Je rodičovstvo správna voľba pre zmysel života?
Ahojte. Asi mi veľa z vás povie, že som nevdačná a mám sa prebrať (veď aj by som sa chcela), ale možno niekto ma pochopí, poradí.
Mám 34 rokov, moj muž 37, sme spolu 10 rokov. (Je to pozorny a milujuci chlap) Keď sme sa dali dokopy, povedal mi, že nechce deti a že nech nečakám, že sa to niekedy zmení, že jeho bývalá čakala a nakoniec sa kvôli tomu rozišli, tak že aby sme nestracali čas. Ja som tiež vtedy deti nechcela a bola som presvedčená, že nikdy tiež nebudem chcieť (áno, bola som mladá, viem). No a teraz, ja neviem čo chcem. Strašne ma to zožiera, deň čo deň nad tým premýšľam. Analyzujem, hodnotím, premyslam, aké by to bolo mať rodinu, viem, že to nikdy nepochopím a nedá sa to nijako predstaviť, ani to dobré ani to zlé, dá sa to len zažiť. Môj muž medzitým zmenil názor a tvrdí, že si so mnou vie predstaviť rodinu, že by som bola dobrá mama a dokonca že si myslí, že to bude škoda, ak sa o to nepokusime aspoň. Na druhej strane ale, že je to na mne, to rozhodnutie, že on je šťastný a spokojný, že už sme zvyknutí na nejaký komfort. Proste že ak poviem, že chcem deti, tak sa môžme o ne pokúsiť, ale nechce aby sme riešili IVF alebo niečo umelé, proste že ak to nepôjde prirodzene, tak to nepôjde, ale ak chcem, dajme tomu voľný priebeh. Ja som to stále odmietala, bojím sa, tehotenstva, pôrodu, materstva, všetkého, mám strach z toho čo bude, tak so svetom celkovo... Problém je v tom, že sama seba nespoznavam v poslednej dobe a je to stále horšie. Na jednej strane si neviem predstaviť byť matkou (ale na druhej som veľmi starostlivý človek, naozaj sa rada starám o iných a robím im radosť). Upadla som do nejakej apatie, alebo čo to je. Nič ma nebaví, nič sa mi nechce. Mám dobrú prácu, rozprávkový plat, dobrý kolektív, nemám sa na čo sťažovať, čo sa kariéry týka, ale nemôžem povedať, že by ma tá robota bavila. Ibaže ak mám povedať, že čo by som robila aj zadarmo, tak ja neviem. Nemám záľuby, nič, teraz som mala medzi sviatkami 5 dni voľna vkuse. Myslela som si, ako si oddýchnem, aké to bude super, nakoľko v praci som dosť vyťažená, tešila som sa na to, že vypnem. A vo finále to bolo hrozné, nevedela som, čo so sebou. Nikdy si takto nebravam dovolenku na to, aby som bola doma a oddychovala, vždy len na cestovanie alebo nejaké aktivity a zhodnotila som, že už to ani neurobím. Denne chodím cvičiť a na jogu a na prechádzky, čítam knihy. Ale nie je to ono, nenapĺňa ma to. Robím to, aby som nezhnila, nie pre to, že ma to baví. Mám pocit, že som už skúsila všetko možné za posledné roky, čo ma kedy zaujímalo, chodila som na tanečnú, skúsila som dva hudobné nástroje, jazykové kurzy, rôzne iné kurzy (IT, investovanie, fotografovanie, keramika..), starať sa o zvieratá v útulku, nič z toho ma nebavilo tak, že by som pri tom zostala, alebo nejak pokračovala, rozvíjala to, robila pravidelne. nič nebolo také, že wow, mám teraz čas, môžem ísť robiť toto... Prešla som kus sveta aj sama aj s manželom, kedysi som to milovala, objavovať iné kúty sveta, kultúry, kuchyne... na posledných dvoch cestovačkách som bola otravena, že proste ani to ma už nebavilo. Skúsila som 3 rôznych terapeutov, spätne to vidím ako vyhodené (nemalé) peniaze. Proste nič. Nič ma nenadchne, nezaujíma, neteším sa, nemám radosť. Brala som aj antidepresíva ale rozhodla som sa, že umelo šťastná byť a pchať do seba bordel nechcem. Niečo mi v živote chýba, ale neviem čo. Myslite, že by dieťa mohlo byť naozaj to, čo by ma hnalo vpred? Ja fakt neviem. Mám pocit, že s mužom sme sa odcudzili kvôli tomu, aká som sklesnuta stále a ja sa akože nečudujem, koho by bavilo žiť s kopou nešťastia. Naposledy mi povedal, že nechápe čo riešim, že máme sa dobre, sme zdraví, ľúbime sa, že on je úplne šťastný a že nevie už, ako ma rozveseliť. A ak mne ku šťastiu chýbajú deti, tak môžme to skúsiť, ale že veď ja sa tomu branim, že prídeme o pohodu, materiálne to už nebude to čo teraz, ale že veď dáme to, jeho rodiča bývajú cez cestu a tiež by (radi) pomohli, postrazili, keby bolo treba. Ja neviem, mne nejde o pohodu, ani peniaze, ja proste neviem, či je rodičovstvo pre mňa a pre nás teda, citim sa už aj stará na prebdene noci (viem, že niektorým to znie absurdne, ale ja to tak citim), môže to trvať (ak sa to podarí) proste neviem si predstaviť, že budem mať 50 a budem s dieťaťom robiť úlohy. Ale na čo si to predstavovať? Keď to bude, budem to riešiť. Neviem čo chcem ani tu, asi proste ma zaujíma, či bol niekto taký zúfalý a dieťa mu dalo zmysel života. Alebo naopak, ak zostal niekto bez detí, ako si vypĺňa život a cíti, že to má zmysel. Stále sa prikláňam k tomu, že žena má byť šťastná a vyrovnaná presvedčená o tom, že dieťa chce, ale poznám aj ženy s neplanovanymi deťmi a prídu mi šťastné. Ale ťažko povedať, nežijem s nimi a nevidím im do hlavy. Ja proste žijem medzi dvoma strachmi - že či by som bola dobrá a šťastná mama, alebo či nebudem ľutovať, ak tomu nedám ani šancu. A či by som nemala zmysel života už dávno mať bezohladu na materstvo.
Kto sa dočítal až sem, velmi pekne ďakujem...
docitala som to vsetko.... co urobis ty, je samozrejme na tebe, za seba mozem povedat, ze by som tomu dala rok. ak by sa babetko podarilo ok, ak nie... tak dieta nebude. ale isto by som to skusila
Ja poviem len toľko že:
Toto overthinking ťa zabije raz.Takyto dlhy traktat o tom,že vlastne ani nevieš čo chces.🙄
Podľa prečítaného si raz budeš hlavu trieskať,že si deti nemala.
Tebe treba decko, psa, macku a budes mat pokoj. Zial si jeden z ludi, ktorym nerobi dobre mat viac casu a premyslat. Ako bolo pisane… overthinking.
Ma tvojom mieste by som najprv poriešila psychiku, tehotenstvo ti môže ešte viac uškodiť a čo potom? Netvrdím, že nemáš mať deti ale píšeš strašne veľa a pritom neviem kde je problém. Tie anti depresíva ti určite nepredpisovali len tak.
Skúšala si sa zamyslieť aj nad tým, aké to bude keď budete s manželom starí a nebudete mať deti? Nebudete to rozhodnutie jedného dňa ľutovať? Nie každý je v mladom veku pripravení na materstvo a čím dlhšie ste bez detí zvyknete si na to a potom to nechcete meniť, no aby ste rozhodnutie nemať deti neľutovali na staré kolená keď už bude neskoro
@januska12323 hm, Snažila som sa.. neviem asi, ako si pomôcť, terapie mi nepomohli, knihy tiez nie, psychiater tiez nie. Ale ďakujem za názor (a suhlasim)
@dorota1234 no samozrejme, že skúšala.. veď to som aj napísala, bojim sa, že to budem ľutovať. Ale to človek nezistí takto vopred. Ani rozhodnutie mat deti ani nemat, kým ich nemá...
naco tolko vela slov autorka?
hor sa do spalne deculo vyrabat 😍
Mas prilis vela casu a penazi … keby si bola tehotna a mala dieta, tak nebudes tolko rozmyslat, ale zit a riesit “prizemne veci” ako zakladne potreby pre zivot najest, vyspat, vy … a nebudes mat cas riesit terapie atd…. Este nejake to zviera k tomu a budes rada, ze mas pol dna volno
Maj dieťa a hneď uvidíš tú pohodindu!
Ano, dieta ta taha dopredu, vela nauci ale aj vtedy ked to vlastne nechces😂 si uz polomrtva na zemi a to dieta ta stale taha, po kamenoch a dierach, spat ta nenecha, strach o neho ta spat nenecha, vycitky ta nicia denne, stane sa z teba nasrata furia😂 zmysel zivota? Ako matka dvoch deti mozem povedat, ze materstvo a deti su precenovane. Ak si clovek co ma rad pohodu, slobodu, mozes to aj lutovat
@eliah1331 docitala som do konca.. podla mna Ti biju biologicke hodiny…. Mne sa takyto pokles nestal nebo som mala 1.dieta v 27cke ale pripomina mi to moju sestru… jej sa podarilo prve dieta tusim v 34 a tiez mi vravela ako ju posledne roky veci, cestovanie, moc nenaplna a v minulosti to tak nemala.. ze si uz skor predstavovala pri sebe nejake dieta a ze jemu by ukazala nieco co obdivovala v muzeu a pod ale uz ju samu nebavilo len tak si robit radost… Ty pises ze si skusala vselico a nic Ta nenaplnalo.. podla mna by si dieta mala skusit, zeny su na materstvo stvorene pre nejaky dovod, teda az na nejake vynimky ale to sa Teba podla toho co pises netyka…moj nazor. Ja si neviem momentalne predstavit ze by ma mala naplnat len praca a zazitky … mam 3 male deti a som vdacna za to kde som…Podla mna s tym treba zacat cim skor, zena mava vekom menej energie
Nedocitala som to, ale dieta zmyslom zivota nieje. Teda myslim to tak, ze nie pre kazdeho. Clovek ma byt spokojny sam so sebou a svojim zivotom.
Inak bacha na to, ze ta nic nebavi. To iste sa moze stat aj s dietatom, len to uz nedas prec.
Pories si toto, hovorim z vlastnej skusenosti
@eliah1331 moc premýšľas, ja na tvojom mieste by som do dieťaťa šla. Niekedy je to o nervy, ale potom sa na teba usmeje a je to najviac.....
@katarina092 len to je to, že keď ju ani dieťa nebude "baviť" čo potom?
Inak krstna mojho syna v 35 rovnake pocity, chce dieta. Zrazu nic nebolo dobre, dostatocne v zivote. Prisla na klb veci, biologicke hodiny su silna vec
Samozrejme ti neprajem nič zlé, ale zjavne je ti pridobre 😁 potrebuješ nejaký problém riešiť 🤣 ja si myslím, že dieťa by si mala mať, prinieslo by ti nejaký nový životný cieľ. Pokial nemáš žiadnu duševnú poruchu (a podľa mna nemáš), tak ti len treba niečo “riešiť”, o niekoho/niečo sa starať napríklad. Tak prečo nie dieťa? Určite budeš skvelá mama 🙂
Nikdy som nevnímala svoj život tak ucelený ako v čase, keď sa mi narodilo dieťa.
Zvláštne, že ti to terapeut nenavrhol.
@januska12323 ani mňa to niekedy nebaví, ale šak, nezadusim ju.....pospominam na to koľko som mala kedysi a času a idem ďalej.
@eliah1331 ako o Tvojom pripade som pocula aj od inych ludi…. Nic Ta nenaplna lebo prirodzene cloveka raz omrzi zitie len sam pre seba.. ked niekto nechcel alebo nemohol mat dieta dostal sa z takehoto zivorenia ked zacal pomahat inym nezil len sam sebe… ty ako pises ze sa rada staras o druhych, podl mna vyslovene potrebujes nieco taketo robit, mas ocividne potencial, ktory nevyuzivas preto sa citis takto… ak sa nepodari dieta, mozno by bola dobra adopcia, profesionalny rodic, vycvicit slepeckeho psa…..takychto ludi ktory sa radi staraju o druhych nieje tak vela, treba to vyuzit🙂
Ja neviem a ci urobíš ked to dieťa budeš mať, a zistíš ze si este viacej frustrovana? Len čo ja viem koľko žien tuzili po dieťati otehotnieť bolo jedine co chceli, nie ako ty ze ani nevieš ci to chceš a ked sa dieťa narodilo boli zrelé na psychiatriu a horekovali ze takto si to nepredstavovali.
@eliah1331 ja ti napíšem len môj pocit, aký mi prišiel po prečítaní, príde mi, že dieťa by tvoj stav nezlepšilo, akurát by si bola ešte vo väčšom vzduchoprádne, ako si teraz. Dieťa ti prevráti život na ruby a pri tvojom nastavení si neviem predstaviť, že by ťa zrazu naplnilo. Možno by ťa pekne preplesklo a možno by si prehodnotila svoj život, ale vôbec to nemusí byť zmena k lepšiemu. Ale ako píšem na začiatku, to je čisto môj pocit z tvojho výlevu.
A tiež si myslím, že sa preceňuje ten akože pocit naplnenosti a nekonečnej lásky čo sa detí týka. Úprimne, prvé roky je to skôr boj o prežitie a totálna zmena priorít, väčšinou na úkor rodičov a neskôr je to nikdy nekončiaci strach. A jasné, aj láska, hrdosť, radosť a všetky tie pozitívne emócie, ale proste strach podľa mňa netreba opominat, bude tu už navždy podľa mňa. Fakt až teraz chápem moju mamu, že sa bála ma pustiť na chatu, diskotéku atd. a že aj teraz jej musím "podávať hlásenie", keď docestujeme a pod.
@eliah1331 podľa toho čo som si prečítala tvoj výlev tak raz budeš skvelá mamina 🙂 môj názor 🙏 darmo, máš to v sebe tu starostlivosť a hlavne, že ti na druhých záleží 🙂