila kontakt. Najkrajsi život so svojimi deťmi manželom žijem teraz. Toto čo píšeš cez kopirák a ešte viac 🥲. Držím moc palce, že nájdeš silu a odvahu povedať DOSŤ! čaká ťa skutočný pokoj
Ak máš problém s nastavením si jasných hraníc voči nej, čo je pre tvoje psychické zdravie a tvoju rodinu viac ako potrebné, tak áno, navštív psychológa, ktorý ti v tom môže poradiť. Matke nie si nič dlžná, ty si sa na svet nepýtala, priviedla ťa naň ona a bola jej povinnosť sa o teba postarať. Nemaj voči nej výčitky, ani pocit podĺžnosti alebo že sa musíš zavďačiť. Ona už mala svoju príležitosť mať rodinu, vychovávať a všetko okolo toho. Teraz si na ťahu ty. Nečakaj, že to pochopí, nevyčerpávaj sa vysvetľovaním alebo prosením. Jednoducho si doma nastavte hranice, ideálne spolu s mužom, a nech ti pomôže ich dodržiavať. Ste na to dvaja
@vydrariecna1 mám to veľmi podobne s mamou. Obmedzila som s ňou kontakt, už jej nič vážne nehovorím, odpovedám jej jednoslovne, ak chce prísť, tak Zrovná nie sme doma. Ak ide mudrovať, tak jej poviem, že si svoje deti vychovám sama, ona si svoje už vychovala. Stretávame sa veľmi zriedka, máme svoje povinnosti.
@vydrariecna1 je mi to luto. Jedine riesenie je obmedzit kontakt a stanovit pevne hranice. Tvoja mama nevie a nie je ani schopna si uvedomit ako ti ublizuje a skodi. Nikdy si neprizna chybu. Je velmi tazke to spracovat, viem o com hovorim.. A tazke je mat takeho cloveka ako rodica. Radsej jej stretnutia s malym ries tak ze ho k nej na hodinu odvezies a ty si sprav svoj program a vyhybaj sa kontaktu s mamou. Narcistu nikdy nezmenis
@vydrariecna1 Ako moja matka. Jediné, čoho sa bojím, aby som nebola taká istá. Predsa len, keď v tom žiješ, poznačí ťa to viac, než si myslíš.
@vydrariecna1 Ako moja matka. Jediné, čoho sa bojím, aby som nebola taká istá. Predsa len, keď v tom žiješ, poznačí ťa to viac, než si myslíš.
@mameha7 už len tým, že sa zamýšlaš, aby si nebola taká istá je cesta. Zastaviť generačnú traumu chce veľkú silu a veľa práce…
Prekvapuje ma koľko žien to má takto isto. Strašne sa málo o tom hovorí.
Ach, ďakujem za všetky rady a povzbudenia, aj keď sa nepoznáme, veľmi mi to pomohlo 🙏Psychológa pre mňa😀mama ho nepotrebuje, veď ona je len ťažká povaha a nič už s tým nespraví ( jej slová). Je to ťažké lebo je to najbližší človek počas detstva a dospievania a je smutné, že sme nemohli mať nikdy blízky, kamarátsky vzťah, ktorý by som si tak priala. Ja som introvert, citlivá povaha, kebyže sa ku mne takto správa niekto zo vzdialenejšej rodiny, vôbec to neroešim ale práve to, že je to vlastná matka vo mne vyvoláva tie pocity úzkosti. Moje sebavedomie počas tých rokov utpelo ale teraz na tom musím kvôli vlastnej rodine popracovať. Musím sa naučiť asertivite tak aby ma následne jej reakcia nezabolela, neprevalcovala. Lebo presne, ona si vinu neprizná. Nie neurobila nikdy žiadnu kariéru, vzťahy v rodine také naoko a s otcom im to krachuje posledných 6-7rokov. To už nieje manželstvo, ani on to nedával. Ja zas nemôžem o nej len zle lebo vždy bola aj veľmi starostlivá, niekedy až príliš ale vždy sa to týkalo skôr tých materiálnych, hmotných vecí, ok zdravia, vzdelania ale na pocity, emócie sa u nás akosi kašlalo.
Psychológa pre koho?pre teba?pre mamu?mamu tam nedostaneš
Aká je pravdepodobnosť, že sa zmení? čo by ju zmenilo?
Na rovinu povedať, že uz si vycerpana ako ťa kritizuje a keď s tým prestane, má dvere otvorené